Je nejaký rozdiel medzi biblickým poradenstvom a kresťanskou psychológiou alebo kresťanským poradenstvom?
Na prvý pohľad by sa zdalo, že biblický poradca a kresťan psychoterapeut robia mnoho rovnakých vecí. Obaja hovoria s ľuďmi, obaja sa starajú o ľudí s problémami, obaja spoznávajú ľudí, obaja sa zaujímajú o ich motiváciu, myšlienky, emócie a správanie, obaja skúmajú všemožné tlaky v konkrétnych situáciách ľudí, obaja poskytujú spätnú väzbu, možno aj obaja hovoria o Ježišovi alebo o pasážach z Písma. Tak čím sa teda líšia? Aby sme pochopili, ako sa pokresťančená psychoterapia líši od biblického poradenstva, je nutné sa bližšie pozrieť na jednotlivé postupy oboch metód a ich učenia, ktoré za nimi stoja. Tu sú niektoré zo základných rozdielnych znakov každej metódy.
Pohľad Biblie a jej prínos pre poradenstvo
Väčšina kresťanských psychológov sa pozerá na Bibliu ako na zdroj inšpirácie, ale ich základný systém poradenstva, ako teória tak aj metódy, je v nezmenenej podobe prebraný od svetskej psychológie. Väčšinou sú takíto psychlógovia úprimne a ostýchavo eklektický: to znamená, že zhromažďujú a vyberajú teórie a techniky podľa osobných preferencií. Na rozdiel od toho, biblickí poradcovia nasledujú pohľad Biblie, ktorá seba samú považuje za zdroj komplexného a detailného prístupu k pochopeniu ľudí a k poradenstvu (2. Timoteovi 3:15-17, 2. Petra 1:4).
Niektorí kresťanskí psychoterapeuti používajú zopár citácií z Písma. Iní ich používajú veľa. Ale frekvencia citácií je oveľa menej dôležitá ako spôsob, akým sú pasáže použité alebo zneužité. A vo väčšine prípadov sú citované pasáže absolútne zneužité. Prevláda nedostatok výkladu v kontexte (kritický výklad textu) a naopak množstvo eisegézy (výklad textu pomocou vnášania vlastných myšlienok). Biblické poradenstvo chce nechať prehovoriť samotného Boha skrze Jeho slovo a správne toto Slovo pravdy používať (2. Timoteovi 2:15).
Božia perspektíva
Je veľa Božích atribútov, ktoré kresťanskí psychológovia stále ignorujú. Zvlášť atribúty Jeho zvrchovanosti, svätosti, spravodlivosti, najvyššej autorite a moci sa prakticky nezmieňujú. Veľkou témou týchto psychoterapeutov je Božia otcovská láska, ale ako taká je oddelená od celkového Božieho obrazu. Láska, o ktorej psychológia hovorí, predstavuje prístup bezpodmienečne pozitívneho veľkého Terapeuta, ktorý sídli na nebi a je na nerozoznanie od boha klasickej liberálnej teológie. Naproti tomu, biblické poradenstvo nadväzuje na Bibliu a snaží sa slúžiť láskou pravého a živého Boha. Jeho láska sa najprv vysporiadúva s hriechom a problémom človeka, následne vedie k poslušnosti (1. Jána).
Perspektíva ľudskej povahy a motivácie
Takmer každý kresťanský psychológ sa hlási k niektorej z variant teórie potrieb. Potreba sebaúcty, lásky a prijatia či dôležitosti sú medzi najviac rozšírenými. Existuje domnienka, že ak sú tieto potreby naplnené, budú ľudia šťastní, milí a morálni. Ak nie sú naplnené, potom budú ľudia nešťastní, nenávistní a nemorálni. Kresťanskí psychológovia si túto motivačnú teóriu požičiavajú priamo od humanistickej psychológie. Písmo sa kategoricky stavia proti takejto teórii potrieb a vyučuje, že hriešne ľudské motivácie majú korene v hriešnej žiadostivosti (Galatským 5:16-24, Efezským 2:3, Jakub 1:14-16, 3:13-4:12). Písmo učí, že Boh mení naše túžby a že zbožná motivácia má svoje korene v túžbe po Bohu a po zbožnosti. Ak ľudia túžia po sebavedomí, láske a význame, potom budú šťastní, ak ich dosiahnu, a nešťastní, keď ich nedosiahnu: ale v oboch prípadoch zostanú sústredení na seba. Na druhej strane, ak ľudia túžia po Bohu (Žalm 42:1n, 73:25), po Božom kráľovstve (Matúš 6:9-13, 6:33, 13:45n), Božej múdrosti (Príslovia 3:15, 2. Timoteovi 2:22) a po sláve vzkriesenia (Rimanom 8:18-25), potom budú spokojní, radostní, poslušní a užitoční Boží služobníci.
Perspektíva evanjelia
Pre väčšinu kresťanských psychológov je Ježiš Kristus ten, kto napĺňa psychické potreby a lieči psychické rany. Božia láska prejavená na kríži je pre nich len vyjadrením toho, aký cenný je človek pre Boha: a tak sa upevňuje sebavedomie človeka a napĺňa jeho potreba byť milovaným. Ale v Biblii čítame o Ježišovi Kristovi, o Božom Baránkovi, ktorý bol ukrižovaný namiesto hriešnikov. Božia láska vlastne ničí sebavedomie a túžbu po sebavedomí. Namiesto toho vytvára veľkú vďačnosť a úctu k Božiemu Synovi, ktorý nás miloval a dal svoj život za nás, k Baránkovi Božiemu, ktorý jediný je toho hoden. Božia láska nenapĺňa našu túžbu byť milovaným taký, aký som. Naopak: Božia láska ničí tieto klamné túžby, aby nás miloval napriek tomu, akí sme, a učí nás milovať Boha a blížneho (1. Jána 4:7-5:3).
Perspektíva poradenstva
Kresťanskí psychológovia inklinujú k chápaniu poradenstva v rovnakom duchu ako sekulárni psychológovia: ako k profesionálnej činnosti bez potreby akéhokoľvek nevyhnutného spojenia s cirkvou Ježiša Krista. Klient prichádza k profesionálovi s nejakou svojou potrebou, ktorý mu pomôže dosiahnuť ciele: ciele osobného zlepšenia, citového šťastia, stability, sebarealizácie a podobne. Ale biblickí poradcovia súhlasia s Bibliou a chápu poradenstvo ako pastoračnú činnosť. Ich poradenstvo sa zameriava na postupné posväcovanie a musí oznamovať skutočný obsah Písma.
Biblické poradenstvo spája logicky a štrukturálne uctievanie, učeníctvo, kázanie, pastoračný dohľad, používanie darov, cirkevnú disciplínu a ďalšie aspekty života v tele Kristovom.
Preložené z: http://www.reformace.cz/zod/biblicke-poradenstvi-psychologie-cislo-112