Cirkevná disciplína: Exkomunikácia

Len pred nedávnom rozhodol jeden federálny sudca, že kalifornský zákon o treste smrti je protiústavný. Dôvod? Trestný zákon je tak nesystematický, že čakacia doba na vykonanie trestu smrti môže trvať niekedy aj desaťročie. A sudca uznal, že tak dlhá čakacia doba je oveľa krutejšia ako samotný trest smrti.

Na tomto príklade neefektívneho systému sa môžeme naučiť jednu lekciu: Takto narušený právny systém je jedným z dôvodov nekontrolovaného nárastu kriminality a nedodržiavania zákona. Kriminálnici nemajú už skoro vôbec žiadny strach z trestu. Rozsudky sú oveľa miernejšie ako samotný zločin. Väzenie má malý vplyv na väzňov. Preplnené väznice majú častokrát za následok predčasné prepúšťanie väzňov, ktorí sa dopustili závažných zločinov.

Hoci rozsudky voči zločincom a cirkevná disciplína sú úplne odlišné veci, môžeme sa z nich naučiť jednu dôležitú vec: Rastúci hriech v zbore je čiastočne spôsobený neochotou mnohých vedúcich zboru a starších praktizovať náročný proces cirkevnej disciplíny.

Tragickou skutočnosťou života v hriešnom svete je absencia praktizovania cirkevnej disciplíny. Je veľmi nepravdepodobné, že by miestny zbor nejakým spôsobom unikol zodpovednosti reagovať na zjavný hriech disciplínou. Spomínaná cirkevná disciplína je opísaná v Matúšovi 18:15-20. Toto je jediná spravodlivá reakcia na hriech niektorého z členov zboru, ktorý nemôže byť prehliadnutý, ak nejakým spôsobom ublížil alebo poškodil Kristovo telo (cirkev, zbor). Celý proces disciplíny musí byť zahájený v prvom rade súkromnou konfrontáciou. Keď hriešnik odmietne činiť pokánie, tak ďalšia konfrontácia by mala prebiehať v prítomnosti svedkov. Ak aj po tomto kroku si zachová odmietavý postoj k pokániu, tak musí byť do tohto procesu zahrnuté celé spoločenstvo.

Ak aj po týchto troch krokoch naďalej odmieta činiť pokánie, posledným krokom v cirkevnej disciplíne je exkomunikácia alebo vylúčenie zo zborového spoločenstva: „Ak neposlúchne ani cirkevný zbor, nech ti je ako pohan a colník.“ (Matúš 18:17). Tieto slová neznamenajú to, že tým človekom máme hromadne začať opovrhovať. Nie je to ani príkaz k tomu, aby sme s týmto človekom zaobchádzali zle a kruto. Jednoducho to znamená, že toho človeka máme brať ako neveriaceho. Opakované zatvrdenie si svojho srdca nás vyzýva k pochybovaniu o jeho viere. Od tohto momentu by teda mal byť takýto človek vnímaný ako objekt evanjelizácie a nie ako súrodenec v Kristovi.

Čo znamená exkomunikácia

Prakticky to znamená odvolanie alebo zrušenie členstva. Už sa viac nemôže považovať za súčasť Kristovho tela. Má byť považovaný za neveriaceho a preto by nemal mať možnosť zúčastňovať sa na požehnaniach a výhodách plynúcich zo života v kresťanskom spoločenstve. Rovnako by nemal mať právo prijímať Večeru Pánovu ani nijako inak vystupovať verejne v zbore. Presne toto znamená slovo exkomunikácia.

Musíme mať na pamäti, že aj exkomunikácia je krokom k získaniu tohto hriešnika pre Krista a preto nás tento krok neoprávňuje k tomu, aby sme s týmto človekom zaobchádzali hrubo a pohŕdavo. Popravde, príkladom by nám mal byť Kristus, ktorý pristupoval k pohanom a vyberačom daní s láskou.

Rovnako aj náš prístup k tým, ktorí boli exkomunikovaní, by mal byť charakterizovaný súcitom a láskavosťou. Je však veľmi dôležité poznamenať, že ak by tento človek naďalej hrešil a naďalej by svoj život navonok spájal s Kristom, poškodzoval by tým Kristovo meno ako aj samotné spoločenstvo. Vtedy je dôležité prerušiť akýkoľvek vzťah s touto osobou a netváriť sa, ako keby sa nič nestalo. V takomto prípade je dokonca nutné mu zakázať vstup do spoločenstva, aby sme vyslali jasný signál jemu aj pozorujúcemu svetu, že nekajúci hriešnik nemá miesto v Kristovom tele.

Pavel napísal v 1. liste Korintským 5:9-11 toto:

„Napísal som vám v liste, aby ste sa nestýkali so smilníkmi. Nie so smilníkmi tohto sveta vôbec, ani s lakomcami, vydieračmi alebo modloslužobníkmi, veď tak by ste museli ujsť zo sveta.“

Inými slovami, kvôli pokrivenému posolstvu vysielaného niekým, kto zároveň prehlasuje vieru v Krista a pritom žije svoj život v neposlušnosti voči Kristovi, čiara musí byť napísaná tak jednoznačne, ako sa len dá. S nekajúcimi ľuďmi, ktorí sa navonok označujú za kresťanov, máme mať čo možno najmenšie až žiadne spojenie. Dôvodom takéhoto správania je úprimná snaha o očistenie Kristovho mena a o očistenie Jeho evanjelia v očiach tých, ktorí vidia falošný obraz kresťanstva.

Znovu, našou úlohou nie je správať sa voči týmto nekajúcim ľuďom nepriateľsky. Našou úlohou je im čo najjasnejšie poukázať na to, že vedomý hriech je nezlučiteľný s kresťanským spoločenstvom. Pretože sa takýto človek navonok identifikuje s Kristom a nazýva sa tzv. „bratom“, je nesmierne dôležité, aby spoločenstvo ako celok spoločne, jednotne a jasne ukázalo, že rebélia tohto človeka voči Kristovi je nezlučiteľná s tým, čo požaduje spasiteľná viera v Krista.

Dokonca aj v tomto bode je primárnym cieľom získanie hriešnika pre Krista. V 2. liste Tesalonickým sa píše: „Nepokladajte ho však za nepriateľa, ale priveďte ho k rozumu ako brata.“ V určitom zmysle ste ho nikdy nepustili, pretože hoci ste ho vylúčili zo spoločenstva, malo by byť vašou túžbou ho neustále volať ku Kristovi a keby dotyčný hriešnik v ktoromkoľvek okamihu učinil pokánie, tak je dôležité ho s láskou prijať späť do spoločenstva ako súrodenca v Kristovi. Ale až do momentu, kým neučiní pokánie, musí byť považovaný za niekoho, kto je mimo.

Napríklad aj apoštol Pavel prikázal korintskému zboru, aby exkomunikovali zo svojho stredu človeka, ktorý spáchal incest. Pavel napísal:

„Vôbec počuť, že je medzi vami smilstvo, a to také smilstvo, akého niet ani medzi pohanmi, totiž aby niekto žil s manželkou otcovou. A vy sa ešte nadúvate, nie aby ste sa radšej rmútili a vyvrhli spomedzi seba toho, čo sa dopustil takého skutku!“ 1. Korintským 5:1-2

Z tohto textu nie je známe, aké všetky kroky boli vykonané pre to, aby bol tento hriešnik privedený k pokániu. Je však zrejmé, že jeho hriech bol známy už celému spoločenstvu a on napriek tomu pokračoval v tomto nesmierne nemorálnom čine. Jeho exkomunikácia mala byť vykonaná už dávno. Preto Pavel so svojou apoštolskou autoritou prikazuje exkomunikáciu tohto muža:

„Hoci telesne vzdialený ale duchom prítomný, som už rozsúdil, ako keby som bol prítomný: Zíďme sa v mene Pána Ježiša, vy a môj duch s mocou nášho Pána Ježiša, a toho, čo sa niečoho takého dopustil, vydajme satanovi na zahubenie tela, aby duch bol zachránený v deň Pánov.“ 1. Korintským 5:3-5

Účel exkomunikácie v živote hriešnika

Pavlove slová sú tvrdé, ale poskytujú nám náhľad na to, čo v skutočnosti znamená exkomunikácia. Hrešiaca osoba má byť „vydaná satanovi na zahubenie tela.“

Inými slovami, hriešnik je vydaný do satanom kontrolovaného systému plného hriechu a neviazanosti, ktorý si sám zvolil a kde bude môcť zakúsiť v plnosti následky svojho hriechu. Exkomunikovaný človek takýmto spôsobom môže padnúť až do najväčších hlbín svojho hriechu pred tým, než učiní pokánie. V tomto poslednom kroku cirkevnej disciplíny odovzdáva zbor hriešnika jeho vlastnej hriešnej prirodzenosti.

Všimnite si, že Pavel popisuje potenciálny konečný výsledok hriechu ako „zahubenie tela.“ Hriech, obzvlášť ten bezuzdný a telesný, si často berie daň na zdraví človeka. Prirodzenými následkami hriechu môžu byť rôzne choroby alebo dokonca aj smrť (1. Korintským 11:30). Ak je tento hriešnik skutočne kresťanom, takáto hrozba by mala byť obrovskou motiváciou k pokániu. Opäť, hlavným cieľom takéhoto konania je pokánie a obnova hriešnika.

Účel exkomunikácie v zborovom živote

Druhým cieľom pri tomto poslednom kroku je čistota cirkvi. Hriech, z ktorého nie je učinené pokánie je ako kvas. Keď je tolerovaný, tak postupne prenikne do celého spoločenstva. „Či neviete, že málo kvasu nakvasí celé cesto? Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, veď ste nenakvasení…“ (1. Korintským 5:6-7). Nekajúci hriešnik musí byť vyňatý zo spoločenstva pre dobro celého spoločenstva.

Keby si evanjelikálne zbory dali pevný záväzok dodržiavať cirkevnú disciplínu podľa biblických štandardov na znak poslušnosti Kristovi, radikálne by sa očistila celá cirkev po celom svete. Cirkev by sa stala bezpečnejším miestom pre výchovu nových duchovných vodcov a bolo by omnoho jednoduchšie aj pre okolitý svet vidieť rozdiel medzi sebou a kresťanmi.

Pre mnohých starších je odrádzajúce urobiť konečné rozhodnutie vylúčiť niekoho zo zboru. Popri tomto všetkom sa môžeme pýtať: Schvaľuje vôbec Boh, aby bol nejaký člen cirkvi exkomunikovaný? Pán Ježiš veľmi jasne odpovedal na túto otázku, ale na to sa pozrieme v nasledujúcom článku.

John MacArthur

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B140902