Tvoja osobná zodpovednosť v cirkevnej disciplíne

Ako sme videli aj v predošlom článku, Písmo je veľmi jasné v otázke dôležitosti a účelu cirkevnej disciplíny. Sám Pán Ježiš dal cirkvi autoritu nad vykonávaním zborovej kázne alebo cirkevnej disciplíny (Matúš 18:15-20). V prvom rade však musí výzva k pokániu hriešnika začať medzi štyrmi očami, až následne, ak neposlúchne hriešnik túto výzvu, sa môže kázeň začať riešiť v širšom kruhu svedkov.

Obmedzenie hriechu

Pán Ježiš na začiatku veľmi jasne zdôrazňuje, že prvotná konfrontácia hriešnika musí vždy začať na úrovni jeden na jedného: „Keby tvoj brat zhrešil proti tebe, choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami.“ (Matúš 18:15). Cirkevná disciplína nepodlieha nejakému výboru. Ak hriešnik učiní pokánie, nie je vôbec potrebné do toho zaťahovať niekoho iného.

Výchova je úspešná, keď sa podarí potlačiť účinky hriechu bez toho, aby bolo do toho vtiahnutých zbytočne veľa ľudí. Cieľom cirkevnej kázne je teda potlačiť hriech ešte skôr, než by sa musel riešiť v širšom kruhu spoločenstva. Vo väčšine prípadov, ak dôjde k pokániu ešte v rannom štádiu, nemusí sa o hriechu dozvedieť nikto okrem páchateľa hriechu a poškodeného (alebo svedka tohto hriechu).

Táto osobná a súkromná konfrontácia opísaná v Matúšovi 18. kapitole znamená pre nás tiež to, že cirkevná disciplína je zodpovednosťou každého jedného veriaceho v zbore. Nie je to niečo, čo musí jednotlivec automaticky delegovať vedúcim zboru. V skutočnosti, keď človek vidí svojho blížneho hrešiť, vôbec nie je správne, aby s tým išiel hneď za staršími zboru alebo za niekým iným: „Choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami.“ (Matúš 18:15)

Veľa kresťanov je presvedčených, že cirkevná disciplína je výsadou len pre starších zboru. Toto však nie je vôbec pravda. Čistota zboru je vecou každého jednotlivca v zbore. Zodpovednosť konfrontovať hriech leží na tom, kto tento hriech spozoruje. Nie je správne presúvať túto zodpovednosť na niekoho iného. Nerozširujte vedomie tohto hriechu viac, ako je nevyhnutné. A mimochodom modlitba za hrešiaceho brata by nemala byť alternatívou k poslušnosti Kristovmu jasnému príkazu konfrontácie.

Tento príkaz konfrontovať hriech nás vedie k ďalšej otázke: Ktoré hriechy sú tie, ktoré treba podrobovať disciplinárnemu konaniu opísanému v Matúšovi 18?

Jednoducho povedané, cirkevná disciplína je nevyhnutnou reakciou na hriech, ktorý nie je možné bezpečne prehliadnuť bez toho, aby ublížil jednotlivcovi alebo Kristovmu telu (cirkev, zbor). Musíme si byť vedomí týchto parametrov. Peter napísal: „A nadovšetko, verne sa milujte vospolok, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.“ (1. Petra 4:8). Tieto Petrove slová nevylučujú praktizovanie cirkevnej disciplíny pri nekajúcich členoch zboru, je to jednoducho pripomenutie si toho, že kresťania by mali vedieť prehliadať hriechy páchané voči ich osobe a mali by byť vždy pripravení odpustiť urážky a neláskavosť.

V anglických prekladoch Matúša 18:15 je jemný rozdiel. V moderných prekladoch sa tento verš prekladá: „Keď tvoj brat zhrešil, choď a napomeň ho.“ V inom preklade je tento verš preložený: „Ak tvoj brat zhreší proti tebe…“ Aj v starovekých rukopisoch sa niekde objavuje „proti tebe“ alebo len jednoducho „Ak tvoj brat zhreší,“ čo nám naznačuje, že máme ľudí konfrontovať s hriechom aj napriek tomu, že sa ten hriech netýka priamo našej osoby.

Avšak tento rozdiel v prekladoch je koniec koncov nepodstatný, keď si uvedomíme, že akýkoľvek hriech spáchaný v spoločenstve je spáchaný proti celému Kristovmu telu. Preto či už niekto zhreší priamo „proti tebe“ alebo nepriamo, choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami.

Niektoré praktické príklady hriechu spáchaného priamo voči nám môžu byť napríklad: keď nás niekto fyzicky napadne v hneve, okradne nás, oklame nás alebo nás ohovára. Nesprávnou reakciou by v takýchto prípadoch bolo, keby sme sa chceli pomstiť, keby sme v sebe roznecovali hnev alebo keby sme išli a riešili tento hriech s inými bez toho, aby sme išli najprv za svojim bratom, ktorý voči nám zhrešil. Prejav lásky voči nemu spočíva v tom, keď ho okamžite konfrontujeme ale v súkromí a s túžbou pomôcť mu činiť pokánie.

Medzi hriechy, ktoré nie sú prestúpeniami priamo proti nám ale proti celému spoločenstvu, môžu patriť napríklad: telesné správanie, pohŕdanie duchovnými povinnosťami, lenivosť alebo doktrinálne chyby. Akonáhle sa brat alebo sestra začne vzďaľovať od spoločenstva, je to strata pre celé spoločenstvo. Preto akýkoľvek hriech, ktorý by spôsobil vzdialenie sa nejakého člena zo spoločenstva, je hriechom, ktorý sa týka aj každého jednotlivca, ktorého úlohou je konfrontovať tento hriech.

Navyše každý hriech, ktorý potupuje Kristovo meno, je hriechom aj proti nám samotným, pretože ako Kristovi vyslanci sme tým hriechom rovnako potupovaní. Preto ak uvidíš svojho brata v podobnej situácii, tak by si ho mal ísť osobne napomenúť medzi štyrmi očami. Napriek tomu, že nie si osobne terčom tohto hriechu, nezbavuje ťa to zodpovednosti ísť a konfrontovať svojho brata s týmto hriechom. Toto je presne situácia, ktorú Pavol odsudzuje v Korintskom zbore, kde tolerovali hriech uprostred ich spoločenstva (1. Korintským 5).

Dokonca aj hriechy spáchané voči nekresťanom by mali byť predmetom cirkevnej disciplíny, pretože zneucťujú Krista v očiach sveta a tak prinášajú pohanu aj na celé spoločenstvo. Takže akýkoľvek hriech, ktorý spozorujete, by mal byť dôvodom na zváženie cirkevnej disciplíny: nie len tie hriechy, ktoré sa týkajú priamo vás. Vo všetkých prípadoch je vaša zodpovednosť rovnaká: súkromne konfrontovať hriešnika s jeho hriechom.

Po týchto slovách je dôležité si pripomenúť to, čo som povedal na začiatku: Cirkevná disciplína je nevyhnutnou reakciou na hriech, ktorý nie je možné bezpečne prehliadnuť bez toho, aby ublížil jednotlivcovi alebo Kristovmu telu (cirkvi, zboru). Musíme mať na mysli tieto podmienky. Cieľom konfrontácie musí byť vždy pokánie a prostriedky použité k dosiahnutiu by mali byť používané s láskou, trpezlivosťou a milosťou. Posledná vec, ktorú zbor potrebuje je armáda samozvaných detektívov, ktorých jediným cieľom je čistiť celé spoločenstvo od hriechu.

Žiaľ, súkromná konfrontácia nevyústi vždy v pokánie. Toto je dôvod, prečo Ježiš popisuje štyri kroky v cirkevnej disciplíne. Pozrieme sa na ne podrobnejšie v nasledujúcich článkoch.

John MacArthur

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B140821