Pokora vs. úzkosť

1. decembra 2020

Apoštol Peter bol jedným z tých, ktorí boli plní obáv. Začal sa obávať, že sa utopí, keď kráčal po vode, hoci Pán Ježiš bol priamo pri ňom (Matúš 14:29-31). Obával sa o to, čo bude s jeho Pánom v Getsemanskej záhrade, preto v tom momente tasil meč a snažil sa postaviť na odpor rímskym vojakom (Ján 18:2-3.10). A keď sa obával o Jeho ukrižovanie, tak bol schopný prikázať samotnému Bohu, aby nešiel na kríž (Matúš 16:22).

Napriek tomu, že Peter mal problém s pretrvávajúcou úzkosťou, naučil sa, ako sa s ňou vysporiadať a túto lekciu predal aj nám – lekciu, ktorá prepája medzi sebou pokoru a schopnosť prekonať úzkosť.

„Podobne mladší, poddaní buďte starším. A všetci spoločne opášte sa pokorou, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ (1. Petra 5:5-7)

Keď Peter povedal: „A všetci spoločne opášte sa pokorou…“ (1. Petra 5:5), mal na mysli veľmi konkrétny obraz. Použil tu grécke slovo, ktoré znamená priviazať niečo na seba pomocou motúza alebo šnúry. Presnejšie to poukazuje na pracovnú zásteru. Bežne si otroci dávali pred prácou zástery, aby si udržali svoje šaty čisté, rovnako ako to zvykneme robiť aj my, keď sa ideme pustiť do nejakej špinavej práce. Toto slovo sa stalo synonymom pre pokornú službu.

Pokora je životný postoj, v ktorom nikdy nemôžete byť tak zlý, aby ste neboli hodní slúžiť iným, a zároveň, v ktorom nikdy nebudete dostatočne dobrý na to, aby ste s tým prestali. V staroveku to nebolo vôbec považované za cnosť. Je smutné, že v tomto ohľade sme sa dodnes nikam neposunuli. Pokorní ľudia sú aj v dnešnej dobe zosmiešňovaní a utláčaní. Dnešný svet ich stále nazýva strachopudmi a namiesto toho vyvyšuje pýchu, aroganciu a egoizmus. Spoločnosť v Petrových časoch sa nijakým spôsobom nelíšila od tej našej, napriek tomu Peter vyzýva svojich čitateľov, aby boli iní.

Na podporu svojej výzvy, aby sme vyzbrojili pokorou jeden voči druhému, Peter citoval slová zo Starej zmluvy: „lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť“ (1. Petra 5:5, Príslovia 3:34). Tieto verše sú motiváciou k horlivosti v preukazovaní pokory. Jednoducho povedané, budeme požehnaní, keď budeme pokorní. A keď nie, tak nás čaká karhanie. A jedným z požehnaní pokorného života je schopnosť vyrovnať sa s úzkosťou.

Na druhej strane, pýcha znásobuje naše problémy, keď sa poddáme starostiam. Keďže pyšný človek sa vyvyšuje nad Boha, preto mu neostáva nikto, na koho by sa mohol spoľahnúť, keď sa do jeho života vkradne úzkosť. Nikdy nemôžete spočinúť v Božej zvrchovanosti, keď arogantne vyvyšujete svoje túžby, názory a svoju vôľu zarovno s Pánom alebo dokonca vyššie.

Pokora dokáže udržiavať naše priority v správnom poradí. Chráni nás pred tým, aby sme boli ochromení vlastnými okolnosťami a zároveň nám pomáha sústrediť našu pozornosť na Božie plány a zámery s týmito okolnosťami. Zbavuje nás pohľadu zameraného na okamžitú situáciu a pomáha nám tešiť sa z toho, čo Pán vykoná za oponou tejto situácie.

Pokora nás zároveň stavia do Božieho rozvrhu a nie do nášho vlastného. Ako hovorí Peter: „aby vás povýšil svojím časom“ (1. Petra 5:6). Aký je teda ten správny čas? Je to Jeho čas, nie náš. Kedy príde ten čas? Keď On naplní svoj zámer.

Môže sa to javiť ako nejasné, ale nie je sa čoho obávať, pretože Boh má dokonalé načasovanie. Koniec-koncov, aj naše spasenie záviselo len na Jeho dokonalom načasovaní. Pavel tiež napísal, že nádej na večný život sa zjavila „vo vhodnom čase“ skrze Ježiša Krista (Títovi 1:1-3). Dôvera v Božie načasovanie nie je len nejaká povrchná alebo okrajová záležitosť kresťanskej viery.

Môžeme a mali by sme si byť istí, že nás Boh vyvýši presne podľa svojho dokonalého načasovania. Aké vyvýšenie by sme však mali očakávať? Pavel použil grécky výraz, ktorý hovorí o vyzdvihnutí z aktuálneho problému. Pre kresťana je aj tá najhoršia skúška len dočasná. Pamätajte na túto pravdu, keď budete v pokušení sa domnievať, že tomu nikdy nebude koniec. Neverte tomu ani na jedinú minútu. Boh zasľubuje, že nás pozdvihne.

Ako máme teda jednať dovtedy, kým nenastane toto zasľúbenie pozdvihnutia? Peter hovorí: „Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ (1. Petra 5:6-7)

V nasledovnom článku začneme práve týmto.

John MacArthur

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B121128

Jednotlivé články celej série:

Tags: hriech, John MacArthur

Pokora vs. úzkosť

Súvisiace zdroje

P. WASHER Kázanie o skazenosti nie je populárne

Zanedbávaš svoje spasenie?

Následky neúspešných manželstiev

Články

Videá

Archív