Možno poznáte príslovie: „Palice a kamene mi môžu zlámať kosti, ale nadávky mi nikdy neublížia.“ Túto myšlienku sa ma snažili naučiť už mnohí učitelia na základnej škole. Táto jednoduchá fráza však, žiaľ, nie je pravdivá. Nadávky a ohováranie ubližujú ľuďom a po pravde môžu zanechať hlboké rany v ľuďoch, s ktorými budú musieť zápasiť možno celý život.
Ovocie ohovárania
K ohováraniu dochádza vtedy, keď niekto o niekom inom hovorí niečo, čo nie je pravdivé alebo čo je len čiastočne pravdivé a vedie to k poškodeniu reputácie daného jednotlivca. K ohováraniu sa môžeme dostať veľmi nenápadne, napríklad pri obyčajnom posedení pri káve alebo pri úplne nevinne vyzerajúcej požiadavke na modlitebný námet za niekoho v zbore, kto prechádza ťažkým obdobím. Okrem týchto príkladov, ktoré som vymenoval, existuje nespočetne veľa ďalších spôsobov, ako sa dokážeme dostať k ohováraniu.
Ovocím ohovárania je to, že ničí vnímanie nejakej osoby v mysli jednej alebo viacerých osôb. Niekedy je ohováranie veľmi zrejmé a inokedy sa nesie pod rúškom dobrých zámerov a nie je tak ľahko rozpoznateľné. Jedným z dôvodov môže byť napríklad žiarlivosť, kedy ten, ktorý žiarli, začne ohovárať svojho kamaráta preto, aby zabránil tomu, aby sa jeho najbližší priatelia zblížili s osobou, ktorá je ohováraná. Takýto konkurenčný boj medzi skupinami priateľov je veľmi častým spúšťačom hriechu ohovárania, ktorý následne nato bráni rastu vzťahov. Toto môže platiť pre vysokoškolských študentov rovnako ako aj pre členov nejakého kresťanského zboru.
Konečným výsledkom akéhokoľvek ohovárania je vždy poškodenie niekoho mena v očiach niekoho iného. Stáva sa to v šatni medzi členmi nejakého športového tímu, na obede medzi stredoškolákmi, ktorí sa snažia udržať na vrchole akéhosi zoznamu obľúbenosti medzi kamarátmi, a najviac smutné je to, že sa to bežne deje aj cirkevných zboroch.
Ohováranie je takisto aj šírenie rôznych špekulácií a šepkaní o niekom, ktoré utvárajú negatívny obraz o niekom a znižujú jeho reputáciu. Toto vedie k rozbíjaniu vzťahov, rozdeleniu rodín a tvorbe napätia v miestnych zboroch. Keď vidíte ako sú priateľstvá rozbité a rodiny odchádzajú zo zboru v dôsledku ohovárania, tak je to veľmi zlým svedectvom pre okolie. Ovocie ohovárania nikdy nie je sladké a už vôbec to nie je na Božiu oslavu.
Koreň ohovárania
Ohováranie je klamlivé, deštruktívne a zavádzajúce. Jednoducho povedané, Boh nenávidí ohováranie. V Prísloviach 6:16-19 sa píše:
„Šesť vecí nenávidí Hospodin a sedem je pre Neho ohavnosťou: pyšné oči, lživý jazyk a ruky prelievajúce nevinnú krv, srdce, zákerné zámery snuje, nohy, čo chvatne bežia ku zlému, falošného svedka, ktorý sipí lož, a toho, kto rozsieva nesvár medzi bratmi.“
Hovoriť o ohováraní ako niečom, čo nie je hriešne, je úplnou strelou vedľa. Ohováranie je hriešne a Boh ho vníma ako ohavnosť. Prečo vlastne Boh tak silne nenávidí hriech ohovárania? Je dobré sa pozrieť na to, čo hovorí kráľ Šalamún o hodnote dobrého mena a cti:
Príslovia 22:1: „Dobré meno je vzácnejšie ako veľké bohatstvo, obľúbenosť je lepšia ako striebro alebo zlato.“
Kazateľ 7:1: „Lepšie je dobré meno ako vzácna masť a deň smrti ako deň narodenia.“
Práve preto, že dobré meno a dobrá povesť je tak nesmierne cenená v Božích očiach a môže byť veľmi rýchlo a jednoducho zničená zákernými perami, Boh považuje ohováranie za hriech a nenávidí ho podobne ako ostatné hriechy. Podľa slov z Jakuba 3:15-16 je praktizovanie ohovárania démonickou činnosťou. Človek, ktorý sa nechá vtiahnuť do ohovárania niekoho iného je vedený démonmi a nie Božím Duchom. Koreňom ohovárania je srdce, ktoré je na scestí alebo nie je vôbec znovuzrodené.
Pretože ohováranie je tým najväčším a najsilnejším jedom, ktorý môže vniknúť do zborového spoločenstva, Boh ho nenávidí a je v silnom odpore voči nemu. Boh kladie veľký dôraz na jednotu v cirkvi (Efezským 4:3). Akékoľvek hnutie, ktoré sa snaží o rozdelenie miestneho spoločenstva ohováračnými rečami a obvineniami je jednoducho vedené diablom. Žijeme v spoločnosti, ktorá je bez chrbtovej kosti a v ktorej je prirodzené, že človek ide aj cez mŕtvoly, len aby dosiahol svoj úspech a cieľ. Cirkev je však povolaná k tomu, aby zachovávala jednotu Ducha v pokoji pre Božiu slávu.
Predovšetkým by sme mali chrániť niekoho meno a povesť, než aby sme ju ničili akýmkoľvek ohováraním. Mali by sme radšej niekoho, kto ohovára, napomínať a nie prijímať a podieľať sa na šírení klamstiev a poloprávd o niekom inom. Nekontrolovaný jazyk je smrtiacou zbraňou, ktorú diabol tak rád používa.
Keď Kórach ohováral Mojžiša, Boha to vôbec netešilo a potrestal ľudí veľmi rýchlo (pozri 4. Mojžišova 16. kapitola). S určitosťou vieme, že jedného dňa každý jeden z nás vydáme počet z toho, ako sme používali svoj jazyk, vrátane každého jedného slova, ktoré sme vypustili z úst (Matúš 12:36-37). Keď nás však niekto ohovára, musíme si dať pozor na to, aby sme nepodľahli pokušeniu pomstiť sa danej osobe a konať bezbožným spôsobom. Musíme postupovať podľa cirkevnej disciplíny a konfrontovať danú osobu presne podľa postupu opísaného v Matúšovi 18:15-20. Keby však takto konal proti nám niekto mimo zboru, je dobré sa zamyslieť nad slovami Charlesa Spurgeona, ktorý hovoril o Žalme 119:23-24:
„Najlepší spôsob ako sa vyrovnať s ohováraním je modliť sa za to: Boh vás toho buď úplne zbaví alebo vás zbaví bolesti z neho. Akékoľvek vaše pokusy dostať sa z toho vlastnými silami väčšinou skončia zlyhaním. Buďte ticho a nechajte nech váš Obhajca zasiahne v tejto veci.“
Preložené z: http://www.deliveredbygrace.com/the-fruit-and-root-of-slander/
