Ten najdôležitejší čas kedy byť v zbore je vtedy, keď sa na to necítiš.
Rozprával som sa o tom nedávno s troma kresťanmi, ktorí počas zložitého obdobia prestali chodiť do zhromaždenia Božieho ľudu. Dvoch trápila depresia a tretí si prešiel ťažkým rozchodom. Či už na týždne alebo mesiace, všetci traja sa rozhodli prestať navštevovať svoj zbor.
Jeden z nich tvrdil, že to pre neho nebude naplňujúce. Ďalší, že to bude divné, pretože netúži vidieť svoju ex. Posledný, že mu to nič nedá a nemá chuť tam už viac byť. Nie som tu teraz od toho, aby som zľahčoval ich bremená alebo ich odsudzoval za to, že to takto cítia. Nepíšem im alebo o nich. Píšem každému kresťanovi, ktorý sa myslí, že chodenie do zhromaždenia Božieho ľudu bude pre neho neuspokojujúce, nenápomocné alebo divné.
Píšem o niečom, čo som v istom bode povedal všetkým trom pri našich konverzáciách:
ten najdôležitejši čas, kedy by si mal byť v zbore je ten, keď sa na to necítiš.
Ďaleko viac ako len miesto
Viem, že zbor sú ľudia, nie miesto. Cirkev je telo, nie budova. Zbor je niečo, čím kresťania sú, nemusia za tým chodiť. Viem, že zbor je rodina, ktorá by sa mala stretávať, študovať, jesť, priateliť, modliť a slúžiť si v priebehu celého týždňa, nielen v nedeľu. Viem tieto veci a keď už s Bohom chodíš nejakú tú dobu, vieš ich tiež.
Taktiež ale viem, že zbor je obživovaný pravidelnými, rytmickými, usporiadanými zhromaždeniami (Židom 10:24-25). Telo, ktoré sa nikdy spolu nezíde, je skôr skladom zdravotníckych pomôcok a rodina, ktorá spolu nikdy nepovečeria, ani si nespraví spoločný výlet, nebude zdravou rodinou.
Zaiste si môžeš doma pustiť chvály alebo kázeň na internete, ale tie ti nesprostredkujú vzťahy, spoločenstvo alebo Večeru Pánovu. Môžeš si čítať Bibliu a modliť sa iba sám, ale potom nezačuješ hlas svojho pastora, ktorý ťa poučí, usmerní a napraví. Áno, môžeš na istý čas chodiť aj do iného zboru, lebo ten tvoj ťa práve nenapĺňa, ale takto nezaobchádzaš so svojím zborom ako so zmluvným spoločenstvom.
Zmluvy sa robia kvôli zlým časom, nie kvôli dobrým. V dobrých časoch nepotrebujeme zmluvy, pretože si vystačíme. Avšak zmluvné spoločenstvá nás podoprú, keď sa potácame. Pozdvihnú, keď klesáme. Povzbudia nás, keď sme unavení a prebudia nás, keď spíme. Vytiahnu nás z uzatvorenosti a povolajú do záväzkov a zodpovedností. Pozvú nás nanovo do záhrady kresťanskej komunity, kde rastieme.
Nie je to o tebe
Je mi to jasné. Chválova kapela si nestiahla výber piesní z tvojho Spotify playlistu, pastor nemal dostatok času ani zdrojov, aby si pripravil hypnotizujúcu kázeň spolu s poradným tímom ľudí píšucich prejavy pre prezidenta, zhromaždenie nemá dokonalú kombináciu starších, ktorí by ťa viedli a mladších, ktorí by ťa nakopli, zrelých svätých, ktorí by ti poradili, pohostinných svätých, ktorí by ťa pozvali, priateľských svätých, ktorí by ťa doprevádzali.
Viem ešte inú vec: ak tvoj zbor verí Biblii, káže evanjelium, praktizuje sviatosti a slúži, potom tvoj zbor má týchto svätých a títo svätí sú tvojimi bratmi a sestrami, tvojimi otcami a mamami, tvojimi súputníkmi na ceste v pustatine, na ktorej si aj ty, na ceste von z Egypta doprevádzaní oblakovým a ohnivým stĺpom s očami upretými na zasľubenú zem.
Ako to povedať, toto naozaj nie je o tebe.
A títo ľudia, ktorých si tak praješ, aby ťa sprevádzali, starali sa o teba a podržali ťa, ťa potrebujú na to isté (Galatským 6:9-10). Ten pastor, u ktorého si želáš, aby bol lepším rečníkom, sa možno dnešné ráno modlí, aby si bol lepším poslucháčom (Marek 4:3-8, 14-20; Jakub 1:22-25). Tí ľudia, ktorých duchovné dary tak zúfalo potrebuješ, potrebujú zúfalo tvoje duchovné dary (Efezským 4:15-16). Tí ľudia, ktorých priateľstvo považuješ za nenaplňujúce, nenápomocné alebo divné, nepotrebujú tvoju kritiku, ale tvoje evanjeliové partnerstvo (Filipským 4:2-3).
A tieto veci mať nebudeš, keď nie si prítomný.
Dôležité prostriedky milosti
V každom čase a na všetkých miestach je toto zhromaždenie svätých prostriedkom milosti založenej Bohom na poučenie Jeho ľudu. Kresťania sa schádzajú k uctievaniu nie preto, že by to mohlo byť nápomocné, ak by to všetko do seba zapadlo. Lídri by všetko správne naplánovali, všetci sa na nás usmiali s najvyšším stupňom úprimnosti, prehodili s nami slovko a zapojili nás do konverzácie, ktorá nie je príliš osobná, ale ani povrchná.
Schádzame sa, pretože Boh, ktorého uctievame to ustanovil, ako hlavný prostriedok, skrze ktorý dozrievame a skrze ktorý nás posilňuje a potešuje. Nie je to len vtedy, keď sa piesne, modlitby alebo kázne dotknú našich duší práve na mieste, na ktorom potrebujeme byť dotknutí. Schádzame sa, lebo Boh si buduje Svoj ľud skrze naše stretnutia v každom čase, na každom mieste a nezáleží na tom, ako sa cítime. Ako závlaha pre zem, tak fungujú naše zhromaždenia.
Pýtaj si milosť. Potom choď.
Viem, možno sa na to v nedeľu ráno necítiš. Možno sa na to necítiš už nejakú dobu. Ale žiadam ťa, aby si dôveroval Bohu, pýtal si milosť a išiel.
Choď, pretože zbor sa schádza každú nedeľu, aby si pripomenula smrť Ježiša za naše hriechy a Jeho zmrtvýchvstanie a to je presne to, čo si máme pripomenúť a oslavovať bez ohľadu na to, čo sa práve v našich životoch deje.
Choď, nie pretože by tvoje zápasy neboli skutočné, ale pretože predložený chlieb a víno reprezentujú ukrižovanie tých najhorších hriechov, ktoré si spáchal a tých najhorších vecí, ktoré si zažil.
Choď a ako pôjdeš, dozrievaj. Choď a ako pôjdeš, slúž. Choď a ako pôjdeš, sleduj, ako dá Boh dohromady kúsky tvojho srdca a vytvorí z nich krásnu mozaiku počas toho, ako svätý zostane verný budovaniu Božieho diela a hovorí svojim blízkym pravdu v láske (Efezským 4:15-16).
Ten najdôležitejší čas, kedy byť v zbore je vtedy, keď sa na to necítiš. Prosím vás, bratia a sestry, choďte.
David Gundersen
Preložené z: https://www.thegospelcoalition.org/article/most-important-time-to-go-to-church/
