Jedným z hlavných spúšťačov protestantskej reformácie bola kniha Jána Husa, českého kresťana, ktorý predbehol Martina Luthera o celé storočie. Kniha sa volala „De Ecclesia“ (Cirkev) a stredobodom celej tejto knihy bola štvrtá kapitola s názvom „Kristus, jediná hlava cirkvi“.
Hus v tomto svojom diele napísal: „Pápež a ani žiadni kardináli nie sú hlavou celého tela svätej všeobecnej katolíckej (teda pravej) cirkvi. Jedine Kristus je hlavou svojej cirkvi.“ Väčšina cirkevných vodcov v tej dobe pohŕdala Kristovým panstvom a aj na to Hus veľmi jasne poukazoval, keď povedal: „Kňazský úrad už tak nesmierne upadol, že nenávidí tých, ktorí kážu často a volajú Ježiša Krista Pánom.“
Úprimnosť Jána Husa ho nakoniec stála život. Bol vyhlásený za heretika a v roku 1415 bol upálený.
O viac ako sto rokov neskôr, už s vnútorným odporom voči pápežskému úradu, čítal Martin Luther Husovu knihu „De Ecclesia“. Po tom, ako ju dočítal, napísal list jednému priateľovi so slovami: „Doteraz som vyučoval a zastával všetky Husove názory bez toho, aby som si to uvedomoval, rovnako ako Ján Staupitz. V skratke, všetci sme husiti bez toho, aby sme si to uvedomovali.“
Ako hlava Rímsko-katolíckej cirkvi je pápež nazývaný aj „Svätý Otec“ alebo „Kňaz Kristov“, teda mená a role, ktoré prislúchajú jedine Bohu. Vyhlasuje o sebe, že je schopný hovoriť ex-cathedra, teda s plnou autoritou, konať s Božou neomylnosťou, aby mohol pridávať a rozširovať Písmo (Zjavenie Jána 22:18). V skutočnosti však vedie svojich nasledovníkov s nebiblickou autoritou uzurpujúc si Kristovo postavenie ako Hlavy cirkvi a prekrúcajúc dielo Ducha Svätého.
Reformátori tomuto rozumeli a poukazovali na túto hanebnú zvrátenosť s nesmiernou odvahou. Rovnako ako Martin Luther napísal jednému svojmu známemu: „Sme presvedčení o tom, že pápežstvo je sídlom pravého a skutočného antikrista. Osobne vyhlasujem, že pápežovi nie som ochotný preukázať väčšiu poslušnosť ako Antikristovi.“
Vo svojich Inštitúciách kresťanského náboženstva Ján Kalvín napísal: „Niektorí ľudia si o nás myslia, že sme príliš krutí a útoční, keď nazývame Rímskeho pápeža antikristom. Tí, ktorí majú tento názor si však neuvedomujú, že týmto postojom rovnako odsudzujú aj Pavla, ktorého len tlmočíme a prisvojujeme si jeho rétoriku. A keby aj niekto namietal, že nesprávne vykladáme Pavlove slová, ktoré vraj nie je možné nasmerovať na pápeža, tak som pripravený im veľmi rýchlo ukázať, že tieto Pavlove slová nie je možné pripísať ničomu inému než pápežstvu.“ (Institutes of the Christian Religion, 4. kniha, 7. kapitola)
Pavlove slová, na ktoré sa odvoláva Kalvín, sú slová z 2. listu Tesalonickým, kde Pavel popisuje prichádzajúceho antikrista, „ktorý sa bude protiviť a povyšovať nadovšetko, čo sa volá Boh, alebo je predmetom zbožného uctievania, takže sa posadí do Božieho chrámu a bude sa vydávať za Boha.“ (2. Timotejovi 2:4)
Rovnaké chápanie tohto verša, aké mal Kalvín, bolo neskôr zakotvené aj do Westminsterského vyznania viery, ktoré hovorí: „Neexistuje nikto, kto by mohol byť hlavou cirkvi než Pán Ježiš Kristus. V žiadnom prípade ňou nie je Rímsky pápež. Práve naopak, je to antikrist, ten človek hriechu a syn zatratenia, ktorý sám seba v cirkvi vyvyšuje nad Krista a nadovšetko, čo sa volá Boh.“
Toto však neznamená, že by pápež bol tým konečným Antikristom. Boli a vždy aj naďalej budú, podobne ako je to napísané v 1. Jána 2:18, mnohí falošných proroci, ktorí budú v sebe nosiť ducha Antikrista. Dobre to vystihuje americký puritán Cotton Mather vo svojej knihe „The Fall of Babylon“ (Pád Babylonu) slovami: „Božie proroctvá predpovedali vzostup Antikrista (teda jedného alebo viacerých antikristov, ktorí stelesňujú ducha konečného Antikrista) v kresťanskej cirkvi. A v samotnom pápežovi sú tieto vlastnosti Antikrista tak ohromne viditeľné, že ak ich ktokoľvek, kto číta Písmo, nevidí, tak je nesmierne zaslepený.“
V kázni s názvom „Pray for Jesus“ (Modlite sa za Ježiša) Charles Haddon Spurgeon vyzýval svoje spoločenstvo so slovami: „Je povinnosťou každého kresťana, aby sa modlil proti Antikristovi a proti tomu, kým je. Žiadny rozumný človek by o tomto nemal ani trochu pochybovať. Ak by Antikrista nestelesňoval pápež Rímsko-katolíckej cirkvi a Anglikánskej cirkvi, na svete nie je nič, čo by sme mohli takto označiť.“
Ďalej v tejto kázni ešte povedal: „Pápežstvo, či už je to v Anglikánskej alebo Rímsko-katolíckej cirkvi, je v protiklade s Kristovým evanjeliom! To znamená, že je antikristom a preto sme povinní sa proti nemu modliť! Každý kresťan by sa mal denne modliť za to, aby bol antikrist zvrhnutý ako mlynský kameň do vody, ktorý klesne na dno a už nikdy nevypláva na hladinu. Mal by sa tak modliť preto, že pápežstvo útočí Krista, pretože Ho okráda o Jeho slávu, pretože miesto Kristovej obete zmierenia do popredia kladie obrady a vyvyšuje kúsok chleba na úroveň nášho Spasiteľa a Ducha Svätého nahrádza pár kvapkami vody, obyčajného a nedokonalého muža stavia do pozície Kristovho zástupcu na zemi. Napriek tomu, že sa tatko tvrdo modlíme voči pápežskému zriadeniu, tak stále máme milovať ľudí, hoci nenávidíme ich omyly! Mali by sme milovať ich duše napriek tomu, že nenávidíme ich dogmy.“
V inej kázni s názvom „Christ Glorified“ (Vyvýšený Kristus)“ Spurgeon povedal: „Kristus nevykúpil svoju cirkev svojou drahou krvou len preto, aby potom prišiel pápež a ukradol Mu všetku slávu. Neprišiel z neba na zem vyliať svoje srdce pre svoj ľud len preto, aby potom prišiel nejaký nehodný hriešnik, obyčajný muž, a posadil sa na výšinách, kde ho môžu oslavovať všetky národy a kde sa môže nazývať Božím zástupcom na zemi! Kristus vždy bol a vždy aj bude Hlavou cirkvi.“
V 1. liste Timoteovi 2:5 Pavel napísal: „Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus.“ Pápež si prisvojuje pozíciu a autoritu, ktorá mu nepatrí a ktorú nemôže nikdy naplniť.
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B130226
