Boh nás stvoril, aby sme sa hýbali a patrične to aj využívame. Prepojil naše mysle s odmenou za pohyb nazývanou „endorfíny,“ ktorá to všetko ešte umocňuje. Cvičenie teda robí ľudí šťastnejšími. Skrze históriu sa pravidelne objavovali rôzne hnutia propagujúce pohyb, ale inovácie a progres zapríčinili vznik sedavého spôsobu života do nevídanej miery.
Pozrime sa teraz bližšie do 5. knihy Mojžišovej 6. kapitoly, kde nájdeme praktické pokyny, ako máme inštruovať svoje deti. Sú medzi nimi vynikajúce nariadenia, ktoré vašim deťom pomôžu s uvedomením si a pochopením Boha.
Keď autor listu Židom menoval starozmluvných hrdinov viery, nezabudol ani na Samsona (Židom 11:32). Skutočne? Samsonov život, ktorý je zaznamenaný v knihe Sudcov od 13. do 16. kapitoly, znie ako príbeh o sebestrednom superhrdinovi, ktorého slabosť voči nežnejšiemu pohlaviu nakoniec porazí.
John Wycliffe zanechal po sebe v cirkvi dojem: 43 rokov po jeho smrti nechali autority vykopať jeho telo, spáliť jeho pozostatky a hodiť popol z nich do rieky Swift. Ani po tom sa ho však nezbavili. Wycliffeovo učenie sa ďalej šírilo aj napriek snahám o jeho potlačenie.
Moja manželka a ja sme sa v jeden večer pred pár dňami zastavili po ceste domov na sendvič. Vošli sme do obchodu, zobral som sendvič a na pokladni som si všimol nápis: „Júnové horoskopy v predaji.“ Pomyslel som si: „Júnové horoskopy, rovnako ako všetky ostatné, v kontajneri.“
Sedel som oproti mužovi, ktorý vyjadroval rozhorčenie nad svojou manželkou a manželstvom. Ušetrím vás detailov, ale hovoril niečo takéto: „Potrebujem to. Ona mi to neposkytuje. Som nešťastný. Prečo mi to neposkytuje?“ To, čo ti cez môj opis neviem sprostredkovať, je jeho sklamanie v hlase. Bol si už na jeho mieste, všakže?
Na začiatku svojho mníšskeho života sa Martin Luther prehrabával v kope kníh, až natrafil na zväzok kázní Jána Husa, Čecha, ktorý bol odsúdený ako heretik. „Zostal som ohromený úžasom,“ napísal neskôr Luther. „Nechápal som, pre akú príčinu bol tento veľký muž, ktorý vykladal Písmo s takou závažnosťou a zručnosťou, upálený.“
14. júna začali majstrovstvá sveta (pozn. ďalej len MS) vo futbale na štadióne Lužniki v Moskve. Diváci z celého sveta sledovali, ako sa 32 tímov zišlo pri otvorení najväčšieho sviatku oslavujúceho šport, ktorý je známy pod názvom futbal. Nasledujúci mesiac bude asi 3,2 miliarda ľudí sledovať, ako budú jednotlivé tímy súťažiť v 11-tich mestách Ruska.
Jedným z mojich najvzrušujúcejších dní bol deň, keď som sa obrátil ku Kristovi. Bol som naplnený túžbou evanjelizovať. Veľmi ma však zarmútilo, keď som povedal svojim kamarátom o svojom obrátení a oni si mysleli, že som sa zbláznil. Iba sa na tom zabávali a aj napriek tomu, že som im zvestoval evanjelium, zostali neobrátení.
Pavel v liste Efežanom venuje veľkú pozornosť ekleziológii (učenie o cirkvi). V skutočnosti môžeme povedať, že list Efezským je odpoveďou na otázku: Čo je cirkev? V liste Efezským 2:19-22 Pavel prirovnáva cirkev k budove Božej domácnosti. Kresťania sú súčasťou Božej domácnosti v zmysle toho, že sú adoptovaní do Božej rodiny. Toto je ďalším obrazom, ktorým Písmo opisuje cirkev.
Praktizovanie trpezlivosti je práve tými chvíľami, kedy najviac pociťujeme páľavu posvätenia a vnútorných vzdychov Ducha (Rimanom 8:23). Chvíľami sa môže zdať, že sa meníme do podoby Ježiša takmer bez námahy. Vietor Ducha v našich plachtách kŕmi samozábudlivosť. Avšak súčasťou čakania je aj vedomá námaha. Zakúšame horkosť pilulky trpezlivosti a preciťujeme, ako sa pomaly zosúva dole naším hrdlom.
Tom Petty mal dar vytvoriť nadčasové texty s univerzálnym presahom. Po viac ako 30-tich rokoch od vydania skladby „Čakanie“ v roku 1981 zasahuje poslucháčov silnejšie ako kedykoľvek predtým. Či už ide o čakanie v rade, čakanie v zápche, čakanie na obsluhu alebo čakanie na sobáš, obetovanie nášho času ide stále viac proti prúdu dnešnej doby.
Včera ráno som mal možnosť kázať druhú kázeň zo série kázní na biblický text z Rimanom 1:16. Tento text je zameraný na moc evanjelia zachrániť hriešnikov. Napriek tomu, že celý svet vníma evanjelium ako úplnú hlúposť, Pavel cez neho rozumie, že evanjelium je Božou mocou na spasenie.
Ako pastor často chodievam navštevovať členov zboru do psychiatrickej liečebne. Tentokrát som však išiel do liečebne navštíviť veľmi vzácnu kamarátku Sáru. Nemala nablízku žiadnu rodinu, ale žila iba niekoľko kilometrov od nás. Keď Sáre diagnostikovali pokročilú rakovinu prsníka, tak sa o ňu začala moja manželka starať. Kedykoľvek sme mali čas, tak sme ju navštívili.
Zo všetkých kresťanských doktrín je jedna, ktorá je najčastejšie vyvyšovaná evanjelikálmi, no zároveň aj najviac zanedbávaná v praktickom živote: doktrína Trojice určite nemá súpera. Opýtajte sa akéhokoľvek evanjelikála, či verí v Svätú Trojicu a určite sa dočkáte kladnej odpovede.
Počas našej cesty viery sa jedna z pascí stáva stále viac populárnou: myšlienka, že niekde na našej ceste spravodlivosti natoľko vyrastieme, že už nepotrebujeme zbor. Možno ste stretli niekoho, kto príliš zaneprázdnený na to, aby chodil do zboru. Možno ste povzbudili niekoho, kto si o sebe myslel, že je pre zbor príliš dôležitý.
Spravodlivé srdce je nové srdce. (Ezechiel 36:26) Nie je to srdce, s ktorým sa človek narodí, ale je to iné srdce, ktoré je do neho vložené Duchom Svätým. Je to srdce s úplne novými túžbami, radosťami, starosťami, nádejami aj úzkosťami.
Predstavuje to tak úľavu ako aj bolesť srdca, keď si uvedomíme, že v živote každého skutočného veriaceho zostáva hriech. Apoštol Pavel povedal: „Niežeby som už dosiahol alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil.“ (Filipským 3:12).
Neexistuje lepšia správa, ktorú by sme mohli počuť, ako tá, ktorú nazývame evanjelium. Avšak napriek tomu, aká nesmierne dôležitá táto správa je, často sa veľmi prekrúca alebo príliš zjednodušuje (často až do takej miery, že ide už o úplne iné posolstvo).
Koľko ľudí poznáte, ktorým sa podarilo dostať do siene slávy v oblasti hudby, umenia, literatúry alebo športu vďaka ich láske? Častokrát dávame ľuďom status hrdinu na základe ich obdarovaní, talentov a moci, ale nikdy nie kvôli ich láske. Napriek tomu podľa Božieho štandardu je tou najväčšou cnosťou láska. Ale čo je to vlastne tá láska?
