Vo svojich Bibliách nikde nenájdete slovo závislosť. Toto slovo pochádza z latinského slova, ktoré znamená beznádejnú závislosť. Čo však hovorí Biblia o závislostiach?
Keď počujeme slovo závislosť, tak sa nám môže vybaviť slovo zotročenie. Tu však nastáva zlomový rozdiel v týchto slovíčkach, pretože človek môže byť oslobodený z otroctva, avšak v konečnom dôsledku nikdy nemôže byť oslobodený od závislosti. Prečo? Pretože svet s radosťou a pesimizmom tvrdí, ak je človek raz alkoholikom, tak je navždy alkoholikom. Raz závislý na pornografii, navždy závislý na pornografii.
Toto však jednoducho nie je pravda.
Pavel píše Korintským nasledovné slová: „Alebo či neviete, že nespravodlivý nebudú dedičmi kráľovstva Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani muži súložiaci s mužmi, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi kráľovstva Božieho! A takými ste vy niektorí boli: ale dali ste sa obmyť, boli ste posvätení, ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.“ (1. Korintským 6:9-11)
Boli ste, teda minulý čas. Inými slovami, Anonymní Alkoholici (Organizácia v USA zameraná na liečbu závislosti od alkoholu) nám istým spôsobom klame. Nahovárajú nám, že človek sa v konečnom dôsledku z tejto závislosti nedokáže úplne dostať. Boh však hovorí, že to možné je.
„Takými ste vy niektorí boli: ale dali ste sa obmyť, boli ste posvätení, ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.“ (1. Korintským 6:11)
Môže nastať zmena. Raz závislý na drogách, nie navždy závislý na drogách. Raz alkoholik, nie navždy alkoholik. Vždy existuje nádej na oslobodenie z otroctva závislosti.
Ako sa teda máme na túto vec pozerať biblicky v tomto zmätenom svete?
Pochopenie podstaty človeka
Prvá vec, ktorú musíme urobiť, je správne pochopiť podstatu človeka.
Jednu vec, ktorú vieme z Písma s úplnou istotou, je to, že človek je vo svojej prirodzenosti stvorený ako závislý. Boh ho takto stvoril. Dokonca od úplného začiatku boli Adam a Eva stvorení, aby boli závislí na jedle, vode a na všetkom okolo nich.
Človek však bol v prvom rade stvorený k tomu, aby bol závislý na Bohu. Dokonca aj v nebi budeme úplne závislí na Bohu, to ale bude vítaná a radostná závislosť. V súčasnosti sa však človek búri proti tejto závislosti. Môžeme to cítiť na vlastnom tele, naše telo zúfalo túži po tom, aby bolo nezávislé od Božej zvrchovanosti.
Človek bol stvorený k životu závislom na Bohu, aby mohol nájsť život a požehnanie. Výsledkom pádu však bolo to, že človek začal bažiť po autonómii. Človek prirodzene nechce byť závislý na ničom a na nikom. Vo svojej podstate, človek sa túži stať Bohom. Človek sa naháňa za samostatnosťou ako pes za svojim chvostom, stále dookola a opäť, avšak bez výsledku. Semináre a konzultácie o sebazdokonaľovaní, rôzni motivační tréneri – títo všetci hovoria stále tú istú otrepanú hlášku: „Urob si život podľa seba! Ty sám si určuješ, kým si! Môžeš robiť to, čo sa ti zachce! Všetko je to len na tebe! Si úplne slobodný!“
Toto však jednoducho nie je pravda.
Človek neustále túži po autonómii a sebestačnosti, vždy však dospeje k záveru, že to je nemožný cieľ. Človek zostáva závislou bytosťou aj navzdory svojmu hriechu. V akom postavení to teda ponecháva človeka? Tým, že odmieta Boha, stáva sa závislým na iných veciach. Tieto veci sa mu stávajú modlou, ktorú uctieva dňom i nocou.
Každý jeden akokoľvek zarytý ateista má svoje modly. Ako je to možné? Pretože každé jedno ľudské srdce bolo stvorené k uctievaniu. Človek má jednoducho potrebu niečo uctievať, či už je to on sám alebo je to jeho materialistický životný štýl. Zoberie si čokoľvek, čo je pre neho najcennejšie a začne to uctievať ako svojho boha. Jeho závislosť sa potom obráti k týmto veciam. Modla, ktorej dôveruje a cení si ju stále viac a viac, ho nakoniec bude stále viac a viac zväzovať. A toto je presne svetský význam slova závislosť.
Prečo sa teda ľudia stávajú závislými na rôznych predmetoch a potešeniach? Ľudia sa stávajú závislými, pretože boli stvorení ako závislí. Každý z nás je závislý. Záleží len na tom, na čom si závislý.
Dovoľte mi ešte definovať a vysvetliť slovo zotročenie.
Definícia zotročenia
Takže čo je to zotročenie? Zotročenie je vzťah k nejakej modle za účelom zmeny nálady.
Mnohým dnešným alkoholikom alkohol nechutil, keď ho vyskúšali prvýkrát. V tomto zvyku však pretrvali len kvôli tomu, čo dnes svet tak jemne nazýva „tlak rovesníkov“. Biblia to však pomenúva omnoho presnejšie, „strach z človeka“. Inými slovami, bojím sa toho, čo povedia ostatní, keď sa budem vzpierať a preto radšej v tom vytrvám.
Nakoniec však po dlhodobejšom pití zistia, že alkohol akosi dokáže uľaviť od stresu a dokáže odstrániť ťažkosti života, hoci len na malú chvíľku. Či už sa jedná o nejaké antidepresíva alebo stimulanty, človek začne byť závislý na tomto úniku z reality. A tak sa stáva nie závislými ale zotročenými.
Pozrime sa však na osobu Ježiša Krista, ktorému v okamihu Jeho najväčšej agónie ponúkli víno, aby sa napil a otupil tak bolesť z ukrižovania. Pán Ježiš to odmietol, aby nie len duchovne pretrpel trest za všetky naše hriechy, ale aby aj telesne plne zakúsil neznesiteľnú bolesť ukrižovania bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom boli jeho zmysly otupené.
Mnohí však navzdory tomu veria, že právom človeka je neustále zažívať a pociťovať dobré pocity. „Toto je moje právo! Mal by som sa vždy cítiť dobre!“ A nakoniec sa stane zotročeným týmito dobrými pocitmi a stane sa ich otrokmi.
Vysvetlenie zotročenia
Hocikto sa môže stať závislým a hocičo sa môže stať návykovou látkou.
Čokoľvek, čo aspoň trochu dokáže spôsobiť potešenie, sa môže stať návykovou látkou. Ján Kalvín napísal: „Ľudské srdce je nepretržitou továrňou na modly.“ Túžby, ktoré prerastú túžbu byť mužom alebo ženou podriadenou Bohu, sa stávajú modlami nášho srdca. Akákoľvek látka, ktorá produkuje v túžiacom mozgu endorfíny, sa môže stať potenciálnym zdrojom zotročenia. Nemusí to byť nevyhnutne nejaká chemikália. Môže to byť jednoducho aj nejaká skúsenosť. Toto je napríklad aj dôvod, prečo máme závislosť na sexe. Nejaká osoba môže byť zotročená nejakými nadprirodzenými senzáciami len kvôli dobrej nálade.
Konečným zdrojom závislosti teda nie je látka ale samotná osoba.
Všetko to vychádza zvnútra človeka, z toho, čomu tá osoba najviac dôveruje a verí. Je to všetko motivované samotným srdcom človeka. Tam sa rodí všetko zotročenie.
V USA, ako to štatistiky jasne preukazujú, najviac alkoholikov prestalo piť z vlastnej vôle mimo akejkoľvek duchovnej alebo inej terapeutickej skupiny. Toto je ale vážne vyhlásenie.
Ako je to vôbec možné?
Keď je osoba beznádejne závislá na nejakej látke, ako je možné, že dokáže prestať? Pretože vo svojom srdci objavila omnoho hlbšiu motiváciu, než sú len nejaké pocity. Uvedomila si, že toto otroctvo ničí jej manželstvo alebo vzťah s deťmi. Nech je tá motivácia akákoľvek, v tom momente je tou najsilnejšou príčinou vedúcou k tomu, aby ten človek dokázal povedať „nie“ tej danej túžbe. Pokiaľ toto dokáže urobiť prirodzený telesný človek len na základe svojej vôle, tak potom kresťan, v ktorom prebýva moc Ducha Svätého, nemá žiadne výhovorky. Hlbšou motiváciou kresťana však nemá byť len manželstvo či deti, ale tou túžbou má byť zapálenejšia služba a uctievanie Ježiša Krista.
Ľudia majú omnoho väčšiu kontrolu, než sú si ochotní priznať.
Pokiaľ je osobe daná správna motivácia, tak dokáže prestať. Ako? Pretože zdroj závislosti nie je v samotnej látke. Zdrojom závislosti je srdce človeka.
Aj keď síce dokážeš ovládnuť a poraziť túžbu po nejakej látke alebo skúsenosti, nikdy však nedokážeš vypnúť svoje srdce. Práve preto aj keď sa ľudia dokážu dostať zo závislosti na drogách a iných látkach napríklad skrze stretávanie v skupinách, tak mnohí z nich toto otroctvo iba nahradia iným, spoločensky prijateľnejším, otroctvom. Z mnohých bývalých alkoholikov sa stanú pre zmenu workoholici. Ich srdce sa nezmení. Jednoducho len vymenili jednu modlu za druhú. Boh však túži po zmene srdca.
Modla nás môže zotročiť
Pavel napísal veriacim v Ríme: „Či neviete, že komu sa oddáte za otrokov, aby ste poslúchali, tomu ste otrokmi a tomu ste poslušní: alebo hriechu – na smrť, alebo poslušnosti – na spravodlivosť ?“ (Rimanom 6:16)
Každý musí počúvať hlas svojho pána. Môže to byť fyzický hlas pána a pokiaľ nebude uposlúchnutý, tak prídu následky. Alebo to môže byť vnútorný hlas, ktorý hovorí „daj si ešte jeden pohárik“ a musíš ho poslúchnuť, pretože ak to neurobíš, prídu následky: abstinenčné príznaky.
Užívanie návykových látok nás neustále vedie k podriadeniu sa vlastnému telu. Keď telo vyšle signál, že má nedostatok danej látky, táto dávka musí byť okamžite a za každú cenu naplnená. A toto je presne to, ako funguje otroctvo: Život sme predali bezpodmienečnej poslušnosti niekomu inému. Počujeme vnútorný hlas svojho pána, ako kričí: „Slúž mi, poddaj sa mi!“ Ak má dôjsť k oslobodeniu, teda ku skutočnému oslobodeniu, musí nastúpiť smrť. Až keď otrok zomrie, až vtedy je skutočne oslobodený od svojho pána. Inými slovami, aby niekto mohol byť oslobodený od závislosti, tak ten človek musí zomrieť sám sebe.
Pán Ježiš sám povedal nasledovné slová: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.“ (Lukáš 9:23). Zaprieť samého seba nie je len o tom, že počas pôstu som ochotný vzdať sa sladkostí na nejaké obdobie. Zaprieť samého seba znamená skutočne zomrieť svojej vlastnej telesnosti.
Ako často by sme to mali robiť?
Ježiš povedal, že musíme zomrieť každý jeden deň. A potom tiež hovorí, že máme ukrižovať samých seba, teda svoju telesnosť. V prvom storočí bol kríž nástrojom neznesiteľnej bolesti. A toto nám jasne poukazuje na to, že ani zapretie samého seba nie je a nebude jednoduchým procesom.
Ježiš hovorí, že máme svoju telesnosť neustále pribíjať na kríž každý jeden deň a potom Ho máme nasledovať. Kresťan sa musí prezentovať ako otrok spravodlivosti. Už nie je otrokom slabostí svojho tela ale otrokom spravodlivosti. Každý z nás je otrokom niekoho: Buď sme otrokmi Krista a slúžime milostivému Bohu nebies alebo sme otrokmi hriechu a slúžime bohu svetských vecí a pôžitkov, ktorý nerobí nič iné, len ničí naše vzťahy a životy.
„Ale vďaka Bohu, že ste len boli otrokmi hriechu a stali ste sa zo srdca poslušnými tomu učeniu, ktorému ste boli odovzdaní. Oslobodení však od hriechu, stali ste sa služobníkmi spravodlivosti – po ľudsky hovorím pre slabosť vášho tela – lebo ako ste svoje údy vydávali do služby nečistote a neprávosti, aby ste páchali neprávosť, tak teraz vydávajte svoje údy do služby spravodlivosti, aby ste došli posvätenia. Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní voči spravodlivosti. A aké ovocie ste mali vtedy z toho? Teraz sa hanbíte za to! Lebo koniec toho je smrť ! Teraz však, oslobodení od hriechu a oddaní službe Bohu, máte svoje ovocie na posvätenie a napokon večný život. Lebo odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom.“ Rimanom 6:17-23
John Street
Preložené z: https://blog.tms.edu/enslaved-a-theology-of-addiction
