„Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom.“ Micheáš 6:8
Nikto sa nikdy necítil byť nemilovaným, keď mu bolo povedané, že dosiahnutie jeho radosti urobí šťastným iného človeka. Nikdy som nebol obvinený zo sebectva, keď som dosvedčil, že mnou prejavená láskavosť ma teší. Naopak, milujúce skutky sú do tej miery opravdivé, do akej sa nerobia s nevôľou.
Dobrou alternatívou k neochote nie je neutralita alebo povinnosť, ale ochota. Autentické srdce lásky miluje láskavosť (Micheáš 6:8), len ju nevykonáva. Kresťanský hedonizmus nabáda brať túto pravdu do úvahy.
„Podľa toho poznávame, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme Jeho prikázania. Lebo to je láska k Bohu, aby sme zachovávali Jeho prikázania; a Jeho prikázania nie sú ťažké, pretože všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom; a víťazstvo, ktoré premohlo svet, je naša viera.“ (1. Jána 5:2–4)
Prečítajte si tieto vety v opačnom poradí a všimnite si ich logiku. Po prvé, narodenie sa z Boha dáva moc, ktorá poráža svet. Toto je základom (všimni si slovo „pretože“) tvrdenia, že Božie prikázania nie sú bremenom.
To, že sme sa narodili z Boha, dáva moc, ktorá premáha našu svetskú averziu voči Božej vôli. Teraz Jeho prikázania nie sú ťažké, ale sú túžbou a potešením nášho srdca. Toto je láska k Bohu: Nielen to, že konáme Jeho prikázania, ale aj to, že nie pre nás nie sú zaťažujúce.
Potom v 2. verši sa hovorí, že dôkazom pravosti našej lásky k Božím deťom je láska k Bohu. Čo nás to učí o našej láske k Božím deťom?
Keďže láska k Bohu koná Jeho vôľu ochotne, nie s pocitom bremena, a keďže láska k Bohu je mierou pravosti našej lásky k Božím deťom, potom sa naša láska k Božím deťom musí konať s radosťou, nie s nevôľou.
Kresťanský hedonizmus stojí priamo na službe lásky, pretože nás nabáda do radostnej, nie do neochotnej poslušnosti.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/love-one-another-gladly