Cirkevná disciplína: Súkromná konfrontácia

Predstavte si v budove nejakú bombu, pri ktorej stoja pyrotechnici, ktorí len tak čakajú, kým vybuchne. Čo by sa asi tak mohlo stať? Určite by došlo k nemalým zraneniam a títo pyrotechnici by určite boli potrestaní pre svoju nečinnosť.

Napriek tomu v mnohých zboroch, kde hriech bez pokánia čaká ako taká časovaná bomba, vidíme vedúcich, ktorí jednajú ako neschopní pyrotechnici, ktorí sa len tak nečinne prizerajú. A keď príde k nečakanej „explózii“, tak zostane zbor plný hlboko zranených ľudí s množstvom vedľajších škôd.

Hoci mnohí vodcovia v cirkvi zaujímajú veľmi obľúbený postup, kedy sa začnú k Bohu modliť, aby vyriešil situáciu s daným páchateľom hriechu, čo je nevyhnutná súčasť procesu. Avšak v takýchto prípadoch to nie je celkom biblický prístup, pretože mnohí vodcovia sa týmto spôsobom len jednoducho zbavujú zodpovednosti vedenia Božieho stáda. Boh v skutočnosti očakáva, a to nie len od tých, ktorí sú priamo vo vedení zboru ale aj od každého jednotlivca v zbore, aby vodcovia prevzali zodpovednosť za hriechy svojho zborového spoločenstva (1. Korintským 5:9-13).

Naposledy sme sa venovali tomu, aké hriechy je potrebné podrobiť cirkevnej disciplíne. Rovnako sme načrtli aj to, aký by mal byť prvotný postup a že každý jeden člen zboru má zodpovednosť konfrontovať hriech v spoločenstve. Teraz sa pozrieme na prvý krok v cirkevnej disciplíne.

Prvý krok

Ak spozorujeme situáciu, ktorá si vyžaduje cirkevnú disciplínu, našou povinnosťou je zahájiť tento proces. Ako by sme ale mali začať? Ježiš nám na toto poskytuje odpoveď: „Keby tvoj brat zhrešil proti tebe, choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata.“ (Matúš 18:15). Preložené sloveso „choď“ je v pôvodnom jazyku v prítomnom čase a v rozkazovacom spôsobe. Z toho je zrejmé, že sa jedná o príkaz a nie o odporúčanie. Nie je to len jedna z možností. Ak vidíš svojho brata hrešiť, musíš ísť.

Pán Ježiš však veľmi jasne hovorí, že tento prvý krok musíme robiť „medzi štyrmi očami“. V tejto prvej fáze nie je vôbec potrebné zainteresovať aj niekoho iného. Nerozoberajte priestupok svojho brata s inými, dokonca ani pod rúškom hľadania si modlitebnej podpory. Len choď v tichosti za svojím bratom a povedz mu o jeho previnení osamote, len medzi vami dvomi.

Disciplinovanie je obzvlášť ťažké pri blízkych priateľoch, pretože je v stávke veľmi veľa. Tí, ktorí vás poznajú najlepšie, môžu v návale emócií reagovať tým, že vytiahnu nejaký hriech, ktorý ste spáchali vy. Rovnako je to však ťažké aj s ľuďmi, ktorých nepoznáte veľmi dobre. Môžeme si pomyslieť: „Kto som ja, aby som sa miešal do života tejto osoby?“ Na jednej strane sme vydesení myšlienkou konfrontovať svojich blízkych priateľov, na druhej strane však máme tendenciu byť ľahostajnými voči ľuďom, ktorých nepoznáme veľmi dobre. Nech už je situácia akákoľvek, musíme mať na pamäti Kristov príkaz z Matúša 18:15 a nesmieme robiť v tejto veci kompromisy len na úkor svojho pohodlia a na úkor nejakých vžitých spoločenských noriem.

Grécke sloveso použité vo vete „choď a pokarhaj ho“ je sloveso, ktorého význam nám popisuje proces, kedy dávame do svetla niečo, čo bolo v tme. Jedná sa o presné a jasné vyjadrenie priestupku, ktorého sa človek dopustil. Nemusí to však bezvýhradne znamenať, že by si tento človek nebol vedomý svojho hriechu. Tento proces nie je obmedzený len na hriech nevedomosti. Skôr tento pojem znamená, že máme dotyčnému oznámiť hriech, ktorý sme si všimli, aby si mohol uvedomiť, že jeho hriech už viac nie je skrytý. Aby si mohol uvedomiť, že sa bude musieť zodpovedať z tohto hriechu. Ak si myslel, že jeho hriech je skrytý, musí si uvedomiť, že bol odhalený. Ak si dovtedy myslel, že môže hrešiť bez následkov, teraz si musí uvedomiť, že sa bude musieť za svoj hriech zodpovedať.

Ak sa tento prvý krok cirkevnej disciplíny skončí pokáním, tak daný problém môžeme hneď uzavrieť s vedomím, že sme „získali svojho brata.“ Nič iné už potom nemusíme ďalej robiť. Samozrejme, mali by sme povzbudiť páchateľa hriechu k tomu, aby skutočnosť pokánia preukázal tým, že urobí všetko pre to, aby napravil škody, ktoré napáchal.

Ak je v nejakých veciach potrebná náprava, tak ho treba povzbudiť k tomu, aby sa o ňu snažil. Ak bol niekto jeho hriechom priamo zranený, mal by ísť za tým človekom a žiadať o zmierenie (Matúš 5:23-24). Ak naozaj učinil skutočné pokánie, tak by sa vec mala vyriešiť. Nikto, kto nebol zainteresovaný, nemusí o ničom ani vedieť. Žiadny ďalší krok v disciplinovaní nie je potrebný. Môžete sa tešiť z toho, že ste získali svojho brata naspäť.

V ideálnom prípade by súkromná konfrontácia mala byť tým prvým aj posledným krokom. Bohužiaľ, realita je taká, že mnoho prípadov si vyžaduje aj ďalší krok v disciplinovaní, na ktorý sa bližšie pozrieme v ďalšom článku.

John MacArthur

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B140825