Pred niekoľkými rokmi som sa učil naspamäť list Filipským a často som sa cítil previnilo, keď prišlo na tieto verše:
„Lebo mnohí žijú tak, ako som vám často hovoril o nich a teraz aj s plačom hovorím, že sú nepriateľmi kríža Kristovho:Ich koniec je zahynutie, bohom im je brucho, slávou hanba a myslia len na to, čo je zemské.“ (Filipským 3:18-19)
Usvedčujúca časť bola táto: „teraz aj s plačom hovorím“. Pavlove slzy nad tými, ktorí sa stali „nepriateľmi“ Dobrej zvesti a nad „koncom“, ktorý budú trpieť, boli pre mňa veľmi oslovujúce. Hovorili niečo o Pavlovom srdci a verím, že aj niečo o tom mojom.
Čo hovoria slzy
Slzy môžu byť výrečné (hovorím to teraz o skutočných slzách, nie o predstieraných). Slzy môžu povedať, čo milujete, čo ľutujete, po čom túžite a čo vám chýba. Slzy vám hovoria, čo považujete za úžasné alebo hrozné. A samozrejme, slzy vám hovoria, čo vám láme srdce.
Nedostatok skutočných sĺz je taktiež výrečný. Suché oči prezrádzajú nedostatok lásky, ľútosti alebo túžby. Prezrádzajú nedostatok ocenenia toho, čo je úžasné a nedostatok zdesenia and tým, čo je hrozné. A môžu prezradiť srdce neochotné sa zlomiť tvárou v tvár srdcervúcim skutočnostiam.
Na druhej strane slzy hovoria príbehy, ktoré sú zriedkavo jednoduché, pretože my nie sme jednoduchí. Slzy môžu byť ovplyvnené naším telesným ústrojenstvom – môžeme byť viac či menej náchylní k slzám podľa nášho vnútorného „nastavenia“. Slzy môžu byť ovplyvnené našimi sociálnymi skúsenosťami – učíme sa roniť alebo zadržiavať slzy podľa vnímaní nášho okolia, rodiny, priateľov či kultúry. Slzy môžu byť ovplyvnené našimi traumatickými zážitkami – spôsoby, ktorými sme sa naučili vysporiadať sa s ochromujúcou bolesťou, žiaľom alebo hrôzou, môžu vyvolať ľútosť a úzkosť, aby sa prejavili komplexne a dokonca aj rozhárane. Tak prítomnosť alebo absencia sĺz nemusí hovoriť celý alebo presný príbeh a preto si musíme dávať pozor na to, aby sme hodnotili seba alebo druhých na základe zjednodušených predpokladov.
Ale aj tak je vhodné vziať do úvahy naše slzy alebo ich nedostatok. Pretože ony nám hovoria niečo dôležité o tom, čo považujeme za podstatné. Tak ako to robili pre Apoštola Pavla.
Hnev zmiešaný so zármutkom
Čo nám hovorili Pavlove slzy? Že ľudia, ktorí sa sami spravili nepriateľmi Dobrej správy, mu zlomili srdce.
Grécke slovo pre „slzy“ je klaiō, čo pravdepodobne vyjadrovalo viac čitateľom 1. storočia než dnes nám. Niektoré (americké) preklady Biblie, napríklad King James (KJV) a New American Standard Bible (NASB) volia slovo „uplakaný“, čo sa viac približuje zmyslu gréckeho originálu. Smútok, ktorý Pavel pociťoval, nebol mierny ale intenzívny. Nebol letmý ale dlhotrvajúci. To je odhaľujúci a usvedčujúci letmý pohľad do srdca veľkého Apoštola. Plakal nad tými „mnohými“, ktorí sa stali nepriateľmi všetkého toho, za čo sa postavil Pavel. Aj keď to nie je úplne jasné, zdá sa pravdepodobné, že to boli ľudia, o ktorých hovoril pred tým v danej kapitole.
„Dajte pozor na nestydatých ľudí, dajte pozor na zlých pracovníkov, dajte pozor na rozriezku. Veď my sme obriezka, my, ktorí v Božom Duchu vzývame Boha a chválime sa v Kristovi Ježišovi, my, ktorí nedúfame v telo.“ (Filipským 3:2-3)
Toto boli judaizujúci “falošní bratia” (2. Korintským 11:26), ktorí, ako sa zdalo, sliedili za Pavlom kamkoľvek šiel informujúc nových kresťanov z pohanov, že ich Pavel vyučuje falošne. Prehlasovali, že viera v spásonosné dielo Pána Ježiša nezachráni ľudí, pokým sa nestanú plne Židmi skrze obriezku a dodržiavanie Mojžišovho zákona. Títo muži pridali trápenie Pavlovej službe tým, že miatli a zvádzali mnohé zbory. Pavel sa tomu najjasnejšie venuje v jeho liste Galatským. Môžeme počuť, ako Pavel prejavuje frustráciu vo Filipským 3:2, keď o nich píše ako o „nestydatých“ a „zlých pracovníkoch“.
No Pavel nie je len rozhorčený, ako to ukazuje 18. verš. Je aj hlboko zarmútený. Ako „veľký žiaľ a neprestajnú bolesť“ vyjadril v liste Rimanom 9:2 nad svojimi židovskými pokrvnými, ktorí úplne odmietli Mesiáša, tak aj tu Pavel plače nad tými samozvanými kresťanmi, ktorí odmietli samotné jadro Dobrej správy a spravili sa „nepriateľmi kríža Kristovho“ (Filipským 3:18). Prelieval skutočné slzy nad „zahynutím“, ktorému budú čeliť, keď sa nebudú kajať (Filipským 3:19).
Odvaha so zlomeným srdcom
Pavel prejavil zvláštnu kombináciu odvahy vo svojej obrane Dobrej správy a zlomeného srdca nad tými, ktorí mu oponovali. Táto zmes, odvaha so zlomeným srdcom, sa objaví iba vtedy, keď je srdce plné lásky a pokory.
Pavel miloval Krista nadovšetko. Vieme to, pretože medzi Filipským 3:2 a 3:18 je 8. verš:
„A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal.“ (Filipským 3:8)
A Pavel veľmi miloval Kristových svätých, čo vidíme z úvodu jeho listu Filipským:
„Ako aj právom môžem takto zmýšľať o všetkých vás. Veď aj keď som v putách, aj keď obraňujem a utvrdzujem evanjelium, nosím vás v srdci všetkých, ktorí ste spolu so mnou účastní milosti. 8 Lebo Boh mi je svedok, ako túžim po vás všetkých láskou Ježiša Krista.“ (Filipským 1:7-8)
A vidíme Pavlovu lásku voči neveriacim aj pokoru v tom, ako sa o nich usiloval a ako to napísal korintskému zboru:
„Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal. Židom som bol Žid, aby som Židov získal; tým, čo sú pod zákonom, bol som aj ja akoby pod zákonom, hoci nie som pod zákonom, aby som získal tých, čo sú pod zákonom; tým, čo sú bez zákona, bol som akoby bez zákona, hoci nie som bez zákona Božieho, keďže som pod zákonom Kristovým, aby som získal tých, čo sú bez zákona; slabým bol som slabý, aby som slabých získal; všetkým bol som všetko, aby som aspoň niektorých priviedol ku spaseniu.“ (1. Korintským 9:19-22)
Pavel ukazuje veľkú lásku a pokoru v tom, že dáva Pána Ježiša, svätých a stratených pred svoje osobné práva, svoju slobodu a dokonca svoj život (Filipským 1:21). A ukazuje ešte niečo iné: že milovať Krista nadovšetko a považovať svätých za dôležitejších než seba (Filipským 2:3) a zvestovať požehnania Dobrej zvesti neveriacim (1. Korintským 9:23) boli sami o sebe uskutočnením Pavlovej najväčšej radosti.
Srdce plné toľkej lásky a pokory sa lámalo, keď ľudia odmietali to, čo Pavlovi dávalo takú veľkú nádej – dokonca aj vtedy, keď mu aktívne odporovali a poškodzovali jeho prácu.
Kde sú naše slzy?
Na Filipským 3:18 ma najviac usvedčuje práve táto otázka. Dokonca aj po zvážení môjho telesného ústrojenstva, sociálnych skúseností a traumatických zážitkov som si uvedomil, že neplačem tak, ako plakal Pavel nad tými, ktorí odmietajú Pána Ježiša. Nie som tak zlomený v srdci nad tými, ktorí mi oponujú. Moje slzy a môj nedostatok sĺz hovoria, že nemilujem iných tak, ako ich miloval Pavel, a nie som taký skromný, ako bol on.
Mäkké srdce neoslabilo Pavlovu chrbtovú kosť. Hovoril s veľkou odvahou, keď bolo treba. Ale keď jeho odvaha bola nasmerovaná na iných, ktorí mali tvrdé neveriace srdcia, hovoril s odvahou so zlomeným srdcom. Hovoril im to so slzami. Chcem takú lásku a pokoru.
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/lord-heal-our-dry-eyes
