Zbor by nemal posudzovať svojich slúžiacich bratov len podľa toho, ako kážu. Dokonca aj ten najlepší kazateľ dokáže oslabiť vplyv svojich kázní, pokiaľ žije život naplnený hriechom. Je tragické, že dnešná cirkev je preplnená kazateľmi, ktorých správanie veľmi často popiera posolstvá jeho kázní.
V kultúre, ktorá opovrhuje autoritou a podriadením, je mnoho ľudí nedôverčivých voči ľuďom, ktorí hovoria autoritatívne alebo prezentujú nejakú vonkajšiu objektívnu pravdu. Kresťania nesmú podľahnúť takémuto skepticizmu. Nemali by sme byť cynickými voči každému, kto káže s autoritou. Musíme pochopiť, že nie je arogantné, keď niekto vyučuje Božie slovo v autorite, pokiaľ táto autorita pramení z Boha.
Je skutočne pravdou, že pastoračná služba je nebom pre tých, ktorí sa chcú vyhnúť ťažkej práci? Pre bežného pozorovateľa, ktorý vidí svojho kazateľa len dve hodiny v nedeľu doobeda, sa to tak môže javiť. Takýto postoj je však veľmi ďaleko od pravdy, keď hovoríme o skutočnom slúžiacom kazateľovi, ktorý vedie Boží ľud.
Verná služba je prirodzeným výsledkom osobnej zbožnosti. Oswald Sanders napísal vo svojej knihe “Spiritual Leadership” (Duchovné vodcovstvo): „Duchovné ciele môžu dosiahnuť len duchovní ľudia, ktorí používajú duchovné metódy.“ (Oswald Sanders, Spiritual Leadership, str. 40). Kľúčovou vecou v službe je zbožnosť.
Dnes je veľmi vznešené, keď niekto povie, že má otvorenú myseľ. Je však naozaj tak veľmi cnostné otvárať svoju myseľ? Každý z nás máme dvere na dome preto, aby sme niečo udržali vo vnútri a aby niečo zostalo vonku. A tieto dvere otvárame podľa svojho najlepšieho uváženia tak, aby sme sa nevystavovali zbytočnému nebezpečenstvu.
Dnešná kultúra je nesmierne zaťažená na diéty. Sme neustále dookola bombardovaní rôznymi možnosťami, čo by sme mali alebo nemali jesť. Koniec koncov, ako nám to stále pripomínajú, v stávke je naše fyzické zdravie.
Každý z nás si uvedomuje dôležitosť výstražných značiek počas jazdy v aute. Naša bezpečnosť veľmi často závisí od dopravných značiek, ktoré sú na uliciach alebo popri cestách na diaľnici a obzvlášť od tých značiek, ktoré nás varujú pred nebezpečím priamo pred nami.
Služba pre mnohých nie je zrovna synonymom pre vodcovstvo. V politickom a sekulárnom svete sú vodcovia väčšinou tými, ktorí si radšej nechávajú slúžiť, ako by mali oni sami niekomu slúžiť. Rovnaký postoj vidno aj v mnohých veľkých náboženských zriadeniach.
Jeden obraz, jeden aspekt zmierenia upadol v súčasnosti takmer do zabudnutia. Sme si vedomí súčasných pokusov kázať evanjelium jemnejšie a vľúdnejšie. V našom úsilí komunikovať Kristovo dielo miernejšie sa vyhýbame akejkoľvek zmienke o prekliatí, ktoré Boh uvalil na svojho Syna.
Jedno z najväčších nebezpečí pre snaživých kresťanov je zamilovať si štúdium Boha viac ako Boha samotného. Máme radi knihy. Radi milujeme Boha svojimi mysľami. Tak to má byť. Robil to apoštol Pavol, ktorý požiadal Timotea, aby mu priniesol jeho plášť a knihy (2. Timoteovi 4:13). Boh nám prikazuje, aby sme ho milovali svojimi mysľami (Matúš 22:36-37).
Aký podiel zodpovednosti za moju duchovnú zrelosť nesie Pán a aký podiel nesiem ja sám? Tvrdiť, že za svoj duchovný rast zodpovedám výhradne ja sám, je klam, a tvrdiť, že celá zodpovednosť leží len na Pánovi, je nehanebnosť.
„A zase sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala úrodu.“ Jakub 5:18 Veľké priemyselné koncerny majú medzi svojimi zamestnancami ľudí, ktorých potrebujú len v prípade, že dôjde k poruche a prerušeniu výroby. Keď sa pokazia stroje, títo muži idú do akcie, aby lokalizovali a odstránili problém a výroba mohla opäť pokračovať.
V čase súženia sa Dávid vo svojich úprimných vnútorných rozhovoroch zaoberá tým, ako by mal reagovať vo svetle Božej dobroty: „Čakaj na Hospodina, buď pevný a nech je zmužilé tvoje srdce a čakaj na Hospodina!“ (Žalm 27:14) Čakanie na Boha je o viere a nádeji.
Mohlo by sa zdať, že samozvaní moderní „apoštoli“ Novo-apoštolskej reformácie (NAR) majú najpriamejšie spojenie s Bohom. Avšak ich doterajšie chybné vyhlásenia, dokonca v záležitostiach jednoduchého biblického rozlišovania, nám dávajú dobrý dôvod si myslieť, že v jednom kuse vytáčajú zlé číslo. Pravdepodobne najjasnejším príkladom hrôzostrašného nedostatku rozlišovania NAR bolo ich zaobchádzanie s Toddom Bentleym.
V uplynulých týždňoch bol Bill Johnson v centre mnohých kontroverzií. Spolu s montanistickými apologétmi ako Michael Brown obhajoval svoje chyby a zakrýval svoje herézy. Iní zas padli za obeť jeho zneužitiu. Skutočnosť, či ide vôbec o heretika, sa často spochybňuje. Bill Johnson potrebuje byť seriózne preverený Písmom.
V júli 1959 bol Martyn Lloyd-Jones so svojou manželkou Bethan na dovolenke vo Walese. Navštívili nedeľné ranné modlitebné stretnutie v malej kaplnke a Lloyd-Jones sa prítomných opýtal: „Chceli by ste, aby som sa prihovoril?“ Ľudia sa zdráhali, lebo bol na dovolenke a nechceli ho oberať o jeho energiu. Avšak jeho žena povedala: „Nechajte ho. Kázanie je jeho život.“
Nepovažujem sa za vedca ani matematika. V tomto článku by som sa však chcel tak trochu venovať obom vedeckým disciplínam. Chcel by som sa venovať jednému veršu zo Žalmu, ktorý je o hviezdach, a chcel by som upriamiť našu pozornosť na ohromné implikácie vyplývajúce z tohto textu.
Vo svete, ale nie zo sveta. Od samého začiatku cirkev čelila výzve reagovať na udalosti, trendy, ideológie a spory, ktoré vznikajú vo svete. Hoci kresťania nie sú nikdy iniciátormi týchto vecí, vždy musia na ne nejakým spôsobom reagovať. Dostávame sa do situácií, kedy si často kladieme otázku: „Čo teraz?“
Kríž je udalosť spojená s Trojicou Kresťanská viera je jasne spojená s Trojicou a s tvarom kríža. Preto kríž musí zjavovať Trojicu. Boh Otec poslal Syna, aby zachránil svet. Syn sa podriadil Otcovej vôli. A Duch vykonáva dielo vykúpenia na nasledovníkoch Pána Ježiša Krista. Vykúpenie je predurčené Otcom (Efezským 1:3-5), vydobyté Synom (Efezským 1:7-10) a vykonané Duchom (Efezským 1:13-14).
Kristovo vyučovanie v evanjeliu podľa Matúša 18:15-17 opisuje jasné pokyny pri praktizovaní cirkevnej disciplíny. Povedal som to už veľakrát v tejto sérii článkov, ale nedá mi to nepovedať ešte raz, pretože je to veľmi dôležité: Zámerom cirkevnej disciplíny musí byť vždy získanie nerozumného brata späť. Našimi motívmi nikdy nemôže byť pohŕdanie alebo škodoradosť.
