J. MACARTHUR Kazateľ a jeho autorita v zbore
Kazateľ nemá žiadnu autoritu nad životmi ľudí v zbore vyplývajúcu z jeho pozície.
Kazateľ nemá žiadnu autoritu nad životmi ľudí v zbore vyplývajúcu z jeho pozície.
Kresťan je povolaný veriť všetkým pravdám Písma, hoci ich nedokáže zosúladiť.
To, či sme spasení, poznávame podľa našich túžob a náklonností srdca, nie podľa našich zlyhaní.
Poslušnosť motivovaná láskou k Bohu nie je zákonníctvom, ale dôkazom posväcovania.
Kristus si vybuduje svoju cirkev, ale nie je zárukou, či bude aj silná a bude spĺňať štandardy, ktoré pre ňu On určil.
John MacArthur a jeho rada vo veci prijímania kritiky.
V stredovekej Európe rímsko-katolícka cirkev vo veľkej miere riadila všetky záležitosti súvisiace s duchovným životom. Bolo to obdobie, kedy Biblia nebola dostupná bežným ľuďom ale len kňazom a vodcom tejto cirkvi. Vďaka tomuto prístupu sa začali považovať za jediných, skrze ktorých mohli mať ľudia prístup k Písmu a teda aj ku Bohu.
Budem priamočiary už od začiatku: Rímsko-katolícka doktrína očistca sa neučí nikde v Biblii. Táto doktrína bola vymyslená katolíkmi preto, aby mohli poprieť doktrínu ospravedlnenia jedine z viery. A ponúka falošnú nádej miliónom ľudí, ktorí dúfajú v to, že po smrti budú mať dostatok času na to, aby mohli vlastnými silami dosiahnuť ospravedlnenie u Boha.
Pozrime sa teraz bližšie do 5. knihy Mojžišovej 6. kapitoly, kde nájdeme praktické pokyny, ako máme inštruovať svoje deti. Sú medzi nimi vynikajúce nariadenia, ktoré vašim deťom pomôžu s uvedomením si a pochopením Boha.
My nie sme tí, ktorí majú vyslovovať finálny ortieľ nad ľuďmi. Máme sa však pozerať na ich životy a rozlišovať podľa ovocia, ktoré prinášajú.
Úryvok z rozhovoru s Johnom MacArthurom o praktických záležitostiach v miestnom zbore.
Moja manželka a ja sme sa v jeden večer pred pár dňami zastavili po ceste domov na sendvič. Vošli sme do obchodu, zobral som sendvič a na pokladni som si všimol nápis: „Júnové horoskopy v predaji.“ Pomyslel som si: „Júnové horoskopy, rovnako ako všetky ostatné, v kontajneri.“
Čo vlastne znamenajú slová „byť soľou a svetlom sveta“ pre kresťana v 21. storočí? Sú tieto slová povolaním do boja za sociálnu spravodlivosť a postavenie sa za ľudí na okraji spoločnosti? Alebo sú výzvou pre aktivizovanie sa a lobovanie za reformu spoločnosti cez politiku?
Čo je krst? Aké je historické pozadie krstu? Aký je význam kresťanského krstu? Aký je vzťah ponorenia pri krste so spasením? Prečo je okolo nás toľko zmätku ohľadom krstu?
Biblia je živá kniha bez dna, bez výšky a šírky.
Ježiš sa nezaujímal o sociálnu, daňovú či občiansku reformu, zaujímal sa o duchovnú reformu, ktorá zasiahla všetky oblasti života spoločnosti.
Predstavte si, že ste sudcom. Vašou úlohou je zastávať zákon, dodržiavať ho, vynucovať poslušnosť a spravodlivo trestať tých, ktorí ho porušujú. Je to jediný štandard, ktorého sa musíte neoblomne držať. Jedného dňa sa pred vás postaví zlý skazený vrah. Dôkazy proti nemu sú neoblomné.
Poznanie, ktoré ma človek o Bohu cez stvorenstvo a svedomie nie je dostatočné na spasenie, iba na odsúdenie.
Pred skutočným pokáním a vierou v Ježiša Krista vykonal Duch Svätý v srdci veriaceho zázrak.
Kristov pohreb neznamenal v žiadnom prípade koniec príbehu. Vrcholom všetkých týchto udalostí a nádhernou pravdou, ktorá robí evanjelium Ježiša Krista tak dobrou správou, je, že „na tretí deň bol vzkriesený podľa Písem“ (1. Korinstkým 15:4). Slovami anjela pri prázdnom hrobe: „Niet Ho tu, lebo vstal.“ (Matúš 28:6)