Keď si nasledovníkom Krista, práve teraz sa za teba Kristus prihovára.
Kedy naposledy si sa zastavil a uvedomil si to? Som presvedčený, že tejto dôležitej pravde nedávame takú pozornosť, akú si zaslúži. Premýšľajte o tom: Zmŕtvychvstalý Kristus, ten Jediný, komu bola daná všetka moc v nebi i na zemi, prosí u Otca za teba. A nielen to, no prosí za to na základe Jeho vlastnej osoby a diela. Už len samotný život zmŕtvychvstalého Krista je pre nás prosbou. Ak sme s Ním zjednotení vierou, Jeho posadenie po pravici Otca je určitou formou príhovoru za nás. Naša jednota s Ním znamená, že vždy stojí na našom mieste pred Otcom. Keď si túto pravdu viac uvedomíme, naplní nás ohromnou istotou a nádejou.
Keď som rozjímal nad prihováraním Krista, pomohol som si Johnom Bunyanom, ktorý napísal zamyslenie na Židom 7:25: „Preto aj môže dokonale spasiť tých, čo skrze Neho pristupujú k Bohu, keďže vždy žije, aby sa prihováral za nich.“ Radšej než jednoducho opakovať Bunyanove postrehy však chcem ísť o krok späť a uvažovať nad týmto úžasným veršom v jeho kontexte, aby som pochopil jedinečnú povahu Kristovho príhovoru. Odtiaľ potom prejdeme cez základy tohto príhovoru a jeho dôsledkov pre nás.
Dokonale spasí
Aby sme pochopili slávu Kristovho príhovoru, zamerajme sa najprv na argument v Židom 7:23-28. Verše 23 a 28 poukazujú na tú istú podstatu. Obidva verše dávajú do kontrastu kňazstvo pod zákonom Starej zmluvy a kňazskú službu Krista v Novej zmluve. Vo veršoch 23-27 sa autor pohybuje od nadradenosti Kristovho kňazského úradu k výsledku Jeho kňazského diela. V skratke, prihovára sa za nás, preto nás aj môže dokonale spasiť.
Čo znamená dokonale spasiť? Slovo prekladané ako „dokonale“ (pantelēs) môže mať dva významy. Môže znamenať niečo ako „úplne“ alebo môže znamenať „vždy“. Obidva preklady sa hodia do kontextu, pretože Ježišov príhovor je ako úplný (teda môžeme mať istotu, že v nás dokonči Svoje dielo) a pretrvávajúci (teda môžeme mať istotu, že nás nikdy neopustí). On zachraňuje ako úplne tak aj navždy – dokonale. Ale ako pokračujeme a sledujeme argument v Židom 7, všimnime si poslednú časť 25. verša. Tá nám dáva dôvod, prečo môžeme mať istotu, že Pán Ježiš zaručene spasí svoj ľud: „keďže vždy žije, aby sa prihováral za nich.“
Jedinečný Príhovorca
Keď si s Ním zjednotený vierou, Pán Ježiš sa za teba prihovára práve teraz takým spôsobom, že ťa určite zachráni. To znamená, že nepotrebujeme takýto druh príhovoru od nikoho iného, živého či mŕtveho. Mám niekoľko priateľov, rímskych katolíkov alebo pravoslávnych, a tí sa držia modlitieb k svätým, ktorí sa potom u Boha za nás prihovárajú. Mám týchto priateľov veľmi rád, ale nevidím biblický základ pre modlitby k svätým.
Najlepšie verzie tejto doktríny nevyučujú, že by sme sa mali modliť k svätým, takže by oni nejako zasahovali do udalostí na svete, namiesto toho moji priatelia hovoria, že prosia svätých, aby orodovali za nich, pretože majú bližší prístup k Bohu. Rímskokatolícky profesor na dôchodku, Robert Doud, dobre popisuje toto porozumenie: „Myslíme na svätých ako na špeciálne blízkych Bohu a takých, ktorí majú vplyv vo svojom vzťahu s Bohom v prospech iných. … Svätí nás milujú, starajú sa o nás, prihovárajú sa za nás“ („Svätí, cirkev a osobná modlitba, The Way 55:1, 41).
Niektorí môžu povedať, že tento príhovor je ako požiadať svojho spolubrata, aby sa za nás modlil. Ale keď Nová zmluva hovorí o príhovornej modlitbe, je to výzva spolupracovať v službe ako bratia a sestry v Kristovi, ako to Pavel žiada od korintského zboru (2. Korintským 1:11). Nie je to prosba k Bohu na základe mimoriadnej blízkosti k Nemu s cieľom získať od Neho prijatie. Takýto druh príhovoru je vyhradený Kristovi samotnému.
Odhliadnuc od nedostatku biblických dôkazov, ktoré by podporovali modlitbu k svätým, je tu aj reálna hrozba, že by tieto modlitby nahradili našu závislosť na Kristovi. On jediný sa za nás prihovára takým spôsobom, že budeme zachránení dokonale. Ak si myslíme, že svätí, ktorí nás predišli, nám môžu pomôcť viac, pretože sú špeciálne blízko k Bohu, môžeme stratiť zo zreteľa základ Kristovho príhovoru: Jeho vlastnú osobu a dielo.
My sa prihovárame jeden za druhého, aby sme sa spoločne podieľali na službe a prosili Boha v mene našich bratov a sestier, ale neprihovárame sa jeden za druhého na základe našej vlastnej spravodlivosti, ktorú dávame jeden druhému. Avšak môžeme vidieť v textoch ako Rímskym 8:34 a 1. Jána 2:1, že Kristov príhovor za nás je presne takýto. Žiaden svätý, živý či zosnulý, sa za nás nemôže prihovárať takým spôsobom, ako to robí a musí robiť Kristus.
Kristus samotný sa prihovára
V Rimanom 8 nám Pavel pripomína, že máme najvyššiu istotu, že nás Boh príjme, a to kvôli Kristovi, ktorý zomrel a znovu vstal, je po pravici Otca a prihovára sa za nás. Ďalej v liste Rímskym je jasná dôležitosť Kristovej smrti a zmŕtvychvstania. Pár kapitol predtým Pavel popisuje Krista „vydaného pre naše hriechy a vzkrieseného na naše ospravedlnenie“ (Rimanom 4:25). Kristus zomrel za naše hriechy, vstal z mŕtvych, aby sme mohli byť ospravedlnení v jednote s Ním a predkladá nás pred Otca na základe svojho diela pre nás. Jeho príhovor nás môže dokonale spasiť, pretože Jeho dielo je zakorenené v Jeho smrti a zmŕtvychvstaní. Inými slovami, úžasné udalosti Dobrej zvesti zabezpečujú základ pre Kristov neprestajný príhovor za nás: Prosí za nás na základe toho, kým je a čo vykonal.
Preto aj Ján môže s uistením napísať, že ak niekto zhreší „máme Obhajcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého“ (1. Jánov 2:1). Niekoľko riadkov predtým Ján píše, že „ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti“ (1. Jánov 1:9). Toto odpustenie je na základe Krista, Spravodlivého. Aktívne sa za nás prihovára na základe svojej spravodlivosti. A tak s istotou, s ktorou za nás On prosí, bude náš hriech odpustený.
Nemusíme sa modliť k svätým, pretože máme taký istý prístup ku Kristovi, aký mali oni a On je Ten Jediný, kto sa za nás prihovára! Jeho príhovor znamená, že nás dokonale spasí, pretože prosí na základe svojho dokonalého diela s výsledkom, že nám budú odpustené hriechy. To by nás malo napĺňať neotrasiteľnou dôverou a nádejou, ktorá sa zdá byť takmer iracionálnou každému, kto nás pozoruje.
Prichádzajte smelo pred trón
Žijeme v dňoch, ktoré by nás ľahko mohli zahnať do kúta a skrývať sa tam. Keď sa pozrieme von z našich okien na tú nespravodlivosť a bolesť okolo nás, nebudeme mať veľa dôvodov pre nádej. Nádej nám neposkytne ani to, keby sme bežali za politickými stranami alebo inštitúciami, ktoré znehodnocujú život a podporujú „kultúru smrti“ na Západe. Nie, naša dôvera a nádej je v tomto: Kristus, Ten Spravodlivý, Ten, ktorý zomrel za naše prestúpenia a bol vzkriesený pre naše ospravedlnenie, sa za nás prihovára práve v tejto chvíli.
A preto si môžeme byť istí, že nás dokonale spasí. Zachráni nás úplne a zachráni nás navždy. Teraz prosí za svoj vyvolený ľud a bude tak robiť po celú večnosť. Keďže sa za nás prihovára, môžeme prísť k Bohu s tým, čo vyzerá ako nevysvetliteľná dôvera a iracionálna nádej, pretože prichádzame na základe Kristovom.
Vo svojom diele o Kristovom príhovore Bunyan konštatuje:
„Nech vám táto doktrína dá odvahu prísť k Bohu. Má sa za vás Ježiš Kristus prihovárať v nebi? Ó, tak potom buď modliacim sa človekom na zemi, hej, naber odvahu modliť sa. Takto v sebe mysli – idem k Bohu, k Bohu, pred ktorého trónom je Pán Ježiš pripravený, aby mu odovzdal moje žiadosti, hej, „on navždy žije, aby sa za mňa prihováral.“ Je pre nás veľkým povzbudením prísť k Bohu v modlitbe a prosbách a v príhovoroch za naše rodiny, našich susedov a nepriateľov“ (Kristus – Úplný Spasiteľ, 239).
Modlíme sa s touto dôverou vo vedomí, že Kristus samotný sa za nás prihovára.
Chris Bruno
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/before-the-throne-for-you
