

Boh nás stvoril, aby sme sa hýbali a patrične to aj využívame. Prepojil naše mysle s odmenou za pohyb nazývanou „endorfíny,“ ktorá to všetko ešte umocňuje. Cvičenie teda robí ľudí šťastnejšími.
Skrze históriu sa pravidelne objavovali rôzne hnutia propagujúce pohyb, ale inovácie a progres zapríčinili vznik sedavého spôsobu života do nevídanej miery. Nikdy sme nepotrebovali oznamovať potrebu cvičenia tak, ako to robíme dnes.
Nespočetné množstvo neveriacich zažíva radosť z tohto daru, hoci neuctievajú Ježiša ani nemajú Ducha Svätého. Mal by existovať nejaký rozdiel v tom, ako cvičí kresťan? Ako prežívať tento Boží dar spôsobom, ktorý nás posilní aj duchovne?
Prijmi cvičenie s ďakovaním
Pavlovo poverenie v 1. liste Timoteovi 4:4-5 je plné prepojenia autentického kresťanského života s Božím úžasným fyzickým svetom. Ide tu v prvom rade o manželské zväzky a každodenné jedlá, ale dotýka sa to aj cvičenia.
Všetko, čo je Bohom stvorené, je dobré, nič nie je na zavrhnutie, čo je prijímané s ďakovaním, lebo sa posväcuje Božím slovom a modlitbou. Prijať cvičenie a radosť z neho s ďakovaním začína rozpoznaním, že ide o Boží dar a pokračuje vďačnosťou voči Darcovi.
Pre nás, ktorí si užívame značnú mieru dobrého zdravia, je veľmi ľahké nebyť v úžase nad tým, že môžeme chodiť pol hodinu alebo bežať niekoľko kilometrov. V tomto padlom a prekliatom svete je mnohým kresťanom telesnými handikepmi zabránené prežívať toto potešenie z pohybu a cvičenia. Božia milosť je však dostatočná aj pri tŕňoch a On má svoje alternatívne spôsoby, ako komunikovať prirodzené potešenia pohybovo obmedzeným ľuďom. Je pozoruhodnou vecou mať telo, ktoré funguje. Nikto z nás Bohu dostatočne neďakuje za tento druh milosti.
Sprav cvičenie svätým
Schopnosť prijať tento dar s vďačnosťou je dôležitým štartovacím bodom, ale je potrebné spraviť viac ako len to. Naše cvičenie nebude sväté, ak budeme premýšľať nad svojimi telami spôsobom, ktorý Boh nevyjavil. Modlitba je potom naša reakcia vo svetle toho, čo Boh povedal.
Čo Boh o našich telách povedal
1. list Korintským 6. kapitola je vari prvé miesto, na ktoré sa môžeme obrátiť. 12. verš nás vyzýva k tomu, aby sme sa nedali ovládnuť zotročujúcimi zvykmi, zatiaľčo 19. a 20. verš robí mocné vyhlásenie o našich telách: „Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojim telom.“ (1. Korintským 6:19-20)
- Tvoje telo patrí Bohu.
V protiklade toho, čo v dnešných dňoch všade počúvame, tvoje telo ti nepatrí. Stvoril ťa a vykúpil ťa nesmiernou cenou svojho vlastného Syna. Boh pre nás zamýšľa, aby sme Ho používaním našich tiel uctievali a nenechali ich nečinné.
- Boh odmeňuje telesnú námahu.
Je zrejmé, že Boh odmeňuje námahu našich tiel cez pracovné úsilie (Efezským 4:28; 2. Tesalonickým 3:10), nie ničnerobenie (2. Tesalonickým 3:11). Lenivosť je hriechom, fyzickým a duchovným nebezpečenstvom (Príslovia 21:25). V 1. liste Timoteovi nájdeme potvrdenie hodnoty telesného cvičenia (1. Timoteovi 4:8).
- Duchovné zdravie je tým konečným cieľom, nie fyzické zdravie.
Pre správne vnímanie našich tiel a ich precvičovania je dôležité byť vyvážený. Tí, ktorí sú dobrovoľne sedaví, potrebujú počuť, že Boh odmeňuje námahu našich tiel, a tí, ktorí sú náchylní robiť si z cvičenia modlu, potrebujú počuť, že to má len obmedzenú hodnotu v porovnaní s pobožnosťou, ktorá je na všetko užitočná (1. Timoteovi 4:8).
Ako sa ohľadom cvičenia modliť?
Robiť telesné cvičenie svätým, vo svetle 1. listu Timoteovi 4:4-5, zahŕňa modlitbu. Ale o čo prosiť? Tu je na začiatok niekoľko tipov:
- Otče, prosím daj mi silu prekonať lenivosť, zaviazať si zajtra ráno topánky a usilovne bojovať po celý môj život proti hriechu.
- Otče, daruj mi snahu ukázňovať si telo a podrobovať ho službe (1. Korintským 9:27). Pracuj vo mne svojím Duchom, aby moje fyzické cvičenie slúžilo rastu sebaovládania (Galatským 5:23).
- Otče, uvoľni moju pripútanosť k môjmu výkonu, výsledkom a cieľom. Nech moje cvičenie nie je v konečnom dôsledku o mne ale o mojej narastajúcej radosti z Ježiša.
- Otče, stráž ma od povýšenia telesného cvičenia nad pobožnosť. Sprav toto moje úsilie svätým vierou. Nech toto cvičenie slúži mojej svätosti, nie súťaživosti.
- Otče, dovoľ mi ťa spoznať a radovať sa z Teba viac aj cez telesné úsilie. Daruj mi potešenie z tohto fyzického daru. Nech som dostatočne obetavý napĺňať potreby druhých.
Konečným cieľom telesnej námahy kresťanov nie je schudnutie, dlhovekosť alebo fyzický vzhľad. Zameriavame sa na čo najväčšiu radosť z Boha a čo najväčšiu lásku k svojim blížnym. To, čo robí naše cvičenie svätým, je modlitba, aby naša minutá energia pri cvičení viedla k našej väčšej ochote míňať ju v prospech druhých.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/do-you-exercise-like-a-nonbeliever