Ľútosť nad hriechom ešte nemusí byť pokáním. Judáš takisto cítil výčitky, keď zradil Pána Ježiša, ale pokánie nečinil (Matúš 27:3). Pokánie nie je len obyčajné rozhodnutie správať sa lepšie. Každý, kto si niekedy dal novoročné predsavzatie, vie, ako veľmi ľahko dokáže zlyhať ľudské odhodlanie.
Pripadá ti Večera Pánova fádna? Je to niečo nad čím sa ani nepozastavíš alebo niečo, čo k tebe nejako príde a ty predpokladáš, že sa toho môžeš zúčastniť? Lukáš nám hovorí, že je to omnoho viac. Jeho pojednanie o Večeri Pánovej (Lukáš 22:7-30) poskytuje 5 úžasných dôvodov, prečo je tento pokrm nad všetky ostatné
Môj otec ma zvykol biť. Denne moju mamu nechával samú, aby sa o nás starala, a raz som ho videl, ako zabil bezmocné zviera holými rukami. Na základe týchto vecí by ste pochopiteľne mohli dospieť k záveru, že môj otec bol tyran. Skúste však upriamiť svoju pozornosť na niektoré chýbajúce informácie.
Prednedávnom (18.7.2019) Joshua Harris, známy autor (najznámejšia kniha v češtine S nikým nechodím a nejsem cvok alebo slovenská verzia Zbohom lásky) a bývalý kazateľ mega-zboru, oznámil, že opustil svoju ženu a kresťanskú vieru. Toto vyhlásenie urobil spôsobom, typickým pre súčasnosť, cez Instagram so svojou fotkou pri malebnom jazere.
Pred pár rokmi som sedel vo svojej prednej verande a čítal si, keď zrazu zaznel hlas: „Pane, radi by sme si s vami pohovorili o tom, či ste už pozvali Ježiša do svojho srdca.“ Pred mojimi dverami nestáli žiadni sektári, ale evanjelikálni kresťania, ktorí si robili starosti o môj duchovný stav.
Prečo nekážem usvedčujúco? Prečo kážem spôsobom, akoby som ani neveril posolstvu, ktoré prinášam? Túto otázku si kladú mnohí kazatelia na ceste domov, keď uvažujú nad svojím 40-minútovým monológom za kazateľnicou. V tomto duchovnom zápase sa snažia byť logickí, občas si to však nedokážu vysvetliť. V hlave majú záplavu myšlienok.
Keď Boh chce, aby sme „žili hodní Pána a páčili sa mu vždy“ (Kolosenským 1:10), prečo nám nedal viac konkrétnejší manuál? Spontánnych 95% Zamysli si nad všetkými svojimi rozhodnutiami v priebehu bežného dňa. Väčšina z nich je náhla, impulzívna. John Piper odhaduje, že asi 95% nášho správania vopred nezvažujeme.
Kresťania by mali byť najopatrnejšími rečníkmi na svete. Pokiaľ ide o slová, mali by sme sa chvieť, keď hovorí Boh a keď hovoríme my. Dobre vieme, že sa máme chvieť pred Božím slovom, lebo nám to On sám hovorí: „Na toho zhliadnem, kto je pokorný a zronený v duchu, kto sa zachveje pred mojím slovom.“ (Izaiáš 66:2)
Pre vykúpenú dušu, ktorá nie je úplne uspokojená a utíšená v Bohu, temnota a smäd nemá konca. Písmo vtedy nemá žiadnu chuť. Modlitby sa zdajú byť navracané s pečiatkou „Vrátiť odosielateľovi.“ Rozptýlenia vchádzajú do najlepších pokusov mať stíšenie s Bohom. Spomienky na vrúcnu blízkosť s Kristom rozochvievajú dušu.
Pre mnohých ľudí je zložitou vecou na pochopenie, ako môže v niekom zároveň prebývať strach, radosť a spokojnosť. Žalmista však hovorí: „Slúžte Hospodinovi v bázni a veseľte sa s trasením.“ (Žalm 2:11). Strach a radosť nielenže môžu, ale musia vedľa seba existovať. Kombinácia strachu s radosťou sa nevyskytuje len v Starej zmluve.
Prečo míňaš svoj čas a robíš to, čo robíš? Prečo na robenie istých vecí odpovedáš „áno“ a na iné zas „nie“? Hovoríš „áno“ a „nie“ správnym veciam? Tieto otázky vyvádzajú človeka z rovnováhy. Väčšina z nás verí, že naše „áno“ a „nie“ sa opiera o objektívne a logické posúdenie toho, čo sa zdá byť najdôležitejšie. O to však častokrát ani nejde.
15. jún 1520. Takmer 3 roky uplynuli od toho, ako Martin Luther pribil 95 téz na dvere kostola vo Wittenbergu. Plameň, ktorý sa rozhorel po tomto zdanlivo neškodnom skutku, naberá na sile. Pápež Lev X. je rozčúlený. Vydáva svoju pápežskú encykliku Exsurge Domine.
Zlyhal som ako univerzitný športovec. Niekoľko rokov som sa obzeral späť a bolo mi ľúto premárneného potenciálu a detských snov, ktoré sa nikdy nenaplnili. Prečo som sa viac nesnažil? Prečo mi Boh nedovolili zužitkovať dary, ktoré mi dal? Stále ma to občas trápi.
K určitým témam sa zvyknem pravidelne vracať a ak si pravidelný čitateľ tejto stránky (pozn. www.challies.com), vieš, že jednou z takýchto tém je pornografia. Vraciam sa k nej neustále, pretože vidím, akú škodu spôsobuje, a vnímam zúfalstvo tých, ktorí sa chytili do jej pasce.
Závisť je mizerným a zotročujúcim pánom, pretože na rozdiel od mnohých iných hriechov na nej neexistuje vôbec nič potešiteľné. Väčšina hriechov má v sebe návnadu: Smilstvo ponúka vzrušenie a únik, chamtivosť sľubuje bohatstvo a pôžitok, klebetenie moc a účasť v klube zasvätených. Hriechy sú aspoň na chvíľu príjemné, preto ich robíme. Avšak závisť nemá žiadnu návnadu.
Často počúvam slová „zostať v Kristovi“ vo význame odpočinutia si v Ňom. Aspoň si myslím, že práve to majú na mysli. Pravdou však je, že som to nikdy nemal jasne definované, aj keď som to mnohokrát započul.
Keď som bola ešte dieťa, jednou z mojich najobľúbenejších kníh bola klasika od P.D. Eastmana s názvom „Are You My Mother? (Si moja matka?). Je to príbeh o malom vtáčatku, ktoré vypadlo z hniezda a rozhodlo sa ísť hľadať svoju matku.
Takmer dvadsať rokov som zastával funkciu, ktorej sa bežne hovorí „vedúci chvál“. Keď som začal svoju službu chvál na mládeži Assemblies of God (Apoštolská cirkev), spievali sme piesne ako „The Name of the Lord is a Strong Tower“, „As the Deer“ (slovensky Ako dážď v mŕtvej púšti), „Lord I Lift Your Name on High“
Paradoxne, nenávisť a tolerancia sa spájajú, aby zabránili v spáse moslimov. Ján Krstiteľ povedal a my sa k Nemu so slzami v očiach pridávame: „Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom“ (Ján 3:36).
„Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci.“ (1. Korintským 4:20) Ak nie sme rozčarovaní z toho, ako málo našich slov je pretavených do skutkov, a ak nie sme nespokojní z množstva duchovného ovocia, ktoré nesieme, a ak nie sme sklamaní zo slabosti vlastného úsilia, nikdy sa nebudeme trápiť až do takej miery, aby sme prosili…
