Tento článok je posledný v poradí 10. článok zo série “10 klamstiev”. Predchádzajúci článok: 9. klamstvo: Smrť je len príjemnou premenou
Ak Boh skutočne existuje, prečo sa neprejaví nejakým dramatickým a nepopierateľným spôsobom?
Takáto otázka bola pred nedávnom položená v časopise Washington Post v článku s názvom „Kde je Boh?“ Tento článok presne odzrkadľuje všade-rozšírený názor tohto neveriaceho sveta.
Klásť si otázku „Kde je Boh?“ počas zúfalej krízy je prirodzenou reakciou. Kráľ Dávid sa pýtal podobnú otázku, keď sa ocitol vo veľmi zúfalej situácii: „Dokedy chceš, Hospodine, na mňa trvalo zabúdať? Dokedy budeš skrývať predo mnou svoju tvár?“ (Žalm 13:2). Ale ako je to v prípade pravých kresťanov tak aj u Dávida, pravda, ktorú dobre poznal, nakoniec utíšila jeho bolesť: „Spievať chcem Hospodinovi, lebo mi dobre učinil.“ (Žalm 13:6)
Dopyt po ďalších dôkazoch
Na druhej strane však ateisti neustále argumentujú údajným nedostatkom dôkazov o Bohu, čím si ospravedlňujú nedôveru v Jeho existenciu. Radi sa prezentujú ako tí, ktorí sú objektívni a vedeckí a že všetky svoje názory zakladajú len na empirických a hmatateľných dôkazoch.
Toto naháňanie sa za dostatkom empirických a hmatateľných dôkazov je však nesmierne vyčerpávajúce a zbytočné. Na to, aby ateisti neverili v Boha, stačí len to, že ho nedokážu vidieť alebo vnímať svojimi zmyslami. Mnohí tvrdia, že keby Boh existoval, tak by malo byť Jeho povinnosťou sa nám zjaviť v nejakej viditeľnej hmatateľnej podobe. Jednoducho povedané, ateisti vidia problém v otázke Boha v tom, že neexistuje dostatok empirických (skúsenostných) dôkazov o Bohu.
Toto veľmi známe klamstvo sa stalo výhovorkou pre mnohých, ktorí popierajú Božiu existenciu, a zároveň sa stala kameňom úrazu pre kresťanov, ktorí sa silou mocou snažia empiricky (skúsenostne) dokázať existenciu Boha.
Je naozaj dôležité dokazovať Božiu existenciu?
Mnohí apologeti si zamieňajú nedostatok viery s nevedomosťou. Myslia si, že ateisti majú len nedostatok vedomostí o Bohu, a preto musia kresťania tento nedostatok vedomostí naplniť, aby sa mohli ateisti dostať do nebeského kráľovstva. V dôsledku takéhoto postoja sa mnohí kresťanskí intelektuáli s dobrým úmyslom tvrdo a vytrvalo snažia ponúknuť ateistom presvedčivé dôkazy o Božej existencii. My, kresťania, tu však nie sme na to, aby sme neveriacim ľuďom hľadali presvedčivé dôkazy o Božej existencii. Sme tu preto, aby sme hlásali evanjelium, skrze ktoré môže Boh premieňať ľudí.
Samozrejme, mali by sme byť vďační za presvedčivé dôkazy, ktoré môžeme pozorovať všade okolo nás, ktoré svedčia o Božej existencii, či už je to samotná štruktúra DNA alebo usporiadanie našej slnečnej sústavy. Avšak evanjelizovanie založené na dokazovaní Božej existencie spôsobuje viac škody ako osohu, pretože Boh je tým usadený na lavicu obžalovaných a človek sa stavia do role sudcu.
Keď Ježiš visel na kríži, ľudia rôzneho postavenia trvali na tom, aby Ježiš dokázal svoju božskú podstatu na základe ich požiadaviek. Židovskí vodcovia sa uškŕňali a hovorili: „Iných zachraňoval, nech zachráni seba, ak je On Pomazaný Boží, ten vyvolený!“ (Lukáš 23:35). Rímski vojaci ho podobným spôsobom ponižovali: „Ak si kráľ židovský, zachráň sa!“ (Lukáš 23:37). Dokonca aj nekajúci zločinec, – človek, o ktorom by sme povedali, že poznal svoje postavenie voči Ježišovi a že nemá žiadne právo Mu klásť nejaké požiadavky, – napriek tomu povedal Ježišovi: „Či nie si ty Kristus? Zachráň seba i nás!“ (Lukáš 23:39)
Obviňovať Boha z nedostatku dôkazov a žiadať Ho, aby sa nám zjavil podľa našich predstáv, je veľkou urážkou Boha, pretože človek sa tým stavia do pozície niekoho, kto chce rozkazovať Bohu.
Boh sa nám aj napriek našej hriešnosti zjavil, nie však podľa našich predstáv, ale podľa svojich: „Ja formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím blaho a tvorím biedu; ja som Hospodin, ktorý to všetko robí.“ (Izaiáš 45:7). „Ale náš Boh je v nebesiach, robí všetko, čo sa Mu páči.“ (Žalm 115:3). „Hospodin na nebi si upevnil svoj trón a Jeho kráľovská moc nad všetkým panuje.“ (Žalm 103:19).
V 2. knihe Mojžišovej (Exodus) opísal Boh sám seba Mojžišovi stručne a jasne: „Prešiel Hospodin popred neho a volal: Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech, ktorý však nenechá bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch a na synoch synov až do tretieho a štvrtého pokolenia.“ (Exodus 34:6-7).
My nemáme žiadne právo na to, aby sme určovali, kto Boh je a čo sa Mu páči, pretože On sám zvrchovane opísal seba samého a to, čo sa Mu páči.
Boh zjavil sám seba
Písmo nám jasne hovorí o tom, že Boh sa ľuďom zjavil a neostal pred nami skrytý: „Veď hnev Boží z neba zjavuje sa proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde, lebo im je zjavné, čo môžu vedieť o Bohu; veď sám Boh im to zjavil. Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenie, že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo.“ (Rimanom 1:18-21)
Znamená to, že znaky Božej existencie môžeme pozorovať všade okolo nás z diela Jeho rúk. Presne tak, ako je obraz dôkazom existencie maliara a stavba dôkazom existencie staviteľa, tak je aj stvorenstvo dôkazom existencie Stvoriteľa. John MacArthur to vysvetľuje slovami: „Boh urobil svoje neviditeľné vlastnosti viditeľnými. Konkrétnymi atribútmi, ktoré dokáže človek čiastočne vnímať na základe svojich prirodzených zmyslov, sú Božia večná moc a Jeho božská podstata. Božiu večnú moc môže človek vnímať vo stvorenstve, ktoré svojou mocou vytvoril a udržiava. Božia láskyplnosť a milosrdenstvo je zjavená, ako napísal Pavel do zboru v Lystre: „činil dobre, dával vám z neba dažde a úrodné časy a naplňoval vás pokrmom a potešením.“ (Skutky apoštolov 14:17).
Božie zjavenie nie je nejasné. Je pochopiteľné pre každého a v ktoromkoľvek období. Dokonca aj v staroveku, dávno pred vynájdením teleskopu alebo mikroskopu, mohli ľudia pozorovať Božiu veľkosť v rozľahlosti a dokonalosti prírody. Stačilo, že sa človek pozrel na hviezdy, a mohol v nich jasne vidieť presné umiestnenie každej jednej z nich. Mohli pozorovať, ako sa z malého semienka zrodí obrovský strom, presne taký, z akého bolo to semienko. Mohli pozorovať úžasnú zmenu ročných období, dážď a sneh. Mohli vnímať nádheru východu a západu slnka. Dokonca aj bez zjavenia, aké sa dostalo Dávidovi, môžu ľudia vnímať Božiu existenciu: „Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha.“ (Žalm 19:2).“
Skrze svoje stvorenstvo odhalil neviditeľný Boh samého seba nepopierateľným spôsobom.
Ľudským problémom je nedostatok viery
V Bohu nie je problém. On nebol nikdy neprítomný alebo neviditeľný. Od počiatku sveta „nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha.“ (Žalm 19:2). Neveriaci sú sami o sebe tým problémom, pretože vedome „neprávosťou prekážajú pravde.“ (Rimanom 1:18). Problémom ľudí je nedostatok viery a vedomý odpor k zjavenej pravde o existencii Boha.
Nemôžeme dovoliť hriešnikom, aby si mysleli, že majú právo súdiť Boha. Musíme ich v prvom rade upozorniť na blížiaci sa druhý príchod Pána Ježiša a na súd, ktorý s Ním príde. Nesmieme dovoliť, aby si ľudia robili vymyslených a prispôsobených bohov podľa vlastných predstáv. Našou úlohou je vyznávať toho jediného a pravého Boha, ktorý zjavil sám seba nie len vo svojom stvorenstve ale v prvom rade vo svojom slove.
A musíme mať zároveň odvahu konfrontovať ľudí s podstatou nedostatku viery, ktorou je neukojiteľná láska voči hriechu a vedomé odmietanie vzdávať chválu Bohu.
Cameron Buettel
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B180319
Výborná séria článkov “10 klamstiev” s linkami:
Úvod: Prečo sú satanove klamstvá také presvedčivé?
1. klamstvo: Pravda je relatívna
2. klamstvo: Život je z náhody
3. klamstvo: Tolerancia je najväčšou cnosťou
4. klamstvo: Náš pozemský majetok má trvalú hodnotu
5. klamstvo: Zmyslom života je osobné šťastie
6. klamstvo: Dobré skutky nakoniec prevážia tie zlé
7. klamstvo: Ľudia sú vo svojej podstate dobrí
8. klamstvo: Človek môže zmeniť sám seba
9. klamstvo: Smrť je len príjemnou premenou
10. klamstvo: Nie je dostatok dôkazov o Božej existencii
