Slovo zástupca je nesmierne dôležité pre správne pochopenie zmierenia človeka s Bohom skrze Ježiša Krista. Neskorý švajčiarsky teológ Karl Barth raz povedal, že podľa jeho názoru je najdôležitejším slovom v celom gréckom Novom zákone nepatrné slovo „huper“. Toto nepatrné slovo je do angličtiny preložené vo význame „v mene“. Barth týmto výrokom zveličoval, pretože veľa slov v Novom zákone je rovnako dôležitých (ak nie ešte dôležitejších) ako toto konkrétne slovo „huper“. Karl chcel jednoducho zdôrazniť dôležitosť toho, čo je v teológii známe ako zástupný aspekt služby Pána Ježiša.
Splatil náš dlh za našu vinu, urovnal naše nepriateľstvo s Bohom. Zaplatil za nás požadované výkupné za oslobodenie od hriechu. Existuje však ďalšie dôležité slovo, ktoré sa používa v spojení so zmierením: Zástupca. Keď sa pozrieme na biblické vyobrazenie hriechu ako zločinu, tak vidíme, že Ježiš sa správa ako náš Zástupca na súdnej lavici pred Božou spravodlivosťou. Z tohto dôvodu často hovoríme o Ježišovom diele na kríži ako o Kristovej zástupnej obeti, čo znamená, že keď ponúkol svoju obeť zmierenia s Bohom, neurobil to kvôli svojim hriechom ale kvôli hriechom iných. Zobral na seba rolu Zástupcu, ktorý zastupuje svoj ľud. Nepoložil svoj život sám za seba, ale položil ho za svoje ovce. On je naším najvyšším Zástupcom.
Myšlienka Zástupcu, ktorý ponúka zmierenie a naplnenie požiadaviek Božieho zákona za iných, bolo niečo, čo Kristus chápal ako svoje poslanie od chvíle, čo vstúpil na tento svet a vzal na seba ľudskú prirodzenosť. Prišiel z neba ako dar od Otca kvôli jedinému poslaniu, a to, aby nás vykúpil ako náš Zástupca, ktorý urobil to, čo by sme my nikdy neboli dokázali. Vidíme to na samom začiatku Ježišovho verejného pôsobenia, keď prišiel ku rieke Jordán a stretol sa tam s Jánom Krstiteľom.
Predstavte si tú scénu pri Jordáne: Ján bol zaneprázdnený krstením ľudí, ktoré znamenalo prípravu pre príchod kráľovstva cez pokánie. Následne sa vystrel a videl prichádzať Ježiša. Následne na to vyslovil slová, ktoré sa neskôr stali súčasťou textu pre veľký hymnus cirkvi, Agnus Dei: „Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ (Ján 1:29). Vyhlásil o Ježišovi, že On je tým, ktorý prišiel, aby niesol hriechy svojho ľudu. V Jeho osobe bolo naplnené všetko to, čo bolo požadované za starozákonných čias na obetu za hriech. Predstavoval baránka, ktorý musel byť v starom zákone zabitý a spálený pred Bohom na zmierenie za hriech. Baránok bol zástupnou obeťou za hriechy Božieho ľudu a preto keď Ján vyhlásil Ježiša za „Baránka Božieho“ potvrdil tým to, že Ježiš prišiel ako Zástupca, aby pre svoj (už nielen starozmluvný) ľud vykonal skutočné zmierenie s Bohom.
Ježiš prichádza k Jánovi a žiada od neho, aby Ho pokrstil. Písmo hovorí o tom, ako Ján reagoval na túto požiadavku: „On mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe. A Ty prichádzaš ku mne?“ (Matúš 3:14). V tomto jednoduchom vyhlásení sa musel skrývať Jánov veľký zmätok. Práve pred chvíľou Ján vyhlásil, že Ježiš je Baránok Boží, ktorý prišiel ako dokonalá obeť na oslobodenie od hriechov svojho ľudu, Baránok Boží bez poškvrny. Musel byť úplne bezhriešny. Obrad krstu, ku ktorému Ján volal celý Izrael bol prípravou na príchod Mesiáša: bol to obrad symbolizujúci očistenie od hriechu. Takže Ján v podstate povedal: „Bolo by úplne absurdné, aby som ťa pokrstil, lebo Ty si bezhriešny Baránok Boží.“ Ján následne predkladá alternatívu: Ježiš by mal pokrstiť jeho. Bol to spôsob, akým Ján dal najavo to, že on je v ich vzťahu tým hriešnikom, ktorý potrebuje očistenie.
Ježiš ignoroval Jánov protest. „Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť.“ (Matúš 3:15). Voľba Ježišových slov v tomto vyhlásení je zaujímavá. Najprv povedal: „Nechaj to teraz!“ Skutočnosť, že Ježiš dal rozkaz Jánovi týmito konkrétnymi slovami, nám naznačuje, že Ježiš chápal Jánov teologický rozpor. Je to, ako keby Ježiš povedal: „Ján, viem, že nerozumieš tomu, čo sa tu deje, ale môžeš mi dôverovať. Poď a pokrsti ma.“
Ježiš napriek tomu vysvetlil Jánovi, prečo Ho má pokrstiť. Povedal: „Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť.“ Slovo „sluší“ sa v tomto prípade môže preložiť aj ako „je potrebné“. Inými slovami Ježiš povedal, že je potrebné, aby bol pokrstený. Prečo to bolo potrebné? Ján Krstiteľ prišiel ako prorok od Boha. Ježiš neskôr povedal o Jánovi: „Medzi narodenými zo žien nieto väčšieho nad Jána.“ (Lukáš 7:28). Týmto prorokom, Jánom Krstiteľom, dal Boh svojmu ľudu nový rozkaz: aby boli pokrstení. Nemali by sme si myslieť, že desiatimi prikázaniami Boh skončil s vyjadrovaním svojej vôle voči svojmu ľudu. Po tom, ako bolo daných 10 prikázaní, k nim Boh vyslovil ešte mnoho ďalších prikázaní. Príkaz, aby Jeho ľud podstúpil tento očisťujúci obrad, bol len posledným Božím nariadením.
Pred tým, ako mohol ísť Ježiš na kríž, a skôr, ako mohol naplniť úlohu Baránka Božieho, pred tým, než by sa obetoval, aby naplnil požiadavky Božej spravodlivosti, musel sa Pán Ježiš podrobiť každému nariadeniu, ktoré dal Boh svojmu ľudu. Musel do bodky naplniť zákon, aby sme my mohli byť zmierení s Bohom. Ak teda zákon vyžadoval, aby boli všetci pokrstení, aj Ježiš musel byť pokrstený. Musel splniť každé Božie prikázanie, aby bol bez hriechu. Nežiadal Jána, aby Ho pokrstil, pretože potreboval byť očistený. Chcel byť pokrstený preto, aby sa podrobil Otcovej vôli a naplnil zákon.
Toto bol hlavný dôvod, prečo prišiel Ježiš k Jánovi Krstiteľovi: pretože Ježišovým poslaním bolo, aby sa stal naším Zástupcom pred Bohom. Aby dokonale naplnil zákon, pretože žiadny človek by to nikdy nedokázal. Ježiš to pochopil a prijal to. Od začiatku vedel, že prišiel ako Zástupca za svoje ovce. Ústredným bodom Jeho učenia bolo to, že to nerobil pre seba ale pre nás, aby nás vykúpil a aby nás zachránil.
Preložené z: http://www.ligonier.org/blog/jesus-our-substitute/
