Mnoho ľudí si myslí, že Kristovo božstvo vynašiel v 4. storočí cisár Konštantín, ale pohľad na vyjadrenia raných cirkevných otcov dokazuje, že ide o hrubé prekrútenie faktov. V tomto mesiaci som vo svojom mentorskom článku ponúkol krátky zoznam citácií, ktoré demonštrujú, že raná cirkev verila, že Ježiš je Bohom. Teraz by som rád vystaval oveľa silnejší argument ponúknutím 36 citátov 9 rôznych raných cirkevných otcov. Všetky tieto výroky predchádzajú Nicejský koncil.
Polykarp (r. 69-155) bol biskupom zboru v Smyrne. Od Ireneja vieme, že Polykarp bol učeníkom apoštola Jána. Vo svojom liste Filipským hovorí:
„Nech vás Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista a samotný večný Veľkňaz, Boží Syn Ježiš Kristus zbuduje vo viere a pravde…a nám spolu s vami, a všetkým pod nebom, ktorí ešte uveria v nášho Pána a Boha Ježiša Krista a v Jeho Otca, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych.“
Ignác (r. 50-117) bol biskupom zboru v Antiochii a taktiež učeníkom apoštola Jána. Počas svojej cesty do Ríma, kde mal byť umučený, napísal sériu listov rôznym kresťanským zborom.
„Ignác, zvaný tiež Theoforos, zboru, ktorý je v Efeze v Ázii, požehnanému veľkosťou a plnosťou Boha Otca, predurčenému pred vekmi do večnej a nemeniteľnej slávy, zjednotenému a vyvolenému skrze pravú vášeň vôľou Boha Otca a Ježiša Krista, nášho Boha: hojnosť požehnania v Ježišovi Kristovi a nepoškvrnenej radosti.“
„Ako napodobňovatelia Boží, odkedy ste prijali nový život skrze krv Boha, ste dokonale splnili úlohu, ktorá vám prináležala.“
„Existuje len jeden Lekár, ktorý je telo a duch, narodený a nenarodený, Boh v tele, pravý život v smrti, z Márie a Boha, podrobený utrpeniu a potom nad tým, Ježiš Kristus, náš Pán.“
„Lebo náš Boh, Ježiš Kristus, bol počatý z Márie podľa Božieho plánu, zo semena Dávidovho a Ducha Svätého.“
„Nakoniec všetka mágia a čary boli zrušené, nevedomosť taká príznačná pre bezbožnosť pominula a staré kráľovstvo bolo zničené, keď sa Boh zjavil v ľudskej podobe, aby priniesol novosť večného života.“
„Preto náš Boh Ježiš Kristus, ktorý je v Otcovi, je tým jasnejšie viditeľný.“
„Oslavujem Ježiša Krista, Boha, ktorý vás robí múdrych, lebo pozorujem, že ste založení v neotrasiteľnej viere a boli ste akoby pribití na kríž Pána Ježiša Krista.“
„Očakávaj na Toho, ktorý je mimo času: Večného, Neviditeľného, ktorý sa kvôli nám stal viditeľným, Nehmotného, Netrpiaceho, ktorý trpel a vydržal všetko kvôli nám.“
Justín Mučeník (r. 100-165) bol v 2. storočí kresťanským apologétom.
„A Kristus, ktorý je Pánom a Bohom, Božím Synom, sa kedysi ukázal v moci ako Človek, Anjel, v sláve ohňa ako v horiacom kríku, taktiež sa prejavil pri súde vykonanom nad Sodomou, dokázal sa v naplnení všetkého, čo bolo o Ňom povedané.“
„Dovoľ mi najprv poporiadku hovoriť o proroctvách, ktoré dokazujú, že Kristus je nazývaný Bohom aj Pánom zástupov.“
„Preto tieto slová explicitne dokazujú, že On [Ježiš] je dosvedčený Ním [Otcom], ktorý ustanovil tieto veci, ako hodné uctievania, ako Boha a Krista.“
„Otec vesmíru má Syna, ktorý je splodeným Božím Slovom, je teda Bohom. Od dávnych čias sa zjavoval v podobe ohňa a ako anjel Mojžišovi a ďalším prorokom; avšak v časoch vašej vlády sa stal Človekom z panny…“
„Lebo, keby si rozumel, čo bolo napísané prorokmi, nepoprel by si, že On bol Bohom, Synom toho jediného, nesplodeného a neopísateľného Boha.“
Meliton Sardský (r. 100-180) bol biskupom zboru v Sardách.
„Ten, ktorý zavesil zem vo vesmíre, bol sám zavesený; Ten, ktorý upevnil nebo, bol upevnený klincami; Ten, ktorý niesol túto zem, sa narodil do drevenej kolísky; Pán všetkého bol vystavený pohane na nahom tele – Popravený Boh! … Aby nebol videný, svetlá sa odvrátili a deň sa zatemnil – pretože zabili Boha, ktorý nahý visel na dreve kríža … Toto je Ten, ktorý stvoril nebo a Zem a na počiatku, spolu s Otcom, stvárnil človeka, ktorý bol oznámený prostredníctvom zákona a prorokov; ktorí dal na seba telesnú podobu v Panne; ktorý bol ukrižovaný; ktorý bol pochovaný na zemi; ktorý bol vzkriesený z miesta mŕtvych, vystúpil na nebesá a sedí po pravici Otca.“
Irenej z Lyonu (r. 130-202) bol biskupom v Lugdunume v Galii, v dnešnom francúzskom Lyone. Narodil sa v Smyrne v Malej Ázii, kde študoval pod biskupom Polykarpom, ktorý bol zas učeníkom apoštola Jána.
„Lebo som ukázal z Písem, že nikto spomedzi synov Adama sa vo všetkom a absolútne nenazýval Bohom a Pánom. No On, sám o sebe, je nad všetkými ľuďmi, ktorí kedy žili, Bohom, Pánom, Večným kráľom a Vteleným Slovom, ktoré ohlasovali všetci proroci, apoštoli a sám Duch, nech to môžu vidieť všetci, ktorí získali, čo i len malú časť pravdy. Písmo by o Ňom tieto veci nedosvedčovalo, keby bol, ako ostatní, iba obyčajným človekom … Je tým svätým Pánom, tým Úžasným, tým Radcom, tým Krásnym a tým mocným Bohom. Prichádza na oblakoch ako Sudca všetkých ľudí. Všetky tieto veci boli o Ňom predpovedané v Písme.“
„Prijal svedectvo od všetkých, že On je tým pravým Človekom a pravým Bohom: od Otca, od Ducha, od anjelov, od samotného stvorenstva, od ľudí, od padlých duchov a démonov.“
„Ježiš Kristus je naším Pánom, Bohom, Spasiteľom a Kráľom, podľa vôle neviditeľného Otca.“
„Kristus samotný je preto spolu s Otcom, živým Bohom, ktorý prehovoril k Mojžišovi a ukázal sa otcom.“
„Opatrne teda, Duch Svätý poukazuje na to, čo už bolo povedané, na Jeho narodenie z panny a na Jeho podstatu, že je Bohom. Vyjadruje to aj meno Emanuel. Zjavuje sa ako človek…Nemali by sme však usudzovať, že je iba človekom, ale na druhej strane by sme Ho, kvôli menu Emanuel, nemali pokladať za Boha bez tela.“
Klement Alexandrijský (r. 150-215) bol ďalším raným cirkevným otcom. Okolo roku 200 napísal:
„Toto Slovo, neskôr, Kristus, príčina nášho počiatku a nášho blaha, to samé Slovo sa zjavilo ako človek, On sám je oboje, Boh aj človek, Autor všetkých našich požehnaní, ktoré sú nám poslané do našej cesty za večným životom. Skrze Neho sme poučený, ako správne žiť…Slovo, ako Stvoriteľ, nám na počiatku daroval život, keď nás sformoval. Poučil nás, ako správne žiť, keď sa zjavil ako náš Učiteľ, aby nás ako Boh mohol uviesť do života, ktorý nikdy neskončí.“
„Nebolo to bez božskej prezreteľnosti, že tak veľké dielo bolo vykonané v tak krátkom priestore Pánom, ktorý aj keď pohŕdaný, bol zbožňovaný, Osloboditeľ z hriechu, Spasiteľ, Mudrc, Božské Slovo, Ten, ktorý je skutočne najzjavnejším Božstvom, Ten, ktorý sa rovná Pánovi vesmíru, pretože je Jeho Synom a to Slovo bolo v Bohu…“
Tertulián (r. 150-225) bol raným kresťanským apologétom. Povedal:
„Lebo samotný Boh je bez hriechu a jediným človekom bez hriechu je Kristus, keďže Kristus je tiež Bohom.“
„Kristus je Duchom z Ducha a Bohom z Boha, ako je svetlo od svetla zažaté…Ten, ktorý vyšiel od Boha, je zároveň Bohom a Božím Synom a Tí dvaja sú jedno.“
„Maj stále na pamäti, že toto je to pravidlo viery, ktoré vyznávam; ním dokazujem, že Otec, Syn a Duch sú neoddeliteľnými jeden od druhého, a tak budeš vedieť, v akom zmysle je to povedané. Všimni si, že presadzujem tvrdenie, že Otec je jednou Osobou, Syn je jednou Osobou a Duch je jednou Osobou, ale že sa jeden od druhého líšia. Tento výrok je zle chápaný nevzdelanými a nerozvážnymi ľuďmi, akoby predikoval rozmanitosť v takom zmysle, ktorá by poukazovala na rozdelenie medzi Otcom, Synom a Duchom.“
„Napriek tomu tej istej podstaty, toho istého postavenia a tej istej moci, nakoľko On je jediným Bohom, ktorému sa tieto hodnosti, formy a aspekty prisudzujú, pod menom Otca, Syna a Ducha Svätého.“
Hippolytos Rímsky (r. 170-235) bol teológom v 3. storočí. Bol učeníkom Ireneja, ktorý bol učeníkom Polykarpa, ktorý bol učeníkom apoštola Jána. Píše:
„Samotný Logos tohto Boha pochádza od Boha, preto je tiež Bohom s Božou podstatou.“
„Hľa, Jednorodený vstúpil, duša medzi dušami, Božie Slovo s ľudskou dušou. Kým Jeho telo ležalo v hrobe, nevyprázdnil svoju božskosť…Syn totiž nie je obsiahnutý v priestore rovnako ako Otec a zahŕňa všetko v sebe.“
„Lebo všetci, spravodliví aj nespravodlivý, budú predvedení pred Boha-Slovo.“
„Verte teda, bratia, podľa tradície apoštolov, že Boh, ktorý je Slovom, zostúpil z nebies, vstúpil do svätej Márie panny, aby na seba vzal telo, stal sa všetkým, čím je človek, racionálnou dušou, všetkým okrem hriechu, aby mohol zachrániť padlého človeka a udelil nesmrteľnosť ľuďom, ktorí veria v Jeho meno…Prichádza na tento svet, zjavený Boh v tele, prichádza tiež aj ako dokonalý človek. Nestal sa človekom iba naoko ale skutočne. Hoci sa prejavil ako Boh, nezdráhal sa ukázať stav náležiaci človeku. Bol hladným, drel a vysmädol, keď bol vyčerpaným, pociťoval strach a v ťažkostiach sa modlil. A Ten, ktorý má ako Boh bezsennú prirodzenosť, spal na vankúši.“
Órigenes (r. 185-254) bol ďalším raným kresťanským teológom. Píše:
„Ježiš Kristus…sa v posledných časoch vzdal svojej slávy, stal sa človekom, bol vteleným, hoci Bohom. Zatiaľ, čo bol človekom, bol stále aj Bohom.“
„Boh-Otec je neviditeľným a neoddeliteľným od Syna, ale Syn z Neho nie je stvorený cez „proláciu“, ako sa niektorí domnievajú. Lebo keby bol Syn „proláciou“ Otca, potom by obaja boli nevyhnutne telesnými. Termín „prolácia“ sa používa na označenie takej reprodukcie, ktorú zvyčajne prisudzujeme zvieratám alebo človeku. My nevravíme, ako sa heretici domnievajú, že nejaká podstata Boha sa previedla na Syna alebo že Syn bol stvorený Otcom z vecí, ktoré neexistujú, tj. presahujú Jeho vlastnú podstatu, teda, že niekedy bol čas, keď Syn neexistoval. Ako možno tvrdiť, že kedysi bol čas, kedy On nebol Synom? Veď to je ako tvrdiť, že raz existoval čas, keď On nebol Pravdou, Múdrosťou alebo Životom, hoci je vo všetkých týchto oblastiach považovaný za dokonalú podstatu Boha-Otca, pretože všetky tieto veci nemožno odlúčiť od Neho alebo oddeliť od Jeho podstaty.“
„Ale keď považujeme Spasiteľa za Boha-Slovo, Múdrosť, Spravodlivosť a Pravdu, zaiste hovoríme, že má vládu nad všetkým, čo mu bolo v tomto úrade podrobené, ale nie že by sa jeho vláda rozšírila aj nad Boha-Otca, ktorý je vládcom nad všetkým.“
„Preto sme vždy tvrdili, že Boh je Otcom svojho jednorodeného Syna, ktorý sa z Neho skutočne narodil, pochádza od Neho, ale je bez akéhokoľvek počiatku…“
„Musíme nevyhnutne zastať názor, že existuje niečo výnimočné a hodné Boha, čo vôbec nepripúšťa žiadne porovnanie, a to nielen vo veciach, ktoré sa nedajú ani pojať myšlienkou, ani objaviť vnímaním, teda, že ľudská myseľ by bola schopná pochopiť, akým spôsobom sa nesplodený Boh stal Otcom jednorodeného Syna.“
„A aby ste mohli pochopiť, že všemohúcnosť Otca a Syna je jedna a tá istá, keďže Boh a Pán sú jedno. Počúvajte, akým spôsobom Ján hovorí v Apokalypse (pozn. prekladu.: v Zjavení): „…hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Vševládny.“. Veď kto iný by bol Ten, ktorý má prísť, ak len nie Kristus? A preto by sa nikto nemal pohoršovať nad tvrdením, že Otec je Bohom, ale aj Spasiteľ je Bohom; Ak je Otec nazvaný Všemohúcim, nikto by sa nemal pohoršovať nad tvrdením, že aj Boží Syn je nazvaný Všemohúcim.“
Preložené z: https://www.str.org/w/nine-early-church-fathers-who-taught-jesus-is-god#fnref:27
Tim Barnett
