Kresťania by nemali súdiť druhých kresťanov. Kresťania by mali súdiť druhých kresťanov. To je to, čo Biblia učí. Potvrdzuje to aj apoštol Pavol v tom istom liste na miestach od seba oddelených iba niekoľkými odsekmi.
„Tu susedia a tí, ktorí ho predtým videli žobrať, povedali: Či to nie je ten, čo sedával a žobral?“ (J 9:8) Čiže všetko, čo mohol robiť, bolo sedieť na kraji cesty, žobrať s košíkom alebo pohárom v ruke a vravieť, „Majte zľutovanie nad slepým.“ To bolo všetko, čo vedel.
Apoštol Pavel nariaďuje cirkvi v Ríme, aby sa nepripodobňovala tomuto svetu, ale aby sa premenila obnovením mysle (Rim 12:2). Počas poučovania kresťanov v Korinte o tom, ako viesť duchovný zápas, ich vyzýva, aby každú myšlienku podrobili v Kristovu poslušnosť (2. Kor 10:5).
Galatským 1: Prehováram ľudí alebo Boha? Alebo či sa snažím ľuďom ľúbiť? Ak by som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som služobníkom Kristovým.
Naši predkovia by boli veľmi prekvapení, aké otázky dnes musíme riešiť. Keď sa kresťania spýtajú, či by mali cvičiť jogu, vzbudzujú touto otázkou v časoch jej veľkej popularity údiv. Nebolo tomu tak stále.
Buďme k sebe úprimní. Väčšina z nás už aspoň raz chcela preskočiť nejaký úsek Biblie nie preto, žeby sme ho považovali za menej dôležitý alebo nepríjemný, ale preto, že je tak trochu nudný. Aj keď to nepovieme nahlas, kladieme si otázku, prečo by som nemal preskočiť menej zaujímavé časti Biblie?
Je pravdepodobné, že budeš dnes pochválený niekým za to, čo spravíš alebo povieš. Ak nie dnes, tak zajtra alebo budúci týždeň. Ako na to zareaguješ? Ako na to obvykle reaguješ? Tým, ako reagujeme na chválu druhých, ukazujeme, akú vysokú mienku o sebe máme.
Čítaj si Bibliu kvôli myšlienkam autora, nie vlastným Keď si čítame, chceme vedieť, na čo nám autor vo svojom texte upriamuje pozornosť. Mal nejaký zámer, keď to písal. Nikdy sa na tom nič nezmenilo. Je to skutočná historická udalosť. Nečítame si kvôli našim vlastným skúsenostiam. Čítame si kvôli objaveniu objektívnej reality.
Biblia mi povedala, že si ťa mám vziať. Všimni si, že som nepovedal, “Boh mi povedal, že si ťa mám vziať.” V dnešnej dobe je totiž množstvo ľudí, ktorí tvrdia, že im Boh povedal vziať si konkrétnu osobu. Ako pastor sa s tým stretávam častejšie, ako si myslíš.
Jednou z výhod čítania si starých kníh je, že nám umožňujú predstaviť si príjemnú konverzáciu so skvelým mysliteľom, ktorý nežije už stáročia. Často som si pomyslel: “Ako rád by som si posedel a porozprával sa s Johnom Owenom!”
Pavel píše Timoteovi: “Príde čas, keď ľudia neznesú zdravé učenie, ale budú si zháňať učiteľov podľa svojich žiadostí a odvrátia sluch od pravdy. Ty však buď vo všetkom striezlivý, znášaj protivenstvá, plň povolanie evanjelistu, konaj si službu.”
Boh je v tebe najviac oslávený, keď nájdeš všetko v Ňom, pretože vtedy ti nič iné nechýba.
Byť členom zboru, ktorý je skutočne verný Božiemu slovu a evanjeliu, má nevyčísliteľné ovocie pre život kresťana.
Čo znamená, že sme spasení z Božej milosti? “Nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.”
Paul pripomína mladým ľuďom, že je veľkým nebezpečenstvom stáť na čomkoľvek inom ako Božom slove.
V dnešnej dobe ekumenizmu, kedy je snahou všetko spájať a nerozprávať o teológií, vyznievajú slová Pána Ježiša veľmi paradoxne.
Byť kresťanom znamená byť radikálne iným od tohto sveta.
Reformácia sa udiala pred 500 rokmi. Avšak jej posolstvo neprestalo byť aktuálne.
(Luther) Apoštol učí ľudí poslušnosti k svojim pánom, dávajúc im lásku a pomoc. (MacArthur) Pavel v záverečných piatich kapitolách vysvetľuje ako majú veriaci v praktickom živote aplikovať obšírne teologické vyučovanie zaznamenané v kapitolách 1-11.
