„Ak si zdržíš nohy pre deň sviatočného odpočinku, ak nebudeš konať v môj svätý deň, čo ty sám chceš, ak deň sviatočného odpočinku budeš volať rozkošou a svätý deň Hospodinov hodným úcty, ak ho budeš ctiť tým, že nebudeš podnikať svoje cesty, ani hľadať, čo máš ty rád, ani vyjednávať, potom budeš mať rozkoš v Hospodinovi, povodím ťa po výšinách zeme a nachovám ťa dedičstvom tvojho otca Jákoba, lebo ústa Hospodinove prehovorili.“ Izaiáš 58:13-14
Je možné hľadať Boha bez toho, aby sme Ho oslavovali. Ak chceme, aby sme si svojim úsilím ctili Boha, musíme Ho hľadať kvôli radosti zo spoločenstva s Ním.
Zoberme si sobotu ako ilustráciu. Pán napomína svoj ľud, že v Jeho svätý deň hľadal vlastné potešenie: „Ak si zdržíš nohy pre deň sviatočného odpočinku, ak nebudeš konať v môj svätý deň, čo ty sám chceš…“ Čo tým myslí? Myslí tým to, že by sme nemali hľadať radosť v Pánov deň? Nie, pretože ďalšou vecou, ktorú vraví, je: „…ak deň sviatočného odpočinku budeš volať rozkošou…“ A v 14. verši: „…potom budeš mať rozkoš v Hospodinovi“. Teda to, čo Boh kritizuje, je, že počas svätého dňa Hospodina nachádzajú potešenie viac zo svojich vecí ako z nádhery svojho Boha a z odpočinku a svätosti, ktorý tento deň predstavuje.
Nevyčíta im ich hedonizmus. Vyčíta im jeho slabosť. Ako povedal C.S. Lewis: „Sme príliš ľahko potešiteľní.“ Uspokojili sa so svetskými záujmami a povýšili ich nad Pána.
Všimni si, že volanie soboty „rozkošou“ je paralelou k volaniu svätého dňa Hospodina „hodným úcty“: „Ak deň sviatočného odpočinku budeš volať rozkošou a svätý deň Hospodinov hodným úcty“. To jednoducho znamená, že si ctíš to, z čoho máš radosť.
Radovanie sa z Boha a oslava Boha sú jedno a to isté. Jeho večný zámer a naše večné potešenie sa spájajú v jednej skúsenosti uctievania. Na to slúži deň Pánov. Na to vlastne slúži celý náš život.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/we-honor-what-we-enjoy