„Duchovné porozumenie primárne pozostáva z toho zmyslu alebo chuti morálnej krásy božských vecí.“ – Jonathan Edwards, Religious Affections
Ó, aký by som bol rád, ak by som mohol byť aspoň takým malým služobníkom duší niektorých Božích ľudí tak, ako bol Jonathan Edwards mne. Ani on ani ja nie sme inšpirovanými hovorcami Boha, ako boli Apoštoli. Ale sme spolu s nimi v určitom zmysle „šafári tajomstiev Božích“ (1. Korintským 4:1). Títo šafári boli manažérmi zdrojov majiteľa domácnosti, pričom tieto zdroje spravovali spôsobom, ktorý priniesol prospech členom domu.
Ako dobrý šafár hovoril Edwards o týchto „tajomstvách“ – tých predtým skrytých, teraz zjavených Božích zázrakov – takým spôsobom, že počas štyridsiatich rokov vzpružil moju dušu ako nijaký iný učiteľ mimo Biblie. To, čo urobil C.S. Lewis, aby som začal vnímať krásy sveta, to urobil Edwards, by som začal vnímať krásu Boha.
Tu je letmý pohľad na jeden spôsob, ktorým Edwards zmenil môj pohľad na Boha a Jeho slovo. Možno ste mali podobnú skúsenosť.
Dva druhy poznania
Väčšina z nás má len nejasnú predstavu o tom, že je rozdiel poznať biblickú pravdu intelektuálne a poznať ju duchovne. Čítali sme v 1. Korinťanom 2:14:
„Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať.“
V 3. liste Jána 11 čítame: „Kto zle koná, nevidel Boha.“ A tušili sme, že musí byť taký druh poznania, ktorý je viac než len intelektuálne poznanie, ktoré nás zanecháva nezmenených v našom hriechu.
Čítali sme modlitbu Pána Ježiša v Jánovi 17:3, kde hovorí: „A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ A odvodili sme si, že takýto druh poznania je odlišný od toho, ktoré ma diabol. Toto poznanie je životom.
Duchovná rozumnosť
Pre mňa to bol Jonathan Edwards, kto uchopil tieto dva druhy poznania – intelektuálne a duchovné – a pozbieral úlomky Biblie a vyniesol ich na svetlo sveta v ich celistvej jasnosti a ukázal mi nekonečnosť ich dôležitosti pre celý život.
Musíme rozlišovať medzi obyčajným vedomým porozumením, pričom myseľ vníma veci iba teoreticky a očami srdca, pričom myseľ … ochutnáva a pociťuje. … Jedno je len teoretickým poznaním, druhé múdrym (teda vnímaným alebo pociťovaným) poznaním, v ktorom je zapojený viac než len intelekt; jeho objektom je srdce alebo duša ako bytosť, ktorá nielen hľadí, ale má svoje sklony a je potešená alebo nepotešená (Religious Affections, str. 272, dôraz pridal autor článku; citát preložený do slovenčiny na základe vlastného prekladu prekladateľa – pozn. prekl.)
Jonathan Edwards upútal moju pozornosť na frázu „duchovná rozumnosť“ v Kolosenským 1:9: „Neprestávame sa modliť za vás a prosiť, kiež ste naplnení poznaním Jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej rozumnosti.“ Potom okomentoval to, čo bolo z textu zrejmé:
Že existuje taká vec ako porozumenie božským veciam, ktoré je vo svojej prirodzenosti a druhu úplne odlišné od celého poznania, ktoré má prirodzený človek, a je evidentné z toho, že existuje porozumenie božským veciam, ktoré Písmo nazýva duchovná rozumnosť. (str. 270)
A čo je to tá duchovná rozumnosť? Čo ju robí odlišnou od skúmajúcej alebo teoretickej alebo intelektuálnej rozumnosti? Edwards odpovedal:
„Pozostáva zo zmyslu srdca, z najvyššej krásy a sladkosti svätosti alebo morálnej dokonalosti božských vecí spolu so všetkou tou bystrosťou a poznaním náboženských vecí, od ktorých závisí a z ktorých v tomto zmysle vyplýva.“ (str. 272)
Nový jazyk po Kalvínovi
To boli v mojom slovníku nové slová: „zmysel srdca“ a „krása a sladkosť svätosti“. Edwards povedal, že duchovné poznanie „je často reprezentované dochutením, ovoňaním alebo ochutnaním“ (str. 272-273). Toto nebol jazyk duchovného poznania, ktorý som sa naučil v zbore alebo na vysokej škole alebo v seminári.
Sme tak tvarovaní svojimi kľúčovými učiteľmi. Napríklad dajte do kontrastu spôsoby, ktorými hovoril Ján Kalvín a Jonathan Edwards o skutočnosti, že rola Ducha pri dávaní duchovného poznania nezahŕňa dávanie nových informácií, ktoré by neboli v súlade s Písmom.
Kalvín:
„Nám sľúbený úrad Ducha nie je v tom, že by formuloval nové a neslýchané zjavenia alebo aby vytvoril novú formu doktríny, ktorou by sme mohli byť odvedení od prijatej doktríny dobrej zvesti, alebo aby spečatil v našich mysliach tú jedinú doktrínu, ktorú dobrá zvesť odporúča.“ (Inštitúcia kresťanského náboženstva)
Edwards:
„Duchovné porozumenie nepozostáva zo žiadneho nového doktrinálneho poznania alebo vsugerovania si hocijakého nového návrhu do mysle, o ktorom predtým nebolo písané alebo nebolo počuť: pretože je jasné, že tieto nové návrhy sú úplne odlišné od sýtenia mysle novou chuťou alebo vychutnávaním krásy a sladkosti.“ (str. 278)
Aj Kalvínov aj Edwardsov výrok je pravdivý, presný a dôležitý. Ale poznámka je iná. Kalvín hovorí, že práca Ducha v dávaní duchovného poznania je „spečatiť v našich mysliach tú jedinú doktrínu, ktorú dobrá zvesť odporúča.“ Edwards hovorí, že práca Ducha je „dať mysli novú chuť alebo vychutnávať krásu a sladkosť.“
Kalvínov jazyk zostáva v realite mysle, doktríny a spečatenia. Jazyk Edwardsa okusuje skutočnú skúsenosť spečatenia a popisuje ju ako „ochutnanie krásy a sladkosti“.
Nový pohľad
Edwards otvoril moje oči skúsenostnej biblickej realite Žalmu 34:8: „Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin!“ Existuje poznanie a ochutnanie, ktoré prirodzená myseľ nepozná.
Napríklad Pavel hovorí, že neveriaci sú držaní Satanom, „aby sa im nerozsvietilo svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obraz Boží“ (2. Korintským 4:4). Táto slepota je prekonaná iba preto, že Boh „zažiaril v našich srdciach, aby svietilo poznanie slávy Božej v tvári Kristovej.“ (2. Korintským 4:6)
Takže existuje duchovné videnie, ktoré je rozdielne od prirodzeného videnia. A čo vidí Duch, je „svetlo evanjelia o sláve Krista.“ Svetlo môžeme vidieť. Ale nie prirodzené svetlo. Skôr svetlo božskej slávy. Slávy Krista, obraz Boží.
To je to, o čom Edwards hovorí, keď hovorí, že to, čo „nový duchovný zmysel“ vidí, je najvyššia krása a excelencia prirodzenosti božských vecí. … Je to v tom pohľade alebo zmysle, že duchovné porozumenie sa deje bezprostrednejšie a z toho prvotne pozostáva.
Nová chuť
Duchovné chápanie je taktiež opísané ako duchovné chutnanie: „Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin.“ „Aké sladké sú Tvoje reči mojim ďasnám a nad med mojim ústam!“ (Žalm 119:103). „Ako práve narodené nemluvniatka túžte po duchovnom čistom mlieku, aby ste ním rástli na spasenie, keďže ste už okúsili, že Pán je dobrý.“ (1. Petrov 2:2-3)
Až kým som nečítal Edwardsovu knihu Religious Affections, málo som v tomto jazykovom štýle oceňoval základné duchovné epistemologické a pastoračné dôsledky, ktoré takéto slová obsahujú. Ale Edwards ma chytil pod krk a zaboril mi do nich hlavu, až kým som nevidel, aké ohromujúce dôsledky to má na význam znovuzrodenia, zázraku nového narodenia a reality jednoty so živým Bohom.
Napríklad Edwards napísal o 119. žalme tieto slová:
„V tomto žalme je excelencia svätosti reprezentovaná ako bezprostredný objekt duchovnej chute, príchute, apetítu a potešenia, Boží zákon, ten veľkolepý prejav a vyžarovanie svätosti Božej prirodzenosti a predpis svätosti stvorenstvu, ktorý je v tom celom reprezentovaný ako jedlo a potešenie a ako veľký objekt lásky, apetítu, spokojnosti a potešenia z milostivej prirodzenosti, ktorá si cení Božie prikázania nad zlato, áno, nad to najjemnejšie zlato, a ktoré sú sladšie než med a plast.“ (str. 260, dôraz pridal autor článku)
Úplne a nadprirodzene nové
Tieto slová nie sú metaforou pre správne zmýšľanie. Odkazujú na nadprirodzené ovocie správneho zmýšľania: totiž duchovné náklonnosti – ceniť si, vážiť si, nachádzať potešenie, radovať sa, užívať si, byť nasýtený. Tieto činy duše sú dôsledkom novej schopnosti duchovného rozlišovania – duchovného cítenia, vnímania.
Táto duchovná schopnosť neexistovala pred novým narodením. Bola stvorená Duchom.
„Myseľ má úplne nový druh vnímania alebo cítenia a tu je akoby nový duchovný zmysel, ktorý myseľ má … a ktorý je vo svojej úplnej prirodzenosti odlišný od všetkých predošlých druhov vnímania mysle, ako aj chuť je odlišná od všetkých ostatných zmyslov a je to niečo, čo je vnímané skutočným svätým … v duchovných a Božích veciach ako úplne odlišných od čohokoľvek iného … vnímané … prirodzeným človekom; ako sladká chuť medu sa líši od predstavy, ktorú človek má o mede, keď ho iba vidí a keď ho ochutná.“ (str. 205-206).
Bez tohto „nového duchovného zmyslu mysle“ nie je spásy. To je to, čo znamená byť narodený znovu. Koľkým vyznávajúcim kresťanom chýba takáto duchovná schopnosť mať potešenie v Bohu? Jedným zo spôsobov, ako to môžu pastori a učitelia zistiť, je dať viac dôležitosti podmienke v 1. Petrovom 2:2-3: „Ako práve narodené nemluvniatka túžte po duchovnom čistom mlieku, aby ste ním rástli na spasenie, keďže ste už okúsili, že Pán je dobrý.“ Každý pastor by mal nad tým uvažovať a to s veľkou vážnosťou. Peter hovorí, že piť mlieko Božieho slova privedie ku skutočnosti „okúsenia.“ Nehovorí „keďže ste už počuli“ alebo „keďže ste už spoznali“ alebo „keďže ste sa už rozhodli“. Ale „keďže ste už okúsili“.
Ďakujem Bohu, že pred viac než šesťdesiatimi rokmi vstúpil do môjho života a dal mi nové srdce. Ďakujem Mu že počas viac než šesťdesiat rokov mi oživil zas a znova nepočetnekrát chuť pre „morálnu krásu Božích vecí.“ Modlím sa, aby to isté urobil pre teba.
„Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin!“
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/have-you-tasted-god-himself
