„Tu susedia a tí, ktorí ho predtým videli žobrať, povedali: Či to nie je ten, čo sedával a žobral?“ (J 9:8) Čiže všetko, čo mohol robiť, bolo sedieť na kraji cesty, žobrať s košíkom alebo pohárom v ruke a vravieť, „Majte zľutovanie nad slepým.“ To bolo všetko, čo vedel. Predpokladám, že to bolo dosť na to, aby sa najedol.
Ježiš ho uvidel, ako popri ňom prechádzal a všimli si to aj učeníci. V Jánovi 9:2 sa ho potom pýtajú, „Majstre, kto zhrešil: tento muž alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?“ Táto otázka je kľúčová, ale najprv si uvedom, že tento príbeh ňou nezačína. Mohlo by to tak byť, ale nie je tomu tak. Tento príbeh sa začína tým, že Ježiš vidí slepého muža (J 9:1). Učeníci si všimli, ako k nemu pristúpil a že na neho hľadí. Takto to celé začína. Až potom nasleduje otázka o dôvode jeho slepoty.
Rád by som sa pri tom pozastavil a naliehal na vás. Deti, obzvlášť tínedžeri a dospelí: všímajte si postihnutie. Zahľaďte sa. Nie ako Levíta alebo kňaz, ktorí videli zbitého človeka na kraji cesty a potom ho obišli (Luk 10:30-32). Je to v nás, však? Vidíme, ale radšej obídeme. Nehľadíme ako Ježiš, keď sa také niečo stane.
Čiže mojou prosbou je, aby sme dôverovali Bohu, že nám v takýto moment udelí, čo potrebujeme a neodvracali sa. Pozri sa! Choď priamo a neobchádzaj! Je nám to prirodzené, ale my už nie sme prirodzení. My sme kresťania. Sme presným opakom. My odporujeme prirodzenosti. Kážem zároveň aj sebe. Pohliadni a vykroč, neboj sa urobiť chyby.
Preložené z: http://www.desiringgod.org/don-t-look-away-from-disability
