Pred pár rokmi som sedel vo svojej prednej verande a čítal si, keď zrazu zaznel hlas: „Pane, radi by sme si s vami pohovorili o tom, či ste už pozvali Ježiša do svojho srdca.“ Pred mojimi dverami nestáli žiadni sektári, ale evanjelikálni kresťania, ktorí si robili starosti o môj duchovný stav. Prosili ma, aby som otvoril dvere svojho srdca a nechal Ježiša vojsť dovnútra. Hoci som ocenil ich zápal pre svedčenie, bol som znepokojený ich prístupom. Ak by totiž Ježiš čakal, kým Ho pustím do svojho srdca, tie dvere by sa neboli nikdy otvorili.
Toto nedorozumenie prinieslo hrozné následky v tom, akým spôsobom ľudia počujú Ježišovo terajšie volanie do pokánia a viery. Umenšili sme Ježiša ako Kráľa, ktorý sedí na tróne a prostredníctvom svojich veľvyslancov nás povoláva do toho, aby sme Mu bozkávali nohy (Žalm 2:12), a urobili sme z Neho bedára na kolenách, ktorý zúfalo dúfa, že Ho prijmeme. Akoby On potreboval naše schválenie. Týmto spôsobom sme minimalizovali potrebu ľudí brať Ho vážne. Ak ma Ježiš miluje a má pre mňa úžasný plán, ako sa tvrdí spolu s prosbou pozvať Ho do svojho srdca, potom až tak veľmi nezáleží na tom, či to aj urobím.
Myšlienka Ježiša, ktorý klope na dvere našich sŕdc, je obyčajne založená na Zjavení 3:20: „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ Tento verš však neodkazuje na stav srdca človeka, ale je volaním zboru v Laodicei do pokánia kvôli tomu, že sa odchýlil od evanjelia kráľovstva, ktoré dal Kristus na zvestovanie.
Mnohí učenci zistili, že v tej dobe mestu Laodicea chýbala čistá voda, a preto potrebovalo kanál, ktorý by ju priviedol z miestnych horúcich prameňov. Kým však voda pritiekla do mesta, bola často znečistená, vlažná a nevyužiteľná. Zdá sa, že Ježiš prepája duchovný stav cirkevného zboru s nepriaznivou situáciou v meste ohľadom vody. Rovnako ako oni museli niekedy vypľuť vlastnú pitnú vodu, Ježiš upozorňuje, že ich taktiež vypľuje z úst, pretože ich skutky sú bezcenné pre Jeho kráľovstvo.
Aký bol problém v miestnom cirkevnom zbore? Ježiš hovorí, že zbor sa pokladal za duchovne bohatý a prosperujúci. Ľudia v ňom si neuvedomovali svoj duchovný stav a odmietali uznať, že sú biedni, úbohí, chudobní, slepí a nahí (verš 17). Zbor v Laodicei si vychutnával svoju prosperitu a opustil evanjelium. Ich služba bola plná pýchy a sebavedomia. Chýbala im závislosť na Ježišovi a ich posolstvo túto ich autonómiu odrážalo. Služba zmierenia pre nich viac nebola na prvom mieste. Zamerali sa na ľudské plány, zdroje a predstavy, ako by mal zbor vyzerať. Ich služba neviedla ľudí k Ježišovi ako Záchrancovi od hriechov, ale stala sa službou samospravodlivosti. Zabudli, že Ježiš neprišiel volať do pokánia spravodlivých ale hriešnikov (Lukáš 5:32).
V tomto kontexte Ježiš vydáva tomuto spoločenstvu závažné varovanie: „Ajhľa, stojím pri dverách a klopem.“ Toto klopanie je klopaním pokánia a súdu zboru, ktorý zabudol na svoje povolanie. Keď sa Ježiš vráti, čo v tomto zbore nájde? Ak Ho ľudia nechcú počúvať, vyrazí dvere s odsúdením. Avšak ak zbor otvorí dvere a na Jeho volanie zareaguje pokáním, Ježiš vstúpi, bude s ním stolovať a radovať sa z Jeho prítomnosti.
Ježiš v Zjavení 3:20 nekľačí pred dverami našich sŕdc, aby vošiel. Ak chceme urobiť aplikáciu tohto verša do životov jednotlivcov, potom musíme varovať tých, ktorí vyznávajú vieru v Krista a volať ich do pokánia, inak budú podrobení tvrdej výchove. Tento verš je vážnym upozornením cirkevného zboru za to, že vložil svoju dôveru do vonkajšej prosperity a opustil posolstvo, ktoré prináša život tomuto padlému svetu. Odmietnutie pokánia privolá zo strany Ježiša tvrdú výchovu.
Keď je posolstvo Ježišovho života, smrti a vzkriesenia opustené pre dôveru vo vlastné zdroje, potom viac nefungujeme ako pravá cirkev a riskujeme odvrhnutie. Toto varovanie je pre dnešné zbory aktuálne rovnako, ako bolo pre Laodiceu v 1. storočí. Demonštrujú naše projekty a snahy po raste, že sme najviac zameraní na to, aby sme boli vernými svedkami Ježišovho mena alebo sú len maskou, po nasadení ktorej budeme mať zo seba lepší pocit? Práve toto znepokojenie Ježiša motivuje klopať na dvere. Cirkev by nikdy nemala zabudnúť, kvôli čomu existuje: zvestovaniu služby zmierenia padlému svetu.
Christopher Gordon
Preložené z: https://tabletalkmagazine.com/article/2019/08/revelation-320/
