Po prorockom videní večnej slávy nebies na konci knihy Zjavenia Apoštol Ján opisuje, ako bol ohromený tým, čo videl:
„A ja, Ján, som to počul a videl. Keď som to počul a videl, padol som k nohám anjelovi, ktorý mi to ukázal, a klaňal som sa mu. On mi však povedal: Pozri, nie tak! Som spoluslužobníkom tvojím, tvojich bratov, prorokov a tých, ktorí zachovávajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!“ (Zjavenie Jána 22:8-9)
Rímsko-katolícka cirkev robí rovnakú chybu, akú urobil Ján, keď obyčajnému nebeskému anjelovi vzdal prílišnú česť a pripisoval mu prílišnú autoritu. Napriek ohromnému svedectvu Písma, Rímsko-katolícka cirkev vyvýšila Máriu, služobnicu Pánovu, ako o sebe hovorí (Lukáš 1:38), na úroveň samotného Boha, ak nie dokonca vyššie.
Vo svojom diele s názvom „Ineffabilis Deus“ z roku 1854 ustanovil pápež Pius IX. nepoškvrnené počatie Márie za dogmu, ktorá odmieta to, že by Mária podliehala dedičnému hriechu. Jeho záverečné vyhlásenie poskytuje dobrý súhrn Rímsko-katolíckeho pohľadu na Máriu:
„Nech všetky deti katolíckej cirkvi, ktoré sú pre nás také vzácne, počujú tieto naše slová. S ešte väčšou horlivosťou o zbožnosť a lásku nech neprestávajú orodovať, prihovárať sa a modliť sa k najpožehnanejšej Panne Márii, matke Božej, počatej bez dedičného hriechu. Nech prichádzajú k nej s istotou ako k tej najmilšej Matke milosti a milosrdenstva vo všetkých nebezpečenstvách, ťažkostiach, potrebách, pochybnostiach a strachu. Pod jej vedením, pod jej záštitou, pod jej láskavosťou a ochranou sa niet čoho obávať. Nič nie je beznádejné, pretože nám preukazuje náklonnosť a materinskú starostlivosť, s ktorou sa stará o naše spasenie a je otvorená pre celé ľudstvo. A pretože je samotným Bohom ustanovená za Kráľovnú nebies a zeme a je vyvýšená nad všetkých anjelov a svätých a dokonca stojí po pravici svojho jednorodeného Syna, Ježiša Krista, nášho Pána, tak predstavuje najúčinnejší spôsob, akým môžeme predkladať svoje prosby. To, o čo ona prosí, to aj dostane. Jej prosby nemôžu byť nikdy nevypočuté.“
Tieto slová sú ozvenou, ktorá sa už dlhodobo šíri v Rímsko-katolíckej cirkvi a jej histórii. Tradícia hovorí, že Mária je súčasťou nebeskej monarchie, ktorá žiada milosť a milosrdenstvo od Pána v mene hriešnikov a ktorá prikrýva ich hriechy tým, že rozdáva milosť zo svojej tzv. pokladnice zásluh. Stáva sa tak Spoluvykupiteľkou s Kristom v Jeho utrpení na kríži a teraz je Spolusprostredkovateľkou po Jeho boku v nebesiach, vo svojej podstate sa stáva alternatívnou cestou k Bohu. Nahrádza Ducha Svätého v poskytovaní pomoci a útechy veriacich. V skutočnosti sa tak stáva ďalším členom Trojice.
Táto heréza je v ostrom kontraste voči tomu, čo Písmo hovorí o Márii a dokonca je to aj v ostrom kontraste s tým, čo hovorí Mária sama o sebe. Lukáš 1:46-55 zaznamenáva veľmi pokornú reakciu Márie, keď sa dozvedela správu o tom, že počne a porodí Syna Božieho:
„Vtedy povedala Mária: Velebí duša moja Pána a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď, ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia, pretože Mocný učinil so mnou veľké veci, a sväté je Jeho meno a Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja, z pokolení na pokolenia. Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca; mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených, lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno; ujal sa Izraela, svojho služobníka, pamätlivý milosrdenstva, ako povedal našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
Boh, ktorého chváli týmito slovami, Boh Biblie, nepotrebuje byť od niekoho závislý, ani nepotrebuje nikoho prehovárať k tomu, aby mohol šíriť svoje požehnania. Nie je odmeraný, vzdialený alebo ľahostajný, ale milostivý, spravodlivý a milosrdný. Miesto toho, aby sa Mária sama nejakým spôsobom vyvyšovala, tak radšej pokorne uctievala Pána.
Písmo vlastne ani nehovorí príliš veľa o Márii. Vôbec nevieme nič o jej výzore, o jej živote, o rokoch po Kristovej smrti alebo o jej smrti a pohrebe. A hoci je na chvíľu spomenutá pri opise Letníc s učeníkmi a veriacimi, tak vôbec nie je objektom uctievania a ani vodkyňou prvotnej cirkvi, je len jednoducho jedna z mnohých. V Písme nie je nikde žiadna zmienka o tom, že by sa ku nej niekto modlil, uctieval ju alebo orodoval u nej.
A rovnako ani nehrá žiadnu rolu pri akomkoľvek zvestovaní evanjelia, ktoré nájdeme v Biblii. Pavel napísal úžasné dielo, list Rímskym, ktoré vysvetľuje doktrínu spasenia, a jediné, čo by sme mohli akokoľvek prepojiť na Máriu, je, že Pán Ježiš bol „z potomstva Dávidovho“ (Rimanom 1:3). V liste Galatským, ktorý je tiež celkom rozsiahlym výkladom čistého a pravého evanjelia, bol Pavel ešte oveľa menej špecifický pri opise Márie a len poznamenal, že Pán Ježiš bol „narodený zo ženy…“ (Galatským 4:4).
Je to obrovský rozdiel oproti množstvu rímsko-katolíckych zväzkov o živote Márie, zázrakoch Márie, smrti Márie, zjaveniach Panny Márie a tak ďalej a tak ďalej. Preto je častokrát pre rímskych katolíkov, ktorí si začnú čítať Písmo, šokujúce, ako málo je tam toho napísané o Márii.
Avšak presne takéto niečo sa môže udiať, keď je tradícia vyzdvihnutá na úroveň Písma a začnú sa pripisovať ľuďom vlastnosti, ktoré patria len a len Bohu. Narušuje to pravdy Písma a zahmlieva osobu a dielo Pána Ježiša Krista.
Jedine Boh je naším Vykupiteľom, Sprostredkovateľom, Darcom milostí a Utešiteľom. On jediný má byť uctievaný a vyvyšovaný. Svedectvo Písma je v tomto viac než jasné.
„Zhromaždite sa a príďte, spoločne sa priblížte, utečenci z pohanov. Nevedomí sú, ktorí nosia svoje drevené modly, i tí, čo sa modlia k bohu, ktorý nemôže pomôcť. Oznámte to a predložte! Nech sa spolu radia: Kto to oddávna zvestoval a predpovedal od vekov? Či nie ja, Hospodin? Veď nieto Boha okrem mňa. Boha spravodlivého a Spasiteľa nieto okrem mňa. Obráťte sa ku mne a dajte sa zachrániť, všetky končiny zeme, lebo ja som Boh, a iného nieto.“ (Izaiáš 45:20-22)
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B130227/exposing-the-heresies-of-the-catholic-church-mary-worship
