Myslím si, že Mária Magdaléna je najviac nepochopená a historicky najskreslenejšia nasledovníčka Pána Ježiša zaznamenaná v Novej zmluve. Uvažujte nad tým. Mária je zmienená menom v Novej zmluve spolu dvanásťkrát, vyskytuje sa v každom z evanjelií. Jedenásť z tých dvanástich zmienok sú správy o nej, ako bola svedkom ukrižovania a zmŕtvychvstania Pána Ježiša.
Pred niekoľkými rokmi som sa učil naspamäť list Filipským a často som sa cítil previnilo, keď prišlo na tieto verše: „Lebo mnohí žijú tak, ako som vám často hovoril o nich a teraz aj s plačom hovorím, že sú nepriateľmi kríža Kristovho:
Keď Lukáš zaznamenal svoju verziu Pánovej modlitby (Lukáš 11:2-4), zahrnul aj Pána Ježiša, ktorý túto modlitbu vysvetľuje cez zvláštne podobenstvo, pri ktorom museli byť pôvodní poslucháči v rozpakoch:
Kresťania by mali byť najopatrnejšími rečníkmi na svete. Pokiaľ ide o slová, mali by sme sa chvieť, keď hovorí Boh a keď hovoríme my. Dobre vieme, že sa máme chvieť pred Božím slovom, lebo nám to On sám hovorí: „Na toho zhliadnem, kto je pokorný a zronený v duchu, kto sa zachveje pred mojím slovom.“ (Izaiáš 66:2)
Prečo míňaš svoj čas a robíš to, čo robíš? Prečo na robenie istých vecí odpovedáš „áno“ a na iné zas „nie“? Hovoríš „áno“ a „nie“ správnym veciam? Tieto otázky vyvádzajú človeka z rovnováhy. Väčšina z nás verí, že naše „áno“ a „nie“ sa opiera o objektívne a logické posúdenie toho, čo sa zdá byť najdôležitejšie. O to však častokrát ani nejde.
„Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci.“ (1. Korintským 4:20) Ak nie sme rozčarovaní z toho, ako málo našich slov je pretavených do skutkov, a ak nie sme nespokojní z množstva duchovného ovocia, ktoré nesieme, a ak nie sme sklamaní zo slabosti vlastného úsilia, nikdy sa nebudeme trápiť až do takej miery, aby sme prosili…
Tento princíp sa zdá byť pravdivý takmer v každej oblasti života: Najnaplňujúcejšie radosti, ktoré zažívame, sú dosiahnuté cez nepriazeň a snahu, zatiaľ čo tie chatrné, nezdravé a plytké môžeme získať bez námahy. Naplňujúce radosti obvykle vyžadujú húževnaté úsilie.
Ako vieme, či skutočne milujeme Ježiša? Biblická odpoveď vás možno prekvapí. Vieme, či skutočne milujeme Ježiša cez pretrvávajúce (nie dokonalé) konanie a nekonanie. Vieme to, lebo to povedal Ježiš, „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania“ (Ján 14:15).
Prečo nám Boh oveľa detailnejšie popisuje Jozefov život než životy ostatných jednotlivcov spomenutých v knihe Genesis (1. kniha Mojžišova)? Kniha Genesis má veľmi zaujímavú štruktúru. Udalosťami stvorenia prechádza raketovým tempom (opis stvorenia predstavuje približne 3% obsahu knihy), tisícročie medzi Adamom a Abrahámom popisuje tiež dosť skrátene (približne 15% obsahu knihy).
Najsilnejšou zbraňou proti sexuálnej nečistote je pokora. Hriešne myšlienky a správanie je ovocím, ktoré má hlbší koreň. Ak chceme prestať niesť zlé ovocie, musíme zamerať náš primárny útok na koreň. A koreňom sexuálneho hriechu nie je náš zhon za sexualitou: tým koreňom je pýcha.
Čo by si chcel? Po čom túžiš? Aké sú tvoje ambície? Chceš naozaj vedieť odpoveď na tieto otázky? Pozri sa na svoje správanie. Robíš to, po čom túžiš. Je to príliš jednoduchá motivačná psychológia. Ale je toto, čo učí Biblia: Jakub hovorí: Viera bez skutkov je mŕtva.
Kresťania by nemali súdiť druhých kresťanov. Kresťania by mali súdiť druhých kresťanov. To je to, čo Biblia učí. Potvrdzuje to aj apoštol Pavol v tom istom liste na miestach od seba oddelených iba niekoľkými odsekmi.
