Božie konanie v cirkevnej disciplíne

Kristovo vyučovanie v evanjeliu podľa Matúša 18:15-17 opisuje jasné pokyny pri praktizovaní cirkevnej disciplíny. Povedal som to už veľakrát v tejto sérii článkov, ale nedá mi to nepovedať ešte raz, pretože je to veľmi dôležité: Zámerom cirkevnej disciplíny musí byť vždy získanie nerozumného brata späť. Našimi motívmi nikdy nemôže byť pohŕdanie alebo škodoradosť. Láska ku Kristovi, k Jeho cirkvi, k Jeho evanjeliu a láska jeden k druhému od nás vyžadujú to, aby sme sa voči akémukoľvek hriechu postavili rázne, ale zároveň aby sme k hrešiacemu bratovi alebo sestre pristupovali s veľkou láskou.

Milovať hriešnika, ktorý vyznáva Krista znamená, že nedovolíme, aby sa rakovina hriechu šírila v ňom samotnom a okolo neho. Prostredníctvom série láskavých a súcitiacich konfrontácií sa musíme snažiť o jeho záchranu od sebaklamu a diablových nástrah. Ako sme už videli v predošlých článkoch, takáto konfrontácia začína vždy medzi štyrmi očami, jeden na jedného. Pokiaľ odmietne tieto súkromné konfrontácie, je potrebné vtiahnuť do toho jedného alebo dvoch svedkov. Ak aj napriek tomu pokračuje vo svojej rebélii, musíme celú záležitosť predniesť pred celý zbor. Pretrvávajúca nekajúcnosť nakoniec môže vyústiť až v exkomunikáciu. Avšak ak v hociktorom z týchto krokov by sa brat odvrátil od svojich hriechov, je nutné celý proces zastaviť a odpustiť tomuto hriešnikovi. Toto sú tie štyri kroky, ktoré nám Pán Ježiš nariadil konať.

Božia prítomnosť v procese cirkevnej disciplíny

Avšak Pánove pokyny na ochranu čistoty cirkvi nekončia 17. veršom. Pán Ježiš pokračuje ďalej a hoci pre mnohých kresťanov sú tieto Jeho slová dobre známe, ich význam je však často zabudnutý alebo úplne ignorovaný:

„Veru, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané na nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané na nebi. A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi.“ Matúš 18:18-20

Tieto verše sú veľmi často vytrhávané z kontextu a sú používané na potvrdenie Božej prítomnosti aj v malom kruhu veriacich a pri rôznych modlitebných skupinkách. Sú to však verše, ktoré sa obzvlášť týkajú cirkevnej disciplíny. Pán Ježiš v nich poukazuje na Božie konanie v celom procese cirkevnej disciplíny.

„Čokoľvek zviažete“ a „čokoľvek rozviažete“ sú slová odkazujúce na verdikt vyplývajúci z cirkevnej kázne. Zväzovanie a rozväzovanie boli rabínske výrazy, ktoré boli učeníkom Pána Ježiša veľmi dobre známe. Boli odkazmi na otroctvo hriechu a na oslobodenie z neho. Pán Ježiš tým jasne povedal, že aj nebesá súhlasia s verdiktom správne vykonanej cirkevnej disciplíny.

Slovesné časy použité v 18. verši sú doslovnými obrazmi. Myšlienka tohto verša nesúvisí s tým, že by nebesá sledovali priebeh disciplíny. Myšlienka spočíva v tom, že keď je proces disciplíny vykonaný správne, tak to, čo sa na zemi vykonalo, sa uskutočnilo aj v nebi. Toto je koniec koncov aj jednou z prosieb v modlitbe Pánovej: „Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi!“ (Matúš 6:10). Ak má byť Božia vôľa vykonaná tak isto na zemi ako aj v nebi, musí byť cirkevná disciplína vykonaná správne.

Tento prísľub je mienený ako povzbudenie. Príliš mnoho ľudí si totiž myslí, že konfrontovať človeka s hriechom je neláskavé. Pravda je však taká, že keď zbor poctivo vykonáva cirkevnú disciplínu tak, ako ju prikázal Kristus, tak v podstate robí nebeské dielo na zemi. Týmto spôsobom preukazuje zbor lásku ku Kristovi a zároveň aj lásku voči hriešnikovi.

19. verš je tiež veľmi často zle chápaný. Grécke slovo preložené ako „dohodnú“ je rovnaké slovo, z ktorého je odvodené aj slovo „symfónia“. Doslova to znamená byť „v dokonalom súlade“ alebo „v dokonalej zhode“. Či už je verdikt kladný alebo záporný, pokiaľ je celé spoločenstvo v súlade s rozhodnutím – ale hlavne keď sú v súlade „dvaja alebo traja svedkovia,“ na základe ktorých výpovedí sa rozhoduje o tom, či dotyčný učinil pokánie alebo nie – tak s tým je v súlade a v súhlase aj nebeský Otec.

Neznamená to, že keď sa dvaja dohodnú na nejakom modlitebnom námete a prosia zaň, Boh je automaticky povinný vypočuť ich modlitbu. Tí „dvaja“ v 19. verši sú dvaja svedkovia, ktorých svedectvo je v úplnej zhode. Ak sú rovnako v zhode s Božou vôľou, teda keď uplatňujú na hriešnikovi cirkevnú disciplínu správnym biblickým spôsobom, tak si môžu byť istí, že aj sám Boh koná v ich strede.

V 20. verši Ježiš len opakuje toto isté zasľúbenie: „Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi.“ (Matúš 18:20)

Napriek tejto skutočnosti je 20. verš častokrát citovaný v súvislosti s Kristovou prítomnosťou napríklad na modlitebných stretnutiach alebo na domácich skupinkách, čo je nesprávna interpretácia tohto verša. Boh je všadeprítomný, takže je jedno či sa modlí niekto osamote alebo či sa modlia päťdesiati. Ale v tomto kontexte slová „dvaja alebo traja“ nám poukazujú na dvoch alebo troch svedkov zo 16. verša. A tento verš nehovorí len o Ježišovej prítomnosti, ale hovorí a priamej účasti na tomto disciplinárnom procese. Je priamo zapojený do disciplíny, ktorú vykonáva zbor, čo je hrozivou realitou pre toho, kto odmieta činiť pokánie, ale zároveň bohatým uistením pre tých, ktorí musia viesť tento proces.

Ako sme videli, počas celého procesu cirkevnej disciplíny je hlavným cieľom získať hrešiaceho brata alebo sestru naspäť. Tento cieľ nemáme nikdy stratiť zo zreteľa, dokonca ani keby bol niekto exkomunikovaný. Ak by sa kedykoľvek hriešnik odvrátil od svojich hriechov a učinil by pokánie, je našou úlohou mu odpustiť a preukázať súcit, aby sme náhodou nezabudli na veľkú lásku a súcit, ktorú nám preukázal Kristus, keď zomrel za nás na kríži. Pokým ale zostáva v nepokání a v otvorenej rebélii voči Bohu, nemožno ho nazývať súrodencom v Pánovi.

Hoci proces cirkevnej disciplíny môže byť bolestivý a dokonca môže zlomiť aj srdce, veriaci musia mať na pamäti, že čistota cirkvi je Bohom daná priorita. Keď budeme nasledovať vzor, ktorý nám On sám dal, môžeme si byť istý, že On sám pracuje uprostred nás a skrze nás dokončí dielo svojej vôle.

John MacArthur

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B140904