Sme náchylní premýšľať o pôste v negatívnom svetle. Je to pochopiteľné. Pôst je o zdržanlivosti. Je to o vzdaní sa jedla a pitia alebo nejakého iného, inak dobrého, daru od Boha. Možný dôvod, prečo sa tak mnoho z nás nepravidelne postí alebo vôbec nepostí, je to, že rozmýšľame o postení sa ako o niečom, čoho sa musíme vzdať, než o tom, čo získame.
Ale kresťanský pôst nie je o tom, čoho sa vzdávame. Nie je to len o zdržanlivosti. Cieľom kresťanského pôstu nie je v skutočnosti vzdať sa niečoho ale prijať niečo. Naša zdržanlivosť vždy slúži nejakému vyššiemu cieľu a úmyslu – nejakému prípadnému zisku, nie strate. Kresťanský pôst je zdržiavanie sa kvôli nejakému konkrétnemu kresťanskému úmyslu, inak to potom nie je kresťanský pôst.
Pán Ježiš netáral o tom, či sa jeho cirkev bude postiť. Povedal „Keď sa postíte“. Nepovedal „ak sa postíte“ (Matúš 6:16-17). „Potom sa budú postiť,“ sľúbil (Matúš 9:15). A tak sa raná cirkev postila (Skutky apoštolov 9:9, 13:2, 14:23) a po dve tisícročia sa kresťania postili. A keď sme takto robili skutočne kresťanským spôsobom, konečným výsledkom nebola strata ale získanie niečoho. Na to, aby sa stal kresťanský pôst duchovnou hostinou, musíme si zopakovať jeho úmysel a výhody.
Úmysel (kresťanského) pôstu
Pôst je dnes najnovšou módou v mnohých táboroch – čo znamená, že kresťania musia byť o to viac opatrní v tom, aby podnetom na pôst bol sám Pán Ježiš a nie popularita pôstu. Len v minulej generácii stúpal počet hlasov, ktoré tvrdili, že postenie sa je zlé pre naše zdravie. Teraz sa to otočilo. Dnes viac a viac dietológov hlása: „Keď to zoberiete za ten správny koniec, pôst môže mať blahodarné fyzické účinky“ (Celebration of Discipline, str. 48, v češtine vyšla táto kniha pod názvom „Uspořádej svůj duchovní svět“, do slovenčiny preložený pôvodný anglický text. – pozn. prekl.).
Ale aký je rozdiel medzi módnym pôstom a kresťanským pôstom? Kľúčovým rozdielom je úmysel kresťana. Mohli by sme povedať Duchovný úmysel – s veľkým D vo význame Duch Svätý. Nie len duchovný ako protiklad materiálneho, ale Duchovný ako protiklad prirodzeného. Pre kresťanov je podstatným, neumenšiteľným aspektom kresťanského pôstu kresťanský úmysel. Či už je ním posilnenie úprimnej modlitby (Ezdráš 8:23, Joel 2:12, Skutky apoštolov 13:3). Alebo hľadanie Božieho vedenia (Sudcovia 20:26, Skutky apoštolov 14:23) alebo jeho vyslobodenie alebo ochrana (2. Kronická 20:3-4, Ezdráš 8:21-23). Alebo naše pokorenie sa pred ním (1. Kráľov 21:27-29, Žalm 35:13). Alebo vyjadrenie pokánia (1. Samuelova 7:6, Jonáš 3:5-8) alebo smútku (1. Samuelova 31:13, 2. Samuelova 1:11-12) alebo znepokojenie o jeho dielo (Nehemiáš 1:3-4, Daniel 9:3). Alebo prekonanie pokušenia a zasvätenie sa mu (Matúš 4:1-11). Alebo najlepšie zo všetkého, vyjadrenie lásky a oddanosti k nemu (Lukáš 2:37), pričom svojím pôstom vyjadrujeme: „Takto veľmi, ó Bože, chcem ťa viac.“ Bez Duchovného dôvodu to nie je kresťanský pôst. Je to len hladovka.
Výhody (kresťanského) pôstu
Kresťania sa môžu postiť kvôli diéte ako takej a kvôli rôznym fyzickým výhodám, ktoré teraz výživoví poradcovia vyzdvihujú. No diéta nie je to, čo robí pôst kresťanským. Ten je skôr o tom, aké Duchovné ovocie môžeme prijať od Boha ako odpoveď na naše cieľavedomé kresťanské postenie sa? Ako Boh odmeňuje pôst plný viery? To, že kresťanský pôst je prospešný, je jasné zo slov samotného Krista na veľmi významnom mieste. V kázni na vrchu nás Pán Ježiš nabáda postiť sa v skrytosti, nie preto, aby nás ľudia videli a prisľubuje, že „tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe“ (Matúš 6:18). Boh odmeňuje pôst. Ale ako? Najprv je treba objasniť si to podstatné. Pôst, ktorý Boh odmeňuje, nie je manifestáciou sily našej vôle, ale je výrazom našej prázdnoty, túžby byť Ním naplnený. Kresťanský pôst nepochádza z našej vlastnej moci, ale zo srdca, v ktorom Boh sám pôsobí (Filipským 2:12-13) a sily, ktorú Boh sám dáva (1. Petra 4:11). Uvedomujeme si, že to nie je o našej sile alebo vôli, uvedomujeme si, čo sú odmeny, ktoré nám On dáva prostredníctvom Jeho voľnej a neobmedzenej milosti, keď sa postíme pre Jeho oči a nie pre to, aby nás ľudia videli?
1. Odpovede na úprimné modlitby
Prvou a najokamžitejšou odpoveďou je odmena za to, kvôli čomu sa postíme. Aký bol konkrétny účel z vyššie spomínaných? Postenie sa funguje ako druh nejakého pomocníka k modlitbe. Prichádza spolu s nejakou konkrétnou požiadavkou, ktorú kladieme Bohu skrze prístup, ktorý máme v Kristovi (Rimanom 5:2, Efezským 2:18, 3:12) a vyjadruje nezvyčajnú úprimnosť. Postenie sa, ako súrodenec modlitby, dáva Bohu osobitnú prosbu s pridanou intenzitou, ktorá je iná od našej normálnej každodennej modlitby.
Postenie sa je akési zvláštne opatrenie v živote viery. Normálny život nie je pôstom. Normálny život je modlitba v ustálenom stave a užívanie si Darcu cez Jeho dary jedla a pitia. Pôst je špeciálny režim pre nezvyčajnú modlitbu a pre preukázanie Darcovi, že si Ho užívame viac než Jeho dary.
2. Viac samotného Boha
To potom vedie ku konečnej odmene kresťanského pôstu a „najlepšiemu“ z úmyslov, ktoré sme zvýraznili vyššie: Boh samotný. Dôležitejšie než Božie pozemské sprevádzanie a ochrana a vyslobodenie a starostlivosť je naše večné prijatie a radosť z Neho. Boh nás urobil stvoreniami, ktoré chcú jesť a piť, aby nás naučil o Sebe. Urobil náš svet jedlým a pitným tak, aby sme mohli lepšie ochutnať Jeho dobrotu, keď sú naše ústa plné, a cvičiť si to, že On je lepší než jedlo a nápoj, keď sú naše žalúdky prázdne. Pôst nám slúži ako pripomienka, že náš Boh je sám tou Veľkou hostinou: „Ó všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko!“ (Izaiáš 55:1).
Boh samotný v Kristovi je Tým, ktorý uspokojuje viac než to najlepšie z jedál a hasí náš smäd viac než najčistejšia voda, najplnšie mlieko a najlepšie víno. V Ňom naše duše „jedia dobré“ a „a v hojnosti sa bude kochať vaša naša duša“ (Izaiáš 55:2). On je Ten, kto hovorí: „Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života“ (Zjavenie Jána 21:6). My, ktorí sme okúsili a spoznali, že dobrý je Hospodin! (Žalm 34:8), sa teraz pripájame k Jeho Duchu, keď hovorí, „Kto žízni, nech príde! Kto chce, nech si naberie zadarmo vodu života (Zjavenie Jána 22:17)!
Zlož svoje bolesti na Pána Ježiša
Keď sa postíme, bolesť v našom žalúdku a bolesti v našich črevách sú pripomienkami, že Pán Ježiš je pravý pokrm, nie náš každodenný chlieb od pekára, a že Pán Ježiš je pravý nápoj, nie naše obľúbené nápoje z obchodu. Kresťania sa budú postiť, ako sľúbil Pán Ježiš, pretože ako ľudia viery vieme, že veriť v Neho znamená prichádzať k Nemu, aby uspokojil hlad našej duše a uhasil smäd našej duše (Ján 6:35) – a jednou z najlepších pravidelných pripomienok tejto skutočnosti je dočasne sa vzdať jedla a pitia. Veľkou (a často skrytou) odmenou postenia sa je Boh samotný. „Otvor si naširoko ústa,“ hovorí, keď sú prázdne naše žalúdky, „ja ich naplním.“ (Žalm 81:11). Boh odmeňuje kresťanský pôst, pretože nás nasmeruje na samotný účel Boha vo vesmíre: aby sme Ho zvelebili v našom túžení, užívaní a naplnení Ním samotným. A odmeňuje to nie len tým, čo žiadame naším pôstom, ale nakoniec tým, kto je On ako naša túžba, radosť a uspokojenie. Kresťanský pôst nie je ani tak o tom, čoho sa vzdávame, ale koho chceme viac.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/the-secret-benefit-of-fasting
