Tento článok je v poradí 9. článok zo série “10 klamstiev”. Predchádzajúci článok: 8. klamstvo: Človek môže zmeniť sám seba
Každého z nás prenasleduje nenásytný krvilačný vrah. Tento vrah nikdy neminie – má stopercentnú úspešnosť. Nikto nás nemôže skryť z jeho dohľadu. Nikto nedokáže zmierniť jeho neúprosné zabíjanie.
Smrť raz dostihne každého. Neexistuje žiadny vedecký postup, technologický vynález alebo zázračný liek, ktorý by nám umožnil utiecť pred smrťou. Jedine Boh má tú moc, preniesť žijúceho človeka rovno do neba bez prežitia smrti a nerobí to veľmi často, pretože len na prstoch rúk by sme dokázali spočítať ľudí, ktorým umožnil vyhnúť sa smrti.
V niektorých ohľadoch, ľudia, ktorí sa dožívajú vysokého veku, obzvlášť vnímajú účinky smrti, pretože musia prežívať odchod svojich blízkych. Nikto, kto zažije smrť niekoho blízkeho, nezostane nedotknutý. Mnoho ľudí po takejto skúsenosti začne premýšľať o svojom vlastnom odchode. Väčšina ľudí však začne slepo dôverovať v to, že ich blízki odišli na „lepšie miesto“.
Je to pochopiteľné. Tvárou v tvár blížiacej sa smrti sa každý hriešnik začne obzerať po akejkoľvek nádeji, dokonca aj po niečom tak prázdnom, ako je známe klamstvo o tom, že smrť je len príjemnou premenou. Táto prázdna myšlienka nie je založená ani na žiadnom dôkaze ani na žiadnej skúsenosti. Ľudia tomuto veria jednoducho preto, lebo iná alternatíva je pre nich ťažko prijateľná. Nechcú si spôsobovať viac bolesti, ako im už spôsobil odchod niekoho blízkeho.
Smrteľná domnienka
Nikto nechce pripustiť to, že by jeho dobrý priateľ alebo príbuzný, ktorý zomrel v hriechu, strávil večnosť v pekle. Je pochopiteľné, že nechceme premýšľať o zatratení, obzvlášť, keď sa jedná o našich blízkych.
Na druhej strane, nemôžeme len tak veriť, že naši milovaní sú v nebi len preto, lebo my chceme, aby tam boli. Toto je veľmi nebezpečný sebaklam, ktorý zahmlieva jasné učenie Písma a znehodnocuje Kristovo evanjelium.
Po smrti Nelsona Mandelu sa mnoho kresťanských vodcov ponáhľalo zverejniť svoje kondolencie, v ktorých hovorili o večnej odmene pre mŕtvu ikonu ľudských práv. Ako reakciu na túto udalosť Conrad Mbewe, reformovaný pastor zo Zambie, napísal vyjadrenie:
„Mojou najväčšou starosťou je, s akou ľahkosťou mnoho evanjelikálnych kresťanov použilo slová „odpočívaj v pokoji,“ keď sa lúčili s Madibom (Nelson Mandela). Ja som tak isto evanjelikál. Beriem Bibliu veľmi vážne a vykladám ju doslovne. Na základe môjho chápania Biblie, jediní ľudia, ktorí budú odpočívať v pokoji, budú tí, ktorí činili pokánie z hriechov a vložili svoju dôveru v Ježiša Krista ako svoju jedinú nádej na zmierenie s Bohom. Biblia jasne hovorí: „Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom.“ (Ján 3:36)
Mám jedného priateľa, ktorý pracoval ako vysokopostavený úradník v Zambii v Južnej Afrike. Napísal knihu z názvom: “Prečo Boh mlčí ohľadom Mandelu?” Bol to dobrý spôsob, ako položiť otázku: Prečo Mandela mlčí o Bohu? V tejto knihe poznamenal, že hoci Mandela nikdy nemal nič proti náboženstu, ani nikdy neútočil na náboženstvo, napriek tomu však ani nikdy nepovedal nič, čo by potvrdzovalo jeho vieru v Boha a hlavne vieru v Ježiša Krista. Áno, Mandela bol z metodistického zboru, ale každý veriaci určite vie, že keď niekto vyrastá v kresťanskom zbore, nestáva sa tým automaticky kresťanom. Musíte sa osobne obrátiť v pokání k Bohu a vložiť svoju dôveru v Ježiša Krista. V tejto otázke bol Mandela nápadne ticho.”
Bez toho, aby sme mali jasný dôkaz spasiteľnej viery, by sme nemali ľahkovážne špekulovať o tom, kde strávia naši zosnulí večnosť, ako to často robievame. Nemali by sme svojim zosnulým po smrti pripisovať pokánie a vieru, pokiaľ tak skutočne nežili, a nemali by sme prehliadať skutočný život, akým žili. Takýto postoj nemá žiadny duchovný prínos. Predstierať, že naši milovaní žili lepšie životy, ako skutočne žili, nám pomôže lepšie spávať, ale zneucťuje to samotného Boha a znižuje Jeho spravodlivý štandard. A najmä, privádza to ešte žijúcich ľudí do veľkého zmätku a do falošného pokoja.
Ak ste boli v poslednej dobe na nejakom pohrebe, možno ste počuli aspoň jeden z týchto chybných postojov, možno aj obidva. Na rozdiel od nás však Ježiš nezastával takýto bláznivo optimistický postoj. Sám povedal: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ (Matúš 7:13-14)
Peklo je preplnené ľuďmi, ktorí si nikdy nemysleli, že by sa tam mohli dostať. Či už kvôli odmietnutiu alebo sebaklamu trávia večnosť v oddelení od Boha v mukách, pred ktorými by sme sa mali triasť strachom. Kristus to vyjadril veľmi presne v Lukášovom evanjeliu slovami: „Ale hovorím vám, svojim priateľom: Nebojte sa tých, čo mordujú telo, a potom už nič viac nemôžu urobiť. Ale ukážem vám, koho sa máte báť: bojte sa Toho, ktorý keď zamordoval, má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám, Toho sa bojte.“ (Lukáš 12:4-5)
Biblická pravda je taká, že smrť nie je príjemnou premenou pre mnohých, ktorí končia v pekle. Písmo jasne hovorí, že na každého príde deň, kedy sa postaví pred Boží súd a bude sa musieť zodpovedať za život, aký žil. Lebo: „A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd… (Židom 9:27)
Smrť vedie k súdu
Kniha Zjavenia Jána nám ukazuje živý a desivý obraz súdneho dňa: „Potom som videl veľký, biely trón a Toho, ktorý sedel na ňom. Pred Ním unikla zem i nebo a ich miesto viac nebolo. Videl som mŕtvych, veľkých i malých: stáli pred trónom a knihy sa otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a mŕtvi boli súdení podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov. Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera. To je druhá smrť, ohnivé jazero. A ak niekto nebol zapísaný v knihe života, zvrhli ho do ohnivého jazera.” (Zjavenie Jána 20:11-15)
Apoštol Ján nám tu jasne hovorí o tom, že smrť je pre mnohých veľmi hrozivou a nie príjemnou premenou. John MacArthur vo svojom komentári reaguje na túto hrozivú pasáž slovami:
„Knihy, ktoré sú tu spomínané, obsahujú záznam o každej myšlienke, slove a skutku každej nespasenej osoby. Boh dokonale, presne a kompletne zaznamenal život každého človeka, a mŕtvi (teda neznovuzrodení) budú súdení na základe skutkov, ktoré sú zapísané v týchto knihách. Skutky hriešnikov budú súdené na základe Božieho dokonale svätého štandardu, ktorý Ježiš definoval v Matúšovi 5:48: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý aj váš Otec nebeský.“
Vo svojom prvom liste Peter napísal: „…ale ako svätý je Ten, ktorý vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. Veď je napísané: Buďte svätí, lebo aj ja som svätý!“
V liste Galatským Pavel píše: „Ale všetci, čo sú zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto nezotrváva vo všetkom a neplní, čo kniha zákona prikazuje.“ (Galatským 3:10).
O tejto pravde hovorí aj Jakub: „Lebo keby niekto celý zákon zachoval, ale previnil by sa v jednom (prikázaní), previnil sa proti všetkým.“ (Jakub 2:10). Žiadny väzeň, ktorý bude stáť pred Božou spravodlivosťou, nebude vedieť preukázať dokonalú poslušnosť Božím svätým štandardom, ktoré Boh požaduje. Pretože: „všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu.“ (Rimanom 3:23) a sú „mŕtvi vo svojich prestúpeniach a hriechoch“ (Efezským 2:1).“
Vo svetle Zjavenia Jána 20:11-15 by si ľudia mali položiť otázku, či Pán skutočne dokonale pozná naše myšlienky, slová a skutky. Rovnako by sme mali poznať aj hĺbku svojej skazenosti, čo by nás malo viesť k otázke: Ako môžeme uniknúť Božiemu spravodlivému hnevu?
Božia spravodlivosť požaduje splatenie každého ľudského hriechu. Kristus splatil tento dlh za veriacich: „On však bol prebodnutý za naše hriechy, zdrvený za naše neprávosti. Trest, ktorý nám priniesol pokoj, spočinul na ňom a pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Všetci sme blúdili ako ovce, každý išiel svojou cestou, ale Hospodin na neho uvalil neprávosti nás všetkých.“ (Izaiáš 53:5-6). „Kristus nás vykúpil z kliatby zákona tým, že sám sa stal kliatbou za nás, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve,…“ (Galatským 3:13). Boh „Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.“ (2. Korintským 5:21). „On sám na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili pre spravodlivosť. Jeho ranami ste boli uzdravení.“ (1. Petra 2:24). Hriešnici však nemajú pripísanú Kristovu spravodlivosť (Filipským 3:9), sami budú musieť zaplatiť za prestúpenia Božieho zákona večným utrpením v pekle. (2. Tesalonickým 1:9)
Buď môžeme stráviť večnosť tým, že budeme neustále trestaní za svoje obrovské množstvo hriechov proti Bohu, alebo môžeme vložiť svoju dôveru v Krista ako nášho Zástupcu, ktorý zniesol na sebe naše hriechy. A jedine vtedy bude naša smrť potešujúcou premenou.
Práve my, kresťania, sme tými, ktorí musíme ísť a napomínať tých, ktorí nevložili svoju dôveru v Krista, že smerujú k svojmu zahubeniu v pekle a že smrť pre nich nebude príjemnou premenou.
Cameron Buettel
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B180314
Výborná séria článkov “10 klamstiev” s linkami:
Úvod: Prečo sú satanove klamstvá také presvedčivé?
1. klamstvo: Pravda je relatívna
2. klamstvo: Život je z náhody
3. klamstvo: Tolerancia je najväčšou cnosťou
4. klamstvo: Náš pozemský majetok má trvalú hodnotu
5. klamstvo: Zmyslom života je osobné šťastie
6. klamstvo: Dobré skutky nakoniec prevážia tie zlé
7. klamstvo: Ľudia sú vo svojej podstate dobrí
8. klamstvo: Človek môže zmeniť sám seba
9. klamstvo: Smrť je len príjemnou premenou
10. klamstvo: Nie je dostatok dôkazov o Božej existencii