Dokonca aj neveriaci vedia, že zlá spoločnosť kazí dobré mravy. Biblia nás poúča, aby sme sa vyhýbali úzkym priateľstvám s bezbožnými ľuďmi (napr. Príslovia 1:10-15, 1. Korintským 5:9-13, 2. Korintským 6:14-18, 2. Tesalonickým 3:6). Negatívny tlak rovesníkov nie je hrozbou len pre tínedžerov. V každom období života sú vplyvy nekresťanských rovesníkov často mocnými pokušeniami k hriechu. Brooks si nedáva servítku pred ústa: „Vina alebo smútok je všetko, čo dostanú dobré vďačné duše s rozhovorov so zlými ľuďmi.“ (vlastný preklad prekladateľa – pozn. prekl.).
Samozrejme, kresťanom je prikázané, aby niesli evanjelium strateným ľuďom. Nemôžete byť soľou a svetlom vo svete, pokiaľ nie ste do určitej miery v kontakte so svetom. Evanjelizácia často vyžaduje budovať mosty k nekresťanom. Izolovať sa od nespasených a vyhýbať sa všetkým kontaktom so stratenými dušami odvádza kresťana od naplnenia Veľkého povolania.
Ale kto sú naši blízki priatelia? Komu sa zdôverujeme? V spoločnosti koho sa cítime dobre? Komu sa zdôverujeme? Ku komu chodíme po pomoc? Tí, ktorí sú blízki našej duši, musia byť nasledovníkmi Pána Ježiša Krista.
Satan často pokúša veriacich cez nekresťanov. Keď kresťan upevňuje blízky vzťah s nezachránenou osobou, Satan efektívne získava asistenta.
Koľko kresťanských ľudí zlyhalo v službe Bohu, pretože ich odviedli zábavy s ich neveriacimi priateľmi!
Koľko kresťanských žien je nešťastných, pretože ich povzbudili ich neveriaci priatelia, aby boli nespokojné!
Koľko kresťanských manželstiev bolo zničených neverou pre nedovolené zvádzanie priateľov!
Koľko kresťanských tínedžerov upadlo do nemorálneho správania, pretože boli do toho dotlačení ich neveriacimi priateľmi!
Koľkým veriacim zapudili zápal pre Krista rôzne vzťahy „nerovnakého bremena“.
Príliš mnoho smutných príbehov hriechu začína ako smutný príbeh vo vlastnej rodine kráľa Dávida: „Amnón… mal však priateľa…“ (2. Samuelova 13:2-3). Keď dáme pokušeniu démonickú tvár, dokážeme mu akosi ľahšie odolať. Keď tieto pokušenia prídu z usmievavej tváre priateľa, zdajú sa viac neškodné.
Lode musia niekedy prechádzať okolo nebezpečných skál a korálových útesov, ale múdri kapitáni nikdy nezvyknú zotrvávať na nebezpečných miestach. Kapitáni, ktorí dobrovoľne a zbytočne riadia blízko skál a útesov, nie sú zruční. Konajú neuvážene a bláznivo. To isté platí aj o kresťanoch. Nemôžeme evanjelizovať stratených, pokiaľ nikoho strateného nepoznáme. No satan nás povzbudzuje, aby sme riadili okolo neveriacich ľudí – a boli si s nimi blízki – pretože vie, že to zvyšuje šance, aby sme stroskotali v našej viere. Keďže satan jedná týmto spôsobom, veriaci sa budú vždy vysporadúvať s pokušením, ktoré prichádza z rúk ich ľudských priateľov.
Slúžte strateným ľuďom, súciťte s nimi a prinášajte im evanjelium. Ale Brooks nám pripomína, že musíme taktiež zvážiť to, ako Písmo charakterizuje stratených ľudí: Sú škorpióni, zmije, tŕnie, pichliače na ružiach, bodliaky a ostružiny. Buďte si vedomí toho, že satan vás bude cez nich pokúšať.
Ako na to
Vojaci, ktorí trénujú na bezpečných štátnych vojenských základniach, nemusia byť ostražití. Nepriateľ je na hony vzdialený. Ich životom nehrozí žiadne bezprostredné nebezpečenstvo. Ich tréningové cvičenia sú kontrolované (väčšinou) priateľskými inštruktormi. Vojaci na štátnych vojenských základniach môžu dokončiť svoj bojový tréning lajdácky a nebudú z toho mať smrteľné následky. Samozrejme, situácia sa dramaticky mení, len čo sú vojaci nasadení do boja na fronte. Tu je už nepriateľ blízko. Bdelosť je nevyhnutná. Žiadny vojak nečaká, že by ho nepriateľ prišiel pozdraviť za denného svetla a predstavil sa takto: „Ja som nepriateľ. Dám ti chvíľu na prípravu a až potom na teba zaútočím.“ A vojak, ktorý nevie odhaliť pohyby napriateľa a na ne rýchlo reagovať, môže zaplatiť za svoju chybu svojím životom.
Každý kresťan je práve v duchovnej vojne. Veriaci nie sú na akejsi bezpečnej štátnej vojenskej základni. Naopak, sú nasadení do boja. Nepriateľ je blízko, nie je iba časťou doktríny. Je to revúci lev, ktorý obchádza a hľadá, koho by zožral (1. Petrov 5:8). Tomuto nepriateľovi čelíme denne, či už si to uvedomujeme alebo nie. Dokonca aj teraz satan používa viacero nástrojov, aby nás pokúšal k hriechu.
Bdelosť je nevyhnutná. Pokiaľ si nie sme vedomí satanových nástrojov – ak nás pokúša bez toho, aby sme my vedeli, že čelíme satanskému pokušeniu – potom máme malú nádej odolať týmto pokušeniam, vyhnúť sa hriechu a zdokonaľovať sa vo svätosti v bázni pred Bohom.
Aby veriaci odpovedali na pokúšanie biblicky, sú potrebné tri kroky:
1. Uznajte, že pokušenie je satanovo dielo a nie len nejaká subjektívna túžba vovnútri vás. Musíte si vypestovať schopnosť odmaskovať lži a podvody Pokušiteľa. Odolať pokušeniu je prvá línia v kresťanskom duchovnom boji: Sme povolaní, aby sme si obliekli plnú výzbroj Božiu a vstúpili do bitky. Keď príde na pokušenie, ignorovať ho môže mať pre nás katastrofálne následky.
2. Odmietnite bežnú predstavu, že vás diabol núti hrešiť. „Diabol ma prinútil to urobiť“ je síce dobrý reklamný slogan ale otrasná teológia. Satan môže iba pokúšať. Ak zhrešíš, je to preto, že si sa tak rozhodol. Kresťania sa nikdy nemusia podvoliť satanovi. On nie je všemohúci, ani jeho pokušenia nie sú až také neodolateľné. Keď odoláš diablovi, on utečie (Jakub 4:7). „Neexistuje žiadna vonkajšia sila vo vesmíre, ktorá môže spôsobiť, že by racionálna bytosť hrešila,“ píše John Murray. „Tento popud, toto rozhodnutie prichádza zvnútra.“
3. Buď mu uniknite alebo proti nemu bojujte, keď ho identifikujete. To sa ľahšie povie, ako spraví. Zaprieť sám seba, vziať svoj kríž a nasledovať Krista je úzka cesta a neexistuje žiadne zaklínadlo, ktoré by nám uľahčilo zápas o svätosť. Môžeme vedieť všetko o satanových pokušiteľských nástrojoch a aj tak sa rozhodnúť poddať sa pokušeniu (a tým zhrešiť).
Avšak buďte si istí, že Boh nám poskytol všetky potrebné zdroje, ktoré nám umožnia odolať pokušeniu. Syn Boží sa zjavil preto, aby zničil skutky diablove (1. Jánov 3:8). Boh dáva duchovnú výzbroj, aby sme mohli pevne stáť proti diablovým úkladom (Efezským 6:11). Vzkriesený Kristus je súcitný Veľkňaz, ktorý prichádza, aby pomohol tým, ktorí sú pokúšaní (Židom 2:18, 4:15). Žiadne pokušenie nie je také mocné, že by sme sa mu museli poddať. Boh vždy zaobstará cestu úniku (1. Korintským 10:13). Keď začnete vierou používať tieto zdroje, môžete odolať diablovi – a on od vás utečie (Jakub 4:7).
Robert Spinney
Preložené z: https://www.reformation21.org/blog/satans-strategy-12-faithless-friends
