Cirkevná disciplína: Konfrontácia pred celým zhromaždením

Moderný evanjelikalizmus dnes trpí pod ťarchou mnohých členov zborov, ktorí neustále zotrvávajú v hriešnom životnom štýle bez pokánia. Takýto spôsob života je deštruktívny a nákazlivý a môže ovplyvniť niekoľko veriacich alebo dokonca aj celé zhromaždenie. Je povinnosťou každého kresťana chrániť zbor pred takýmto nekontrolovaným hriechom tým, že bude vykonávať disciplínu opísanú Pánom Ježišom Kristom v Matúšovi 18. kapitole.

Prvým krokom v tomto Ježišovom modeli je súkromná konfrontácia hrešiaceho člena. Ak nedôjde k pokániu, ďalším krokom je konfrontácia hriešnika s jedným alebo dvoma svedkami. Ak aj po tomto kroku odmietne hriešnik činiť pokánie, Ježišove príkazy sú jasné: „Ak ich neposlúchne, povedz to cirkevnému zboru.“ (Matúš 18:17)

Z pragmatického uhla pohľadu existuje niekoľko dôvodov, prečo by sa tento krok nemal praktizovať: Je to kruté, ľudia sa urazia, je to strápnenie osoby, poškodí to vzťahy. Poškvrní to obraz cirkvi v očiach sveta. Čo ak karhaný človek zažaluje zbor? Taký rázny disciplinárny proces môže spôsobiť horkosť a odmietavý postoj v očiach neveriacich. Ľudský hriech je najlepšie riešiť v tichosti, bez priťahovania pozornosti.

Napriek tomu proti všetkým týmto argumentom stojí jeden obzvlášť silný argument, prečo by sa tento krok nemal vynechávať v procese cirkevnej disciplíny: Pretože to prikázal Kristus. Toto je jednoduchá skutočnosť pre každého, kto chce naplno uctievať Krista ako Pána.

Chcem opäť pripomenúť, že hlavným cieľom cirkevnej disciplíny je získať hriešnika späť. Rovnako je to cieľom aj v tomto kroku. Úlohou zboru je teda pristupovať k hriešnikovi nie s posmešným, ponižujúcim alebo povýšeneckým postojom, ale s láskyplným postojom a túžbou pomôcť tomuto hriešnikovi činiť pokánie.

Každý jeden krok v tomto procese má rovnaký cieľ. V tomto štádiu je zapojených opäť viac ľudí, aby bolo možné efektívnejšie pracovať na hriešnikovom pokání. V podstate sa na hriešnika upierajú oči celého zhromaždenia.

V tomto kroku je obzvlášť jasne vidieť, že cirkevná disciplína je zodpovednosťou každého jedného člena zboru. Nie je to len vecou jednotlivca. Nie je to len zodpovednosťou kazateľa alebo staršovstva. Je to spoločná záležitosť. Takýto postoj je dobrou obranou proti zneužívaniu právomoci v zhromaždení, ako o tom píše aj apoštol Ján:

„Písal som cirkevnému zboru, ale Diotrefes, ktorý chce byť prvý medzi nimi, nás neprijíma. Preto keď prídem, spomeniem jeho skutky, ktoré pácha, keď nás zlými slovami ohovára a ani na tom nemá dosť, ale ani sám neprijíma bratov, a tým, ktorí by ich chceli prijímať, zabraňuje a vylučuje ich z cirkevného zboru.“ 3. Jána 1:9-10

Z tohto textu je zrejmé, že Diotrefes zneužíval svoju moc a vplyv v zbore, aby odvrátil ľudí a dokonca aby ich mohol samovoľne exkomunikovať. Tento problém pretrváva dodnes, kedy mnohí pastori zneužívajú svoju autoritu k tomu, aby mohli svojvoľne vyhadzovať ľudí zo staršovstva alebo aby mohli len tak exkomunikovať ľudí, ktorí sa im nepáčia. Takýto rozsudok nemôže vyniesť len sám jeden človek. Cirkevná disciplína je spoločnou vecou celého zhromaždenia a preto ešte pred tým, ako bude niekto exkomunikovaný, musí byť do celého procesu vtiahnuté celé spoločenstvo. Jedine po tom, ako sa každý jeden člen zboru už pokúsil priviesť hriešnika k pokániu, je možné tohto člena vylúčiť zo spoločenstva.

Koniec koncov, celý zbor je ovplyvnený hriechom páchateľa. Ak nakoniec po tomto tlaku bude hriešnik činiť pokánie, tak je úlohou celého spoločenstva mu preukázať lásku a odpustenie. Presne toto prikazuje Pavel v 2. liste Korintským 2:5-8:

„Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale, aby som mu nepriťažil, zarmútil čiastočne všetkých vás. Dosť mal na pokarhaní, ktoré sa mu dostalo od väčšiny. Takže teraz mu radšej už odpusťte a potešte ho, aby si pre prílišný zármutok azda nezúfal. Preto vás napomínam: dokazujte mu lásku!“

Celý korintský zbor bol nakoniec zainteresovaný do karhania tohto hriešnika. Očividne hriešnik, ktorý je opisovaný v tomto texte, nakoniec učinil pokánie. A z toho dôvodu povedal Pavel v podstate toto: „Takže teraz, keď sa už odvrátil od hriechu, nevyhýbajte sa mu a nekarhajte ho. Namiesto toho ho objímte a preukážte mu lásku.“ Získali svojho brata späť.

Je smutné, že aj napriek všetkým trom stupňom cirkevnej disciplíny sú momenty, kedy hriešnik tvrdohlavo odmieta činiť pokánie. Pre takéto situácie nám náš Pán nariadil posledný a radikálny krok v procese disciplíny, na ktorý sa pozrieme v ďalšom článku.

John MacArthur

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B140828