Tento článok je v poradí 5. článok zo série “10 klamstiev”. Predchádzajúci článok: 4. klamstvo: Náš pozemský majetok má trvalú hodnotu
“Nemôžem uveriť, že Boh chce, aby som bol tak nešťastný!”
Nikdy nezabudnem na tieto slová. Práve som sa opýtal mladého muža, vyznávajúceho kresťana, prečo si myslel, že opustiť svoju ženu kvôli inej bolo to správne rozhodnutie. A jeho reakciou boli hore uvedené slová, ktoré sú verbálnym vyjadrením klamstva, ktorému tak mnoho ľudí verí: že “zmyslom tohto života je osobné šťastie.”
Možno mnoho ľudí to nevyjadrí takto priamo ako tento mladý muž, avšak ich životy svedčia o tom, že ich prvoradým cieľom je dosiahnuť osobné šťastie. To je však nedosiahnuteľný cieľ, pretože vždy bude mať človek možnosť získať ešte jedno euro navyše, schudnúť ešte jedno kilo naviac, šoférovať lepšie auto, žiť na krajšom mieste, vyhrať vyššiu sumu peňazí, zažiť romantickejší vzťah alebo väčšie vzrušenie. Pre mnohých ľudí sa tak šťastie stáva nedosiahnuteľným cieľom, za ktorým bažia.
Nemôžete mať vždy to, čo chcete
Dokonca aj ľudia, ktorí majú prostriedky na to, aby si mohli splniť všetky svoje hmotné túžby a osobné ciele, väčšinou na konci svojich životov zistia, že na týchto veciach postavené šťastie bolo len povrchné a veľmi nestále. Bohatí ľudia sú často medzi najsmutnejšími. Taká je podstata svetského šťastia, ktorého koreňom sú len neukojiteľné túžby a hriešna pýcha. Je jedno, čo dosiahne hriešny človek, pretože jeho skazené srdce bude chcieť vždy viac. Nikdy nedosiahne bod, kedy sa jeho túžby trvalo naplnili. Pre neznovuzrodenú dušu neexistuje žiadne uspokojenie ani trvalé šťastie.
Len málo ľudí by mohlo hovoriť o tejto téme podrobnejšie ako kráľ Šalamún, ktorý sa usiloval o získanie šťastia spôsobmi, akými mnohí môžu len snívať. Svoju skúsenosť opisuje slovami:
„Povedal som si: Nože, skúsim to s radosťou: Užívaj dobré veci! A hľa – i to je márnosť. O smiechu som povedal: “Pochabosť.” A o radosti: “Čo prospeje?” Pomyslel som si, že vínom osviežim svoje telo, ovládajúc myseľ múdrosťou, a bláznivosti sa budem držať až dovtedy, kým neuvidím, čo je prospešné pre ľudí, čo majú robiť pod slnkom pri krátkom počte dní svojho života.
Podujal som sa na veľké veci: Vystaval som si domy, vysadil som si vinice, založil som si záhrady a sady a nasadil som v nich ovocné stromy všetkých druhov. Urobil som si jazerá, aby sa z nich zavlažoval les, v ktorom rástli stromy. Kúpil som si otrokov a otrokyne. Mal som aj doma narodených sluhov, veľké stáda dobytka a mnoho oviec, viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme. Nahromadil som si aj striebra a zlata i pokladov od kráľov a z krajín. Zadovážil som si spevákov a speváčky, aj čo je ľuďom rozkošou: mnoho žien. Vzrástol som a prevýšil všetkých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme: Nad tým moja múdrosť zostávala pri mne. Čokoľvek si moje oči zažiadali, neodmietol som im. Svojmu srdcu som neodoprel nijakú radosť, lebo moje srdce malo radosť zo všetkej svojej námahy. A to mi bolo odmenou za všetku moju námahu. Vtedy som obrátil pozornosť na všetky diela, ktoré moje ruky vykonali, a na námahu, ktorú som vynaložil na ich vykonanie, a hľa: To všetko bola márnosť a honba za vetrom. Z ničoho niet úžitku pod slnkom.
Preto som si povedal: Ak ma taký údel stihne ako blázna, načo som vynikal múdrosťou? A povedal som si: Aj to je márnosť. Pamiatka po múdrom ani po bláznovi netrvá naveky, v budúcich dňoch sa zabudne na všetko a múdry umiera tak ako blázon. Vtedy som znenávidel život, lebo sa mi sprotivilo všetko, čo sa deje pod slnkom. Veď všetko je márnosť a honba za vetrom.“ Kazateľ 2:1-11.15-17
Šalamún rozhodne okúsil všetky svetské slasti, ale aj napriek tomu ho to nenaplnilo trvalým šťastím a zostal zúfalý. Pre pozorného čitateľa je však tento text veľmi poučný. Šalamúnovo zúfalstvo nám môže ušetriť mnoho energie, ktorú by sme inak investovali do snahy získať nepodstatné a krátkodobé šťastie. Šalamún už namiesto nás okúsil všetky slasti tohto života, aby nám mohol povedať, že to všetko bola len „márnosť a honba za vetrom,“ čiže absolútne zbytočná snaha.
Avšak kniha Kazateľ nekončí takýmto pesimistickým pohľadom na zmysel života. Na konci tejto knihy nájdeme pravé usmernenie v otázke zmyslu života. Šalamún nás tu vyzýva k jedinému pravému cieľu hodnému námahy: „Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka. Lebo Boh každé dielo privedie na súd, aj každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá.“ Kazateľ 12:13-14
Zmyslom nášho života je Božia sláva
Vzdať Bohu slávu, ktorý je naším Stvoriteľom a najviac si našu oslavu zaslúži, je najlepším cieľom v živote človeka. Táto myšlienka je tak isto zakotvená aj v prvom bode Westminsterského vyznania: „Čo je tým hlavným a najväčším cieľom v živote človeka? Hlavným a najväčším cieľom v živote človeka je vyvýšenie Boha a úplná radosť v Ňom.“
Prečo sme na svete? Aký je zmysel života? Aký je jediný dôležitý cieľ v živote človeka? Odpoveďou na tieto otázky je horeuvedený citát z Westminsterského vyznania, ktoré sformulovali teológovia v 17. storočí. Z tohto teda vyplýva, že život nie je o uspokojení našich túžob, pretože tento cieľ nedosiahneme nikdy, keďže naše hriešne srdce nepozná hraníc. Miesto toho by naším cieľom malo byť vyvýšenie nášho Stvoriteľa.
Toto je ten dôvod, pre ktorý sme boli stvorení. A každý deň sme svedkami, ako sa tento svet neúprosne snaží o naplnenie vlastných túžob, ktoré nikdy nemôže dosiahnuť. Napriek tomu neprestáva v márnom naháňaní týchto vecí.
Skutočné šťastie dosiahneme len vtedy, keď odvrátime zrak od samých seba a začneme vyvyšovať Božie meno. Písmo nám jasne poukazuje na to, že Boh je nekonečne hodný našich chvál. Ako napísal žalmista Asáf: „Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi. Aj keď mi hynie telo a srdce, Boh mi je skalou srdca naveky a mojím údelom. Lebo hľa, zahynú tí, čo sa vzďaľujú od Teba, zničíš každého, kto Ti je neverný. Ale mňa blaží Božia blízkosť. V Hospodinovi, Pánovi mám svoje útočisko, aby som všetky Tvoje skutky zvestoval.“ Žalm 73:25-28
Pavel spoznal Boha ako stredobod celého vesmíru: „Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.“ (Rimanom 11:36). Našou reakciou by preto malo byť oslávenie Boha každým aspektom nášho života: „Či teda jete, alebo pijete, a čokoľvek činíte, všetko čiňte na slávu Božiu!“ (1. Korinťanom 10:31)
Písmo nám dáva mnoho praktických príkladov, ako môžeme uctievať Boha svojimi životmi: vyznaním hriechov (Józua 7:19), dôverou v Boha (Rimanom 4:18-21), prinášaním duchovného ovocia (Ján 15:8), vzdávaním vďaky (Žalm 50:23), utrpením pre Kristovo meno (1. list Petra 4:14-16), modlitbou (Ján 14:13) a kázaním Božieho slova (2. list Tesalonickým 3:1). Všetko, čo robíme alebo hovoríme, by malo slúžiť na Božiu slávu.
Zmyslom nášho života teda nie je naše osobné šťastie. Jediné pravé a trvalé šťastie, ktoré môžeme získať v tomto živote, je sprievodným javom uctievania Boha. Toto je to jediné šťastie hodné úsilia a hlásania.
Cameron Buettel
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B180228
Výborná séria článkov “10 klamstiev” s linkami:
Úvod: Prečo sú satanove klamstvá také presvedčivé?
1. klamstvo: Pravda je relatívna
2. klamstvo: Život je z náhody
3. klamstvo: Tolerancia je najväčšou cnosťou
4. klamstvo: Náš pozemský majetok má trvalú hodnotu
5. klamstvo: Zmyslom života je osobné šťastie
6. klamstvo: Dobré skutky nakoniec prevážia tie zlé
7. klamstvo: Ľudia sú vo svojej podstate dobrí
8. klamstvo: Človek môže zmeniť sám seba
9. klamstvo: Smrť je len príjemnou premenou
10. klamstvo: Nie je dostatok dôkazov o Božej existencii