V roku 1966 získalo Anglicko slávu za víťazstvo na Majstrovstvách sveta vo futbale. Kapitán Bobby Moore mal tú česť vyjsť po schodoch štadióna Wembley a prijať trofej z rúk kráľovnej. Neskôr sa ho opýtali, ako sa v daný moment cítil. Moore priznal, že to bolo strašné. S kráľovnou si mal totiž podať ruku, ale všimol si, že mala na sebe panensky biele rukavice. Jeho ruky ale pokrývala špina zo zápasu. Keď teda vystupoval po schodoch, horúčkovito sa ich snažil vyčistiť.
Väčšina z nás vie, aké je to cítiť sa nečisto. Samozrejme, existuje viac ako len jeden druh nečistoty. Môžeme sa cítiť zúfalo nečisto aj zvnútra.
Aké je to cítiť hanbu
Markovo evanjelium nám predstavuje niekoho, kto vedel veľmi dobre, aké je to byť nečistým. V Markovi 1:40-45 sa Pán Ježiš stretáva s malomocným, teda s niekým, koho stav pokožky bol podľa Starej zmluvy obradne nečistý. Malomocenstvo bolo obzvlášť krutou chorobou. Bolo nevyliečiteľné a vysoko nákazlivé. Postihnutí sa borili s fyzickými problémami aj sociálnou izoláciou. Považovali ich za duchovne aj fyzicky nakazených.
Kvôli niečomu, čo si vykonal, sa možno aj ty takto cítiš: toxický, rádioaktívne nakazený. V Shakespearovej dráme Macbeth doľahla na Lady Macbeth vina za spoluúčasť na vražde kráľa Duncana tak ťažko, že ju počujeme, ako sa snaží vydrhnúť krv zo svojich rúk počas spánku. Narieka: „Tieto ruky už nikdy nebudú čisté!“ Ukazuje sa, že Shakespear vedel neuveriteľne preniknúť do podvedomia vinníka.
Hanba byť napadnutou
Nie sú to len vlastné skutky, ktoré v nás môžu zanechať pocit nečistoty. Jedna obeť sexuálneho útoku opísala, prečo sa s tým mnoho rokov nikomu nezdôverila: „Nikomu som to nepovedala. V mojej hlave nešlo o príklad agresie muža, ktorý chcel od dievčaťa sex. Išlo o príklad toho, ako nežiadúca som bola ja. Bol to dôkaz toho, že som nebola ten typ dievčaťa, ktoré by niekto zavolal vonku a chcel spoznať. Bola som len dievča, ktoré niekto vzal na opustené parkovisko a pokúsil sa znásilniť. Ak by som to niekomu povedala, neodhalilo by to jeho. Odhalilo by to spôsob, akého zaobchádzania som bola hodná ja.“
Tento útok v jej mysli nezanechal pocit špiny útočníka. Špinavá sa cítila ona.
„Môžeš ma očistiť.“
Venujme preto veľkú pozornosť stretnutiu v Markom evanjeliu. Malomocný k Nemu pristúpil a na kolenách Ho prosil: „Keby si chcel, mohol by si ma očistiť“ (Marek 1:40).
Jeho malomocenstvo podľa všetkého nie je spôsobené žiadnym konkrétnym hriechom, ktorý by spáchal, ale podľa zákona sa nemal k nikomu ani len priblížiť. Vie však, že Pán Ježiš má jedinečnú moc, ktorá ho môže obnoviť a očistiť. Slovami „keby si chcel“ naznačuje, že si je vedomý toho, že na uzdravenie nemá žiadny nárok. Nedomnieva sa, že je toho hodný a že si uzdravenie zaslúži.
Pána Ježiša sa hlboko dotkol mužov vážny stav. Nie je Mu ľahostajný. Neodporuje mu, ale súcití s ním. Dotýka sa ho. Toto bolo pravdepodobne prvýkrát, čo sa ho niekto po desiatkach rokov dotkol.
Toto robí Pán Ježiš s nečistotou tých, ktorí k Nemu pristúpia podobne ako tento malomocný. On od nás neodstupuje znechutený. Približuje sa a dotýka sa nás: „Zľutoval sa nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý!“ (Marek 1:41). Pán Ježiš je ochotný. Účinok je okamžitý a dramatický: „Ako to povedal, hneď odišlo od neho malomocenstvo a bol očistený“ (Marek 1:42).
Viac milosti v Kristovi
Malomocní boli oddelení od ľudí, pretože boli považovaní za nebezpečenstvo znečistenia.
Čistota Pána Ježiša je omnoho viac nákazlivejšia ako akákoľvek špina, ktorú by sme k Nemu priniesli. Stále existuje viac dobrého v Pánovi Ježišovi ako zla v nás, viac milosti v Ňom ako previnení v nás, viac odpustenia v Ňom ako hriechu v nás. Môže nás jedine očistiť. Kamkoľvek až siaha náš neporiadok, Jeho svätosť je hlbšia. Nevyčerpáme ju.
Nie je jednoduché tomu veriť. Zdá sa mi, že som výnimka, a moja toxicita je pre Pána Ježiša prisilná. Ľudia si takéto rozmýšľanie mýlia s pokorou. V skutočnosti však ide o pýchu: „Som takým závažným prípadom, že ani Ježiš Kristus si so mnou neporadí.“ Potrebujem veriť tomu, čo vidím v Markovi.
Ako Kristus zbavuje hanby
Ako môžem vedieť, že som bol v Kristovi očistený zo všetkých svojich hriechov a hanby? Pretože na kríži vzal celé rúcho mojej nečistoty na seba: každý hriech, každé zranenie, každý kúsok zlomenosti a hanby.
Pán Ježiš si prešiel konečným odlúčením nielen od nás ale aj od svojho Otca (Matúš 15:34). Stal sa toxickým, aby som ja voňal. To neznamená, že sa nikdy necítim špinavo. Útoky žalobcu stále prichádzajú, ale ja už mám miesto, na ktoré môžem počas svojej vojny s hriechom a hanbou hľadieť.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/the-stains-that-no-one-sees
