Zamysleli ste sa niekedy nad obrovským kontrastom medzi Judášom Iškariotskym a lotrom na kríži? Jeden bol blízkym učeníkom Ježiša Krista a odovzdal mu tri roky svojho života, bol pod najlepším teologickým vyučovaním na celom svete. Napriek tomu však stratil svoju dušu naveky. Ten druhý bol zatvrdený, celoživotný kriminálnik, ktorý neustále pohŕdal všetkým, čo bolo sväté, až kým nebol za svoje zločiny odsúdený na smrť. Tento však išiel priamo po smrti do raja.
Medzi týmito dvomi ľuďmi už asi ani väčší rozdiel byť nemôže, rovnako ani závery ich životov nemôžu byť prekvapujúcejšie. Judáš bol Kristovým učeníkom z kruhu jeho najbližších dvanástich. Kázal, evanjelizoval, slúžil a dokonca mu bola daná moc „nad všetkými démonmi a uzdravovať neduhy“ (Lukáš 9:1). Vyzeral ako ideálny učeník. Keď Pán Ježiš predpovedal, že ho niekto z dvanástich zradí, nikto neukázal prstom na Judáša, nikto ho z toho vôbec nepodozrieval. Ostatní mu silne dôverovali, až tak, že ho urobili svojim pokladníkom (Ján 13:29). Evidentne nebolo na ňom nič, čo by nejako spochybňovalo jeho charakter a už vôbec nie jeho diabolské zmýšľanie. Napriek tomu to bol on, kto zradil Ježiša, kto ukončil svoj mizerný život samovraždou a vstúpil tak do večného zatratenia s hroznou vinou. Kristove slová o ňom v Markovi 14:21 sú veľmi chladné: „Beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Lepšie by bolo tomu človeku, keby sa nebol narodil.“
Na druhej strane, zlodej na kríži bol profesionálny kriminálnik, dostatočne zlý na to, aby bol odsúdený k tomu najhoršiemu a najbolestnejšiemu trestu, ktorý bol v tej dobe ľuďom známy. V Matúšovi 27:38 je nazvaný „lotrom“. Toto slovo je v gréčtine používané na opis toho najhoršieho zločinca. Bol ukrižovaný s ešte jedným spoločníkom. Títo dvaja mali byť ukrižovaní aj spolu s Barabášom, ktorý bol povstalcom a vrahom (Lukáš 23:18-19). Tieto všetky skutočnosti nám napovedajú, že tento lotor z kríža bol členom skupiny násilníkov, ktorí okrádali ľudí násilím a nežili podľa žiadnych zákonov ale len podľa svojich vlastných žiadostí. Je jasné, že bol prchký a agresívny, pretože ešte v prvých hodinách ukrižovania sa obaja spoločne posmievali a potupovali Pána Ježiša spolu s davom (Matúš 27:44).
Ale postupne, keď ten lotor videl Ježiša, ako v tichosti zomiera a ako „strápený pokorne trpel, a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie, a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi“ (Izaiáš 53:7), tak v posledných minútach života nastala v srdci tohto zatvrdeného zločinca obrovská zmena. Doslova v posledných minútach svojho skazeného života si uvedomil a vyznal pred Kristom svoju hriešnosť (Lukáš 23:41) a v jednoduchej modlitbe vyznal Ježiša ako svojho Pána: „Pane Ježiši, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lukáš 23:42) a ešte v ten istý deň sa dostal do raja (Lukáš 23:43) oblečený do dokonalej spravodlivosti. Všetky jeho viny a hriechy boli splatené Kristovou smrťou na kríži.
Zjavná nespravodlivosť
Tí, ktorí veria, že nebo je odmenou za dobré skutky, začnú pri tomto texte protestovať, že to bola zbytočne premárnená spravodlivosť. Predsa ten zlodej nespravil nič, za čo by si mohol zaslúžiť nebo. Keď je možné, aby mohol byť ospravedlnený niekto, kto celý život neurobil žiadny dobrý skutok, akurát tesne pred svojou smrťou urobil niečo dobré, prečo potom nebol ospravedlnený Judáš zo svojej zrady, keď po celé tri roky verne kráčal s Kristom a urobil mnoho dobrých skutkov? Čas od času si ľudia kladú podobné otázky. Internet je plný článkov a komentárov, ktoré hovoria, že Judáš bol nespravodlivo alebo príliš tvrdo odsúdený.
Sám Judáš sa pozeral na spravodlivosť rovnakým spôsobom. Napríklad nesúhlasil, keď Mária pomazala Ježišove nohy veľmi drahým olejom. Dobre poznal cenu tohto oleja (rovnú ročnej mzde) a sťažoval sa slovami: „Prečo nepredali túto masť za 300 denárov a nerozdali ich chudobným?“ (Ján 12:5). Niet pochýb, že by aj milosť, ktorú Ježiš preukázal zlodejovi na kríži, považoval za veľmi nadhodnotenú a zbytočnú.
Ľudia, ktorí celý svoj život stavali na náboženstve, veľmi často reagujú podobne odmietavo, keď sa Boh milostivo skloní k niekomu, koho oni považujú za absolútne nehodného Božej lásky.
Spravodlivosť vs. milosť
Je veľmi dôležité si pamätať, že každý jeden z nás je úplne nehodný. Nikto z nás si vôbec nezaslúži Božiu priazeň. Všetci do jedného sme vinnými hriešnikmi, ktorí si nezaslúžia nič iné ako odsúdenie. Ktokoľvek, kto zhrešil, už nemá právo na Božiu milosť.
Na druhej strane, Boh má plné právo preukázať svoju milosť komukoľvek, komu On sa ju rozhodne preukázať (Exodus 33:19). Čo je však ešte ohromnejšie, keď sa nad niekým zmiluje, tak vždy v hojnosti. Presne ako povedal Mojžišovi: „Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech…“ (Exodus 34:6-7)
Ľudia, ktorí tvrdia, že Boh je nespravodlivý a koná neférovo, keď preukazuje milosť ľuďom, ktorí si vôbec nezaslúžia milosť, jednoducho nechápu princíp milosti. Samotná spravodlivosť by teda znamenala okamžitú smrť pre každého hriešnika, pretože „odmenou za hriech je smrť“ (Rimanom 6:23). Pravdou je, že nikto by skutočne nechcel to, čo je naozaj „spravodlivé“. Každý z nás zúfalo potrebuje zľutovanie a milosť.
Rovnako hneď treba povedať, že milosť nie je nespravodlivá, pretože Kristus vykonal úplné zmierenie za hriechy tých, ktorí v Neho uveria, a tým pádom zmenil spravodlivosť v ich prospech. „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti“ (1. Jána 1:9). Pretože Kristus vzal na seba trest za hriechy, tak Boh môže ospravedlniť veriacich hriešnikov (dokonca aj notorických hriešnikov, akým bol aj zlodej na kríži,) bez toho, aby nejakým spôsobom kompromitoval svoju spravodlivosť. „…aby On bol spravodlivý a ospravedlnil toho, kto verí v Ježiša.“ (Rimanom 3:26)
Je teda niečo zlé na tom, keď Boh preukázal milosť skazenému zlodejovi v posledných minútach jeho života a odsúdil Judáša, ktorý urobil toľko dobrých skutkov? „Čo teda povieme? Či nie je nespravodlivosť u Boha? Vôbec nie!“ (Rimanom 9:14) „Tak teda: nad kým chce, sa zmilúva, a koho chce, zatvrdzuje.“ (Rimanom 9:18)
Božiu milosť nemôžeme nikdy považovať za odmenu za dobré skutky. Nebo nie je nejakou cenou pre ľudí, ktorí si to zaslúžia. Boh „ospravedlňuje bezbožného“ (Rimanom 4:5). Milosť je vo svojej podstate nezaslúžená, nie je však nespravodlivá ani neférová. Nesnažte sa Božiu milosť pripodobniť detským predstavám o spravodlivosti a rovnosti. Nikto nikdy nemal žiadne právo na Božiu milosť. On je dokonale slobodný v tom, komu preukáže milosť. Presne ako povedal Mojžišovi: „Zmilujem sa nad tým, komu som milostivý, a zľutujem sa nad tým, s kým mám zľutovanie.“ (Rimanom 9:15)
Lekcia o spravodlivosti a milosti
V Matúšovi 20:1-15 hovorí Pán Ježiš podobenstvo, ktoré veľmi pekne ilustruje tento princíp:
„Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu a čo bude spravodlivé, doneste. Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viacej, ale aj oni dostali po denári. A keď dostali, reptali proti hospodárovi: Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý?“
Podobne ako aj ostatné podobenstvá, aj toto je zamerané na to, aby nás naučilo hlbokú duchovnú pravdu. Pán Ježiš tu nehovorí o práve na spravodlivosť v práci, o minimálnej mzde, rovnosti pri našich obchodných rokovaniach ani o iných pozemských veciach. Popisuje tu, ako milosť pracuje vo sférach, kde vládne Boh.
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B181126
