Predchádzajúci článok (5. časť) Náš prístup ku evanjelizácii by nemal byť ovplyvnený tým, aké sú prvotné reakcie ľudí na evanjelium. Ak je aj evanjelium verne a priamo kázané, tak aj napriek tomu nespočíva prijatie evanjelia na zručnostiach posla alebo od popularity posolstva.
Predchádzajúci článok (4. časť) Mnohí z nás zažili tú bolestnú chvíľu, keď sa pozerali na blízkych ľudí, ktorých považovali za svojich duchovných bratov a sestry, ako sa obracajú chrbtom ku Kristovi. Je nesmierne ťažké sledovať, ako naši priatelia a milovaní odmietajú Spasiteľa a miesto toho sa radšej náhlia za hriechom.
Predchádzajúci článok (3. časť) Neďaleko diaľníc a dopravných uzlov v Los Angeles nájdete mnoho neúrodných kopcov a vrchov. Počas daždivého obdobia zrazu ožijú bujnou zeleňou. Ale akonáhle dažde prestanú, tak vyschnú a nadobudnú opäť hnedú farbu. Táto sľubne vyzerajúca zeleň sa rýchlo premení na vyschnutú step, ktorá je dobrá akurát ako palivo pre kalifornské požiare.
Predchádzajúci článok (2. časť) Neúčinná evanjelizácia môže v mnohých ľuďoch spôsobiť frustráciu a tak niektorí ľudia začnú prehodnocovať samotný obsah posolstva, zatiaľ čo iní začnú spochybňovať spôsob, akým je evanjelium zvestované. Ale toto sú len márne ľudské snahy o získanie kontroly nad niečím, nad čím nemáme kontrolu.
Predchádzajúci článok (1. časť) Jeden z najčastejších mýtov u evanjelikálov je, že šírenie kresťanstva závisí na jeho popularite. Myšlienkou toho je, že viac ľudí bude činiť pokánie, iba ak bude kazateľ viac „cool“, zábavnejší alebo zaujímavejší.
V jeden rušný deň, keď sa končil druhý rok verejného pôsobenia Pána Ježiša, celý charakter Jeho učenia sa zmenil. Neustále odmietanie Jeho učenia zo strany nepriateľských farizejov zapríčinilo náhlu zmenu. Ježiš prestal kázať priame kázne okorenené o prorocké texty zo Starého zákona. Od toho bodu, kedykoľvek verejne vystúpil, hovoril v podobenstvách.
Ján Kalvín (1509-1564) je najdôležitejším protestantským teológom všetkých čias a právom ho môžeme nazvať jedným z najväčších pilierov protestantizmu, ktorí kedy žili. Svetový teológ, uznávaný učiteľ, cirkevný štátnik a statočný reformátor. Mnohí mu pripisujú, že mal najväčší vplyv na Kristovu cirkev od prvého storočia.
Hoci Biblia hovorí niekedy veci, ktoré sú tajomstvom alebo sú skryté (ako napríklad „čas, časy a pol času“ v Danielovi 7:25), rovnako hovorí aj veci, ktoré sa zdajú byť očividne zrejmé. Jednou z týchto očividne jasných vecí je aj to, čo hovorí Pán Ježiš: „Ale nech je vaša reč: Áno – áno; nie – nie.“ (Matúš 5:37).
Heinrich Bullinger (1504-1575) sa považuje za najvplyvnejšieho reformátora druhej generácie. Ako nasledovník Ulricha Zwingliho v Zürichu upevnil a pokračoval vo švajčiarskej reformácii, ktorú začal jeho predchodca. Philip Schaff napísal o Bullingerovi: „Bol mužom pevnej viery, odvážny, umiernený, trpezlivý a vytrvalý. Bol veľmi prezieravý.“ Všetky tieto vlastnosti boli kľúčovými k tomu, aby mohla byť pravda zachovaná a šírená aj v ťažkých časoch.
William Tyndale (približne 1494-1536, jeho meno sa číta „Tindejl“) významne prispel k reformácii v Anglicku. Mnohí považujú za najväčší Tyndaleov prínos do reformácie jeho preklad Biblie do angličtiny a jej následné šírenie. Jeden biograf, Brian Edwards, vyhlásil, že Tyndale bol nielen „srdcom reformácie v Anglicku,“ ale bol samotnou reformáciou v Anglicku.
Jedným z reformátorov 16. storočia povedľa Martina Luthera, Heinricha Bullingera a Jána Kalvína bol aj Ulrich Zwingli, jeden z najdôležitejších reformátorov. Patril medzi prvú generáciu reformátorov. Je pokladaný za zakladateľa švajčiarskeho protestantizmu. Do histórie sa zapísal ako prvý reformovaný teológ.
Kritici občas hovoria, že niektoré z úvodných častí Biblie (napr. Ex 20:5-6; 34:6-7; Nu 14:18) predstavujú Boha ako takého, ktorý stíha „vinu otcov na synoch“, zatiaľčo neskoršie časti Písma (Jer 31:29; Ez 18:2; Jób 21:19; 2 Kron 25:4) to odmietajú, a namiesto toho učia, že „synovia nezomrú za hriechy otcov“.
Rodičovstvo je jednou z najdôležitejších a najvzrušujúcejších skúseností, ktoré má človek privilégium zažívať. Na výchovu detí je často potrebná Šalamúnova múdrosť. Viem, že nasledovná veta môže vyznieť veľmi zle, ale niekedy mi príde myšlienka, že výchova detí je 10% o našich zručnostiach a 90% nezáleží na nás.
Predstavte si, že by ste čelili súdnemu dňu každý týždeň. Neďaleko miesta, kde som vyrastal, v dedine South Leigh v Oxfordskom grófstve, je kostol sv. Jakuba Veľkého. Nad chórovým oblúkom je stredoveká nástenná maľba zobrazujúca posledný súd. Naľavo stoja spravodliví, ktorí vstali zo svojich hrobov – sú vítaní do raja.
Martin Luther bol historickým velikánom. Niektorí veria, že bol najvýznamnejšou európskou osobnosťou druhého tisícročia. Bol priekopníkom reformácie, prvý, pomocou ktorého Boh začal transformáciu vtedajšieho kresťanstva a celého západného sveta. Bol nepopierateľne vedúcou osobnosťou nemeckej reformácie. V čase cirkevnej korupcie a odpadlíctva bol statočným šampiónom zapáleným pre pravdu. Jeho silné kázanie a píšuce pero pomohlo obnoviť čisté evanjelium.
Puritánsky teológ William Perkins napísal, že „kázanie obsahuje štyri veľké princípy: prečítať text z kanonických Písiem; vysvetliť tento text a pochopiť ho vo svetle Písma samotného; ukázať na prospešné a užitočné učenia, ktoré vyplývajú priamo z toho textu; a pokiaľ ste obdarovaní, aplikovať učenie toho textu do života ľudí prostým a jednoduchým spôsobom.“
Videl som rýchlo sa pohybujúci, pokrivený a nezvyčajný „široký lievik“ (rodiace sa tornádo) nad centrom Minneapolisu (mesto v Minnesote, USA). Povedal som Kevinovi Dauovi: „To vyzerá vážne!“ A bolo to skutočne vážne, vo viacerých ohľadoch. Priateľ, ktorý sa išiel pozrieť dole, aby uvidel škody, napísal: „V deň, keď nebolo predpovedané, ani očakávané žiadne nepriaznivé počasie, vznikne tornádo.
Ako sa blíži 500. výročie reformácie, budeme postupne uverejňovať články z knihy „Pillars of Grace“ (Piliere milosti) od Dr. Stevena J. Lawsona o významných reformátoroch akými boli napr. Martin Luther, Ulrich Zwingli, William Tyndale, Heinrich Bullinger a John Calvin. V dnešnom článku nám Dr. Lawson priblíži pozadie reformácie a reformátorov.
Je to tu znova. Viac dôkazov z prieskumov o tom, čo Biblia hovorí tak jasne: povrchní, nevyučení a neúprimní kresťania hrešia takmer rovnako ako zvyšok sveta, ale úprimnejší a biblicky zbudovanejší kresťania vedú svoj život morálne odlišne. V roku 2005 to signalizoval Ron Sider vo svojej knihe: „Škandál evanjelikálneho svedomia. Prečo žijú kresťania rovnako ako zvyšok sveta?“
Počas mojej spoločnej služby s mojím manželom, Timothy Kellerom, tým najčastejším pastoračným problémom, s ktorým sme Tim a ja boli konfrontovaní, je asi manželstvo medzi kresťanom a nekresťanom – či už bolo realitou alebo bolo k nemu vykročené.
