Táto otázka je zásadná nie len v súčasnosti, ale bola veľmi dôležitá aj počas protestantskej reformácie, ktorá prebiehala v 16. storočí a výrazným spôsobom prispela k rozdeleniu cirkvi. Martin Luther vtedy vyjadril svoj postoj ohľadom tejto otázky slovami: „Ospravedlnenie môžeme dosiahnuť jedine vierou, pretože našimi vlastnými skutkami nemôžeme ponúknuť Bohu nič, za čo by nám bol ochotný odpustiť.“ Tento postoj spôsobil najväčší rozkol v dejinách viditeľnej cirkvi.
Rímskokatolícka cirkev odmietla prijať Lutherov postoj, preto bol exkomunikovaný. Následne na to, sa začalo formovať protestantské hnutie, na ktoré zareagovala rímskokatolícka cirkev zvolaním Tridentského koncilu, ktorý bol súčasťou takzvanej protireformácie v polovici 16. storočia. Na šiestich sedeniach Tridentského koncilu sa riešila otázka ospravedlnenia a viery, pričom rímskokatolícky kňazi používali ako protiargument voči protestantom, ktorí verili v ospravedlnenie jedine vierou, text z Jakuba 2:24: „Vidíte, že zo skutkov býva človek ospravedlnený, a nie zo samej viery.“ Mysleli si, že týmto veršom jasne vyvrátia to, čomu Luther veril.
Avšak Luther si veľmi dobre uvedomoval existenciu tohto verša v Jakubovom liste. Luther však čítal aj list Rimanom, kde Pavel jasne hovorí, že žiadny človek nemôže byť ospravedlnený zo skutkov zákona ale jedine z viery (Rimanom 3:20-22). Tak o čo tu vlastne ide? Niektorí teológovia si myslia, že sa tu jedná o konflikt medzi Pavlom a Jakubom a tvrdia, že Jakubov list bol napísaný neskôr ako Pavlov a preto to znamená, že Jakub sa snažil Pavla opraviť. Iní zase tvrdia, že Pavel písal po Jakubovi a on sa snažil opraviť to, čo napísal Jakub.
Ja som však presvedčený, že tu nejde o žiadny konflikt. To čo chcel Jakub povedať je: Ak niekto vyznáva, že má vieru, ale v jeho živote nie je vidno spravodlivé skutky, tak taká viera ho neospravedlní, pretože ide o mŕtvu vieru. Martin Luther, Ján Kalvín alebo John Knox by určite súhlasili s Jakubom. Nie sme zachránení na základe toho, že vyznávame alebo hovoríme o viere. Nestačí len povedať “mám vieru”. Pravá spasiteľná viera v Ježiša Krista je sprevádzaná skutočnou poslušnosťou, ovocím a spravodlivými skutkami. Luther hovoril, že na základe svojich skutkov si nedokážeme zaslúžiť Božie ospravedlnenie, ale že tieto skutky sú len potvrdením skutočnej viery pred ľuďmi. Jakub vo svojom liste tak isto hovorí, že človek nemôže byť ospravedlnený pred Bohom na základe svojich skutkov, ale že tieto skutky sú len potvrdením pravej viery.
Preložené z: https://www.ligonier.org/blog/faith-and-works/
