Jediný zdroj pokoja

1. decembra 2020

Je to jedine z Božej milosti, že kresťania dokážu čeliť každej situácii s rozvahou a istým pokojom. Úzkosť nemusí kraľovať v našich srdciach – môžeme sa pevne chopiť Božieho pokoja a s istotou Mu môžeme dôverovať v tom, že On sa o nás postará v akejkoľvek búrke života.

Už v predošlých článkoch sme sa pozreli na pokoj, ktorý Boh dáva veriacim, ako je to opísané aj v Pavlovej modlitbe v 2. liste Tesalonickým 3:16.18.

Nielenže má pokoj svoj pôvod v Bohu, ale je to zároveň aj Boží dar. Keď sa Pavel modlil „Sám Pán pokoja daj vám stály pokoj vo všetkom,“ slovo prekladané ako „daj“ je v pôvodnom jazyku sloveso s významom „darovať“. Toto slovo hovorí o dare. Boží pokoj je zvrchovaným milostivým darom určeným tým, ktorí uveria v Pána Ježiša Krista.

V Žalme 85 je 9. verš, ktorý ste si predtým možno ani nevšimli, žalmista píše: „Chcem počúvať, čo Hospodin Boh hovorí, lebo On pokoj oznamuje svojmu ľudu a svojim zbožným.“ Boh dáva pokoj tým, ktorí Mu patria. Pán Ježiš tiež povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“ (Ján 14:27). Neexistuje väčší dar ako Boží pokoj.

Niektorí však neustále hľadajú úľavu od svojich trápení vo falošnom pokoji. Boh veľkoryso dáva svoj pokoj tým, ktorým ho dáva, avšak je tu určitá hranica. V Izaiášovi sa píše: „Pokoj, pokoj ďalekým i blízkym – vraví Hospodin – ja ho uzdravím! Bezbožní sú ako búrlivé more, keď sa nemôže upokojiť. Jeho vody vyplavujú len kal a blato. Niet pokoja pre bezbožných – hovorí môj Boh“ (Izaiáš 57:19-21). Daruje pokoj tým, ktorí k nemu prídu zblízka i zďaleka – tým, ktorí o Ňom počuli mnoho, aj tým, ktorí o Ňom nepočuli skoro nič – ale tí, ktorí k Nemu neprichádzajú, bezbožníci, nebudú mať skutočný pokoj.

Thomas Watson to vysvetľuje podrobnejšie: „Pokoj plynie z posvätenia, ale tým, že sú neznovuzrodení, nemôžu mať nič spoločné s pokojom… Môžu mať kľud ale nikdy nie pokoj. Boh môže na chvíľu pozastaviť burácanie v živote bezbožníka, ale napriek tomuto kľudu v živote bezbožníka nie je skutočný pokoj. Bezbožník môže mať niečo, čo sa podobá na pokoj, hoci to pokoj nie je. Môže sa tváriť nebojácne alebo otupene, je však veľký rozdiel medzi otupeným svedomím a upokojeným svedomím… Toto je len diablov pokoj, ukolísa ľudí v pocite bezpečia. Kričí: Pokoj, pokoj, keď sú ľudia pri bránach pekla. Zdanlivý pokoj, ktorý má hriešnik, nepramení z poznania pravého šťastia ale z nevedomosti nebezpečenstva, ktoré mu hrozí.“ (A Body of Divinity, str. 262)

Pokoj bezbožníka sa rodí z klamstva. Skutočný pokoj sa rodí zo zachraňujúcej milosti. V modlitbe podobnej tej z konca 2. listu Tesalonickým Pavel hovorí: „Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste sa mocou Ducha Svätého rozhojňovali v nádeji“ (Rimanom 15:13). Pokoj je darom pre tých, ktorí veria.

A Boží pokoj je darom, ktorý je pre nás neustále k dispozícii. Menej komerčný spôsob, ako túto pravdu vyjadriť, používa Pavel, keď hovorí: „Sám Pán pokoja daj vám stály pokoj vo všetkom“ (2. Tesalonickým 3:16). Pavel, tým, že použil slovo „stály“, zdôraznil, že tento pokoj je neustále k dispozícii. Z tohto však vyplýva, že tento pokoj je možné narušiť.

Nie je to však Boh, kto narúša tento duchovný pokoj, sme to my. Tento tok pokoja do našich životov môžeme prerušiť tým, že sa poddáme svojej telesnosti, ktorá je stále súčasťou tohto sveta. Pokiaľ „nekráčame v Duchu“, ale sme kontrolovaní telom (Galatským 5:16), tak sa otvárame rôznym druhom úzkostí: strach z neznáma, strach zo smrti, zo straty milovaných – a každý z nás by mohol vymenovať nespočetný zoznam ďalších vecí.

Ako sa tento nešťastný proces začína? Začne v momente, keď sa prestaneme sústrediť na svoj trvalý stav v Kristovi, ktorý nás určite privedie do slávy. A tiež v momente, keď začneme svoje šťastie zakladať na pominuteľných veciach tohto sveta. A zo skúseností vieme, že svetské veci sa menia, a keď sa tak stane, začneme byť nahnevaní a začneme vo svojich životoch prežívať úzkosť.

Ľudia, ktorí dokážu prejsť aj cez tie najťažšie okolnosti v živote s pokojom, nie sú ľahostajní. Oni len dôverujú Bohu. Čo v momente, keď naša cesta začne byť hrboľatá? Čo keď pociťujeme ustarostenosť, úzkosť a strach? Ako môžeme znovu nadobudnúť pokoj? Ako môžeme zachovať tento pokoj neprerušený?

Žalmista sa sám seba pýta: „Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj na Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu!“ (Žalm 42:12). Pripomenul sám sebe, že je tu Boh, ktorý mu je pomocou. Môžeme Mu dôverovať, pretože je dôveryhodný. On sa o nás úprimne stará.

Boh už dávno dal Izraelu úplne jasne najavo, že pokoj pochádza z poslušnosti Jeho slovu (3. Mojžišova 26:1-6). Rovnaká pravda platí aj dnes. Pokoj je možné obnoviť skrze poslušnosť. Prvým krokom je odvrátiť sa od hriechu. Niekedy je tým hriechom samotná pochybnosť, strach a úzkosť, ale môže to byť aj iný hriech, ktorý tieto pocity vyvolal. Skúmajte svoje srdcia a hľadajte príčinu tohto nepokoja. Opustite hriech, ktorý vám bol zjavený, a poslúchajte Boha uplatňovaním presne opačných cností. V prípade úzkosti to znamená mať vieru v Boha, ktorá nám pomôže zvládnuť všetky okolnosti života.

Druhá vec, ktorá môže obnoviť pokoj, je prijatie akejkoľvek výzvy, ktorú nám Boh pripravil do života. V knihe Jóbovej čítame: „Blahoslavený človek, ktorého Boh karhá; nepohŕdaj teda kázňou Všemohúceho. Lebo On raní, On aj obväzuje, On udiera, ale Jeho ruky aj liečia…Počas hladu ťa vykúpi zo smrti a počas vojny z dosahu meča. Ukrytý budeš pred bičom jazyka, nemusíš sa báť skazy, keď príde. Vysmeješ sa skaze i hladomoru, nebudeš sa báť ani divej zveri. Zmluvu budeš mať s poľným kamením, a divá zver sa s tebou spriatelí. Spoznáš, že tvoj stan je bezpečný. Keď pozrieš svoj príbytok, chybu v ňom nenájdeš.“ (Jób 5:17-18, 20-24)

Ak pochopíme, že Boh používa akékoľvek ťažkosti k tomu, aby nás zdokonalil, budeme mať pokoj. To všetko nie je len tak pre nič za nič. Možno nie vždy budeme rozumieť tomu, prečo musíme prechádzať tým alebo oným, povzbudením pre nás však môže byť skutočnosť, že to má určite dobrý dôvod. Pokiaľ by sme sa pozreli ešte do Novej zmluvy, tak Pavel hovorí, že keď chceme pokoj, máme robiť dobro (Rimanom 2:10). Každý, kto robí dobro, si bude užívať pokoj. Aby sme boli konkrétnejší: „Ale múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým čistá, potom pokojamilovná, krotká, poslušná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nestranná, bez pokrytectva. A ovocie spravodlivosti rozsieva sa v pokoji tým, čo tvoria pokoj“ (Jakub 3:17-18). Život podľa Božieho slova – podľa Božej múdrosti a Božieho zjaveného štandardu spravodlivosti – prináša pokoj.

Pokiaľ ste v živote stratili Boží pokoj, tak ho môžete znovu nájsť. Vydláždite svoju cestu opäť dôverou v Boha vo všetkom, odvrátením sa od hriechu a kráčaním v poslušnosti, vytrvalosťou pri Jeho prečisťujúcom procese posvätenia vo vašich životoch, konaním dobrého a žitím podľa Jeho slova spravodlivým spôsobom. Ako povedal Pavel, Boží pokoj nám je k dispozícii neustále. Prebývajme v ňom.

John MacArthur

Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B121204

Jednotlivé články celej série:

Tags: hriech, John MacArthur

Jediný zdroj pokoja

Súvisiace zdroje

Život služby zbožnej ženy

Pokora vs. úzkosť

Neplodná réva

Články

Videá

Archív