Počas našej cesty viery sa jedna z pascí stáva stále viac populárnou: myšlienka, že niekde na našej ceste spravodlivosti natoľko vyrastieme, že už nepotrebujeme zbor. Možno ste stretli niekoho, kto príliš zaneprázdnený na to, aby chodil do zboru. Možno ste povzbudili niekoho, kto si o sebe myslel, že je pre zbor príliš dôležitý.
Spravodlivé srdce je nové srdce. (Ezechiel 36:26) Nie je to srdce, s ktorým sa človek narodí, ale je to iné srdce, ktoré je do neho vložené Duchom Svätým. Je to srdce s úplne novými túžbami, radosťami, starosťami, nádejami aj úzkosťami.
“Veď viete, že zo svojho márneho počínania, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista” (1. list Petra 1:18-19)
Koľko zhody medzi vyučovaním zboru a tvojím biblickým presvedčením je potrebnej na to, aby si sa mohol stať jeho súčasťou?
Stále som ohromený z toho, keď vidím na nárazníku auta nálepku s nápisom „Chceme svetový mier!“ Myšlienka celého toho je taká, že ak si dostatok ľudí predstaví obraz svetového mieru, tak sa to stane skutočnosťou. Je pre mňa nepochopiteľné, ako ľudia môžu veriť, že tak hlúpa technika by dokázala uskutočniť tak veľmi želaný cieľ.
Kresťania bojujú s ustarostenosťou pripomínaním si zasľubení budúcej milosti.
Odpustenie je problémom pre mnohých ľudí, pretože nevedia, čo odpustenie v skutočnosti znamená. Súčasťou tohto problému je tiež neschopnosť rozlíšiť odpustenie od pocitu odpustenia. Niekedy naše pocity nemusia súhlasiť so skutočným odpustením. Prišiel raz za mnou jeden muž, ktorý bol hlboko znepokojený zo svojho pocitu viny.
Pred rokmi sa ma opýtali: „Ak by si mohla byť matkou svojich dcér ešte raz, čo by si urobila inak?“ Moju myseľ zaplavili chyby a zlyhania, ale za chvíľu som mala odpoveď. „Priala by som si, aby som dokázala viac dôverovať Bohu.“ Jedným z mojich obľúbených veršov je Žalm 37:3: „Dôveruj Hospodinovi a čiň dobre.“
Filipským 3:8 “A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal”
1. Ver v Boha celým svojím srdcom, 2. Nespoliehaj sa na svoju vlastnú rozumnosť, 3. Na všetkých svojich cestách Ho poznávaj.
Jeremiáš 29:12-13 “Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa modliť ku mne, vypočujem vás. Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom”
Ten najdôležitejší čas kedy byť v zbore je vtedy, keď sa na to necítiš. Rozprával som sa o tom nedávno s troma kresťanmi, ktorí počas zložitého obdobia prestali chodiť do zhromaždenia Božieho ľudu. Dvoch trápila depresia a tretí si prešiel ťažkým rozchodom. Či už na týždne alebo mesiace, všetci traja sa rozhodli prestať navštevovať svoj zbor.
Ako vieme, či skutočne milujeme Ježiša? Biblická odpoveď vás možno prekvapí. Vieme, či skutočne milujeme Ježiša cez pretrvávajúce (nie dokonalé) konanie a nekonanie. Vieme to, lebo to povedal Ježiš, „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania“ (Ján 14:15).
Je nejaký rozdiel medzi biblickým poradenstvom a kresťanskou psychológiou alebo kresťanským poradenstvom? Na prvý pohľad by sa zdalo, že biblický poradca a kresťan psychoterapeut robia mnoho rovnakých vecí.
Máme sa modliť za to, čo máme na srdci. Máme povýšiť Božiu vôľu nad svoju vôľu.
Dobré a poslušné správanie zmiešané s nesprávnou vierou má zlé ovocie.
Pamätám si, že pred pár rokmi náš najstarší syn na niečo narazil. Všimol si pozitívny vplyv hudby na svoju mamu. V priebehu niektorých ťažkých dní, ktoré ich sprevádzali životom, zapínal v aute určité druhy hudby. Všimol si, že môže ju povzbudiť, potešiť a rozosmiať niektorými piesňami. Hudba môže mať na človeka takýto pozitívny vplyv.
