Predchádzajúca 5. časť série článkov „Boží plán pre rodinu“ Požiadajte bežného muža na ulici, aby vám povedal jedno slovo, ktoré podľa neho najlepšie vystihuje myšlienku vodcovstva a on vám s najväčšou pravdepodobnosťou povie slová ako autorita, kontrola a moc. Biblický pohľad na vodcovstvo je charakterizovaný iným slovom: láska.
Predchádzajúca 4. časť série 6 článkov „Boží plán pre rodinu“ Postmodernizmus veľmi poznačil moderné evanjelikálne hnutie. Najvýraznejší vplyv má zavádzanie výkladu biblických princípov na základe našich vlastných požiadaviek. Biblické hodiny sa často točia okolo otázky: „Čo tento verš znamená pre teba? Čo tento verš hovorí o tebe?
Predchádzajúca 3. časť série 6 článkov „Boží plán pre rodinu“ Manželove vedenie domácnosti je veľmi často diskutovanou témou vo svete. Niet sa ani čo čudovať, keď spoločnosť úplne odmietla Boží plán pre rodinu. Ale v dnešnej dobe je to čoraz častejšie diskutovaná otázka aj v cirkvi, ktorá znepokojuje ľudí.
Predchádzajúca 2. časť série 6 článkov „Boží plán pre rodinu“ V mnohých oblastiach života je podriadenie jednostranné. Občania sa musia podriadiť polícii, vojaci sa musia podriadiť svojim veliteľom a zamestnanci sa musia podriadiť svojim zamestnávateľom. Keď je táto jednosmernosť narušená, väčšinou narušiteľ prehráva. Ale v Písme je podriadenie medzi veriacimi obojstranné.
Predchádzajúca 1. časť série 6 článkov „Boží plán pre rodinu“ Neveriaci svet má skreslený a cynický pohľad na podriadenosť. V skutočnosti sa pokora a podriadenosť už nepovažujú za charakterové vlastnosti, ale sú skôr považované za slabosti. Je to jeden z mnohých spôsobov,ako svet znehodnotil a prekrútil Boží zámer pre rodinu.
Čo je rodina? Určite ste postrehli v našej spoločnosti mnoho debát o tom, ako odpovedať na túto otázku. Postmoderné myslenie, ktoré prevláda v sekulárnom svete, je schopné prijať akúkoľvek definíciu, pokiaľ nie je príliš konfrontačná. Dokonca aj v kresťanskej cirkvi sa mnoho vyznávajúcich veriacich odkláňa od biblického modelu manželstva a rodiny a prikláňa sa k slepej otvorenosti tohto sveta.
Apoštol Pavol venuje veľkú pozornosť učeniu o cirkvi v liste Efezským. Skutočne môžeme povedať, že tento list zodpovedal nasledovnú otázku: Čo je cirkev? V liste Efezským 2:19-22 používa Pavel pre cirkev hlavnú metaforu: budova alebo „Boží dom“.
Predchádzajúci článok (5. časť) Náš prístup ku evanjelizácii by nemal byť ovplyvnený tým, aké sú prvotné reakcie ľudí na evanjelium. Ak je aj evanjelium verne a priamo kázané, tak aj napriek tomu nespočíva prijatie evanjelia na zručnostiach posla alebo od popularity posolstva.
Predchádzajúci článok (4. časť) Mnohí z nás zažili tú bolestnú chvíľu, keď sa pozerali na blízkych ľudí, ktorých považovali za svojich duchovných bratov a sestry, ako sa obracajú chrbtom ku Kristovi. Je nesmierne ťažké sledovať, ako naši priatelia a milovaní odmietajú Spasiteľa a miesto toho sa radšej náhlia za hriechom.
Predchádzajúci článok (3. časť) Neďaleko diaľníc a dopravných uzlov v Los Angeles nájdete mnoho neúrodných kopcov a vrchov. Počas daždivého obdobia zrazu ožijú bujnou zeleňou. Ale akonáhle dažde prestanú, tak vyschnú a nadobudnú opäť hnedú farbu. Táto sľubne vyzerajúca zeleň sa rýchlo premení na vyschnutú step, ktorá je dobrá akurát ako palivo pre kalifornské požiare.
Predchádzajúci článok (2. časť) Neúčinná evanjelizácia môže v mnohých ľuďoch spôsobiť frustráciu a tak niektorí ľudia začnú prehodnocovať samotný obsah posolstva, zatiaľ čo iní začnú spochybňovať spôsob, akým je evanjelium zvestované. Ale toto sú len márne ľudské snahy o získanie kontroly nad niečím, nad čím nemáme kontrolu.
Predchádzajúci článok (1. časť) Jeden z najčastejších mýtov u evanjelikálov je, že šírenie kresťanstva závisí na jeho popularite. Myšlienkou toho je, že viac ľudí bude činiť pokánie, iba ak bude kazateľ viac „cool“, zábavnejší alebo zaujímavejší.
V jeden rušný deň, keď sa končil druhý rok verejného pôsobenia Pána Ježiša, celý charakter Jeho učenia sa zmenil. Neustále odmietanie Jeho učenia zo strany nepriateľských farizejov zapríčinilo náhlu zmenu. Ježiš prestal kázať priame kázne okorenené o prorocké texty zo Starého zákona. Od toho bodu, kedykoľvek verejne vystúpil, hovoril v podobenstvách.
Ján Kalvín (1509-1564) je najdôležitejším protestantským teológom všetkých čias a právom ho môžeme nazvať jedným z najväčších pilierov protestantizmu, ktorí kedy žili. Svetový teológ, uznávaný učiteľ, cirkevný štátnik a statočný reformátor. Mnohí mu pripisujú, že mal najväčší vplyv na Kristovu cirkev od prvého storočia.
Hoci Biblia hovorí niekedy veci, ktoré sú tajomstvom alebo sú skryté (ako napríklad „čas, časy a pol času“ v Danielovi 7:25), rovnako hovorí aj veci, ktoré sa zdajú byť očividne zrejmé. Jednou z týchto očividne jasných vecí je aj to, čo hovorí Pán Ježiš: „Ale nech je vaša reč: Áno – áno; nie – nie.“ (Matúš 5:37).
Heinrich Bullinger (1504-1575) sa považuje za najvplyvnejšieho reformátora druhej generácie. Ako nasledovník Ulricha Zwingliho v Zürichu upevnil a pokračoval vo švajčiarskej reformácii, ktorú začal jeho predchodca. Philip Schaff napísal o Bullingerovi: „Bol mužom pevnej viery, odvážny, umiernený, trpezlivý a vytrvalý. Bol veľmi prezieravý.“ Všetky tieto vlastnosti boli kľúčovými k tomu, aby mohla byť pravda zachovaná a šírená aj v ťažkých časoch.
William Tyndale (približne 1494-1536, jeho meno sa číta „Tindejl“) významne prispel k reformácii v Anglicku. Mnohí považujú za najväčší Tyndaleov prínos do reformácie jeho preklad Biblie do angličtiny a jej následné šírenie. Jeden biograf, Brian Edwards, vyhlásil, že Tyndale bol nielen „srdcom reformácie v Anglicku,“ ale bol samotnou reformáciou v Anglicku.
Jedným z reformátorov 16. storočia povedľa Martina Luthera, Heinricha Bullingera a Jána Kalvína bol aj Ulrich Zwingli, jeden z najdôležitejších reformátorov. Patril medzi prvú generáciu reformátorov. Je pokladaný za zakladateľa švajčiarskeho protestantizmu. Do histórie sa zapísal ako prvý reformovaný teológ.
Kritici občas hovoria, že niektoré z úvodných častí Biblie (napr. Ex 20:5-6; 34:6-7; Nu 14:18) predstavujú Boha ako takého, ktorý stíha „vinu otcov na synoch“, zatiaľčo neskoršie časti Písma (Jer 31:29; Ez 18:2; Jób 21:19; 2 Kron 25:4) to odmietajú, a namiesto toho učia, že „synovia nezomrú za hriechy otcov“.
Rodičovstvo je jednou z najdôležitejších a najvzrušujúcejších skúseností, ktoré má človek privilégium zažívať. Na výchovu detí je často potrebná Šalamúnova múdrosť. Viem, že nasledovná veta môže vyznieť veľmi zle, ale niekedy mi príde myšlienka, že výchova detí je 10% o našich zručnostiach a 90% nezáleží na nás.
