Základný rámec príbehu:
Boh vytvoril perfektný svet – raj bez nevľúdneho počasia, mrazu, bleskov, sucha, krupobitia, bez smrti, bez rozpadu ľudských tiel. Muž so ženou však neposlušnosťou vpustili smrť a ničenie do sveta a zmenili podstatu ich bytia a udalostí sveta spôsobiac, že hnev Boží bude pred ich očami. Táto neposlušnosť a jej dôsledky boli predurčené od počiatku. Zlo však existovalo ešte predtým, datujúc ho od pádu Satana (medzi Gn 1:31 – Gn 3:1) a my o ňom nevieme a nepotrebujeme vedieť podrobnosti. Boh však posiela svojho Syna, ktorý nesie trest za náš hriech zakorenený v Adamovi. So zmrtvýchvstaním Boh víťazí a človek môže byť obnovený k životu skrze vzkriesenie.
O hadovi:
Genesis 3 predstavuje prvý výskyt satana v Písme, vraviac nám ako pracuje skrze hada pri pokúšaní Evy. Nepriateľ je nazvaný ľstivý , z hebrejského arum. Táto vlastnosť sama o sebe nie je zlá, kedže rovnaký výraz sa prekladá aj ako opatrný v Prísloviach 12:16. Je to schopnosť vychádzať s ľuďmi obozretne. Je to vlastnosť, ktorá môže byť použitá k dobru aj, v satanovom prípade, k zlu. Satanova ľstivosť je zjavná v tom, že nevystupuje ako zjavný protivník, ale radšej spochybňuje Božiu dobrotu. Dopytuje sa Evy spôsobom, ktorý vykresľuje Boha ako prísneho a panovačného. S jemnosťou spochybňuje povesť Božieho nariadenia a robí ho neistým, nerozumným a vťahuje ľudí do hriechu. Satan v podstate Eve povedal: „Je to naozaj tak, že vás Boh obmedzil využívať toto miesto? Nevyzerá to, že vás má rád a je k vám dobrý. Niekde sa stala chyba.“
Dnes na nás skúša Satan rovnakú taktiku, takže buďme opatrný, aby nás nezviedol a neuposlúchli by sme radu Božiu.
Zjavenie 12:9 „Veľký drak, starý had, nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta, zvrhnutý bol na zem a jeho anjeli s ním.“
Má schopnosť nadobudnúť iný vzhľad:
2 Korintským 11:14 „A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla.“
Ján 13:27a „A po tom kúsku chleba vošiel do Judáša satan.“
O strome poznania dobra a zla:
(MacArthur) Na samom strome nebolo nič magického. Pre zákaz jesť zo stromu poznania nie je uvedený žiadny iný dôvod ako že šlo o skúšku. Keď však človek pojedol z jeho ovocia, hoci mu to Boh zakázal, skutočne získal poznanie zla, lebo zlo môžme definovať aj ako neposlušnosť voči Bohu. Človek tak poznal čo je dobré aj zlé – nie však vďaka svätej vševedúcnosti, ale z vlastnej skúsenosti.
(Piper) Strom reprezentoval nezávislosť od Boha. Nie je nič zlé na poznaní dobra a zla (Gen 3:22). V príbehu stvorenia mať poznanie dobra a zla znamená nárokovanie si nezávislého práva na rozhodovanie o tom, čo je dobré a čo zlé, pravé a falošné, krásne a škaredé. Bolo to správne, aby túto schopnosť mal iba Boh, nie človek. Boh vedel, že to bude úplne devastujúce pre človeka prestrihnúť šnúru závislosti na Bohu a nárokovať si poznanie dobra a zla pre seba.
O nevyhnutnosti pádu:
Asi to niekoho urazí, keď sa povie, že Boh si želal tento pád, ale ako inak nazvať povolenie Toho, ktorý mal moc tomu zabrániť a do ktorého rúk bola celá vec položená ako jeho vôľu? Zároveň nie je nič tak nevhodné ako tvrdenie, že Boh stvoril človeka za účelom uvedenia ho do stavu neistoty a pochybností. Tvorca však predurčil budúci stav človeka.
Príklady ako Pán Boh riadi hriech:
Gen 20:6; 2 Kron 18:22; 2 Kron 25:20; Pr 16:4 – k akému účelu? Aby bol Kristus vyvýšený!
Kol 1:16 „lebo v Ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné: tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnárstva, všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho.“
O zle pred pádom:
Mnoho ľudí je prekvapených, že Mojžiš vyrozpráva príbeh pádu človeka do večného zatratenia po popude satana, ale ani slovom nevysvetľuje ako sa pokušiteľ sám vzbúril voči Bohu. Vynecháva pád satana, aby nás poučil o tom ako spadol Adam svojou vlastnou vinou.
(Piper) Malé vodítko k tomu, ako mohol zhrešiť satan:
Júda 1:6 „že anjelov, ktorí si neuchránili svoje panstvo, ale opustili vlastný príbytok, drží v tme vo večných putách pre súd veľkého dňa“
O pokúšaní Evy:
Keď žena videla Tento nečistý pohľad Evy, nakazený jedom žiadostivosti bol poslom a svedkom nečistého srdca. Predtým sa mohla pozerať na strom s úprimnosťou, že žiadna túžba jesť z neho neovplyvňuje jej myseľ. Viera, ktorú mala v slovo Božie, bola tým najlepším strážcom jej srdca a všetkých jej zmyslov. Ale potom čo sa jej srdce odklonilo od viery a od poslušnosti slovu, nakazila seba a svoje zmysly a skazenosť sa rozšírila do všetkých častí jej duše a tela.
O povahe hriechu:
Nevera bola koreňom ich zlyhania; práve tak ako viera samotná nás zjednocuje s Bohom. Preto pretiekla ambícia a pýcha najprv u ženy a potom u jej muža povýšiť sa na Boha. Taktiež ich zrádza obrovský nevďak sám.
O načasovaní pádu:
Toto stanovisko bolo celkom všeobecne prijaté, že to bolo v deň ich stvorenia. Z rozprávania Mojžiša môžme usúdiť, že si dôstojnosť dlho nezachovali; hneď ako dorozpráva o ich stvorení, prechádza bez zmienky hocičoho iného k ich pádu.
O naznačení záchrany:
(MacArthur, v.15) Toto „prvé evanjelium“ prorocky hovorí o výsledku bitky, ktorá začala v záhrade medzi satanovým potomstvom (neveriacimi) a Eviným potomstvom (Kristus s veriacimi). Uprostred kliatby zažiari správa o nádeji. Ženin potomok nazvaný „ono“, je Kristus, ktorý jedného dňa hada porazí. Satan bude schopný iba rozdrviť Kristovu pätu (donúti ho trpieť), zatiaľ čo mu On rozdrví hlavu.
O dôsledkoch pádu pre človeka:
Prvý hriech vyprodukoval dedičný hriech, t.j. padlú prirodzenosť človeka. Sme hriešnici od narodenia.
Ž 51:7 „Hľa, v neprávosti som sa zrodil a v hriechu počala ma moja matka.“
Úplná skazenosť – neznamená to, že človek je tak zlý ako len môže byť, ale že pád do hriechu ovplyvnil celú osobnosť človeka. Ovplyvnil naše telá – preto sme chorí a zomierame, ovplyvnil naše mysle, ktoré sú zatemnené a oslabené a vôľu človeka, ktorá už nie je viac nedotknutá, ale je v otroctve zlých pohnútok našich sŕdc. Čiže myseľ, vôľa a duša – celá osobnosť bola nainfikovaná mocou hriechu. Jediný spôsob ako uniknúť z tohto stavu je znovuzrodenie, keď Duch Svätý zmení úplné centrum človeka, keď zmení srdce. Aj vtedy však hriech nie je úplne potlačený. Kompletné zneškodnenie hriechu na nás čaká až po našom oslávení v nebi.
Gen 6:5 „Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé“
Gen 8:21 „Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti…“
Rim 3:10-12 „Nieto spravodlivého ani jedného, nieto rozumného, nikoho, kto by hľadal Boha; všetci sa odklonili, napospol sa stali neužitočnými, nieto, kto by činil dobré, nieto ani jedného.“
Kaz 9:3 „To je zlo pri všetkom, čo sa deje pod slnkom, že údel všetkých je rovnosť a že aj srdce ľudí je plné zla, i pochabosť je v ich srdci, dokiaľ len žijú. Potom odchádzajú medzi mŕtvych.“
Rim 14:23 „Kto však má pochybnosti, keď (niečo) požíva, odsúdený je preto, že to nepožíva z viery. A všetko, čo nie je z viery, je hriech.“
Flp 2:21 „Všetci totiž hľadajú iba svoje záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.“
Absolútna neschopnosť – človek sa nevie sám vykúpiť ani k vykúpeniu nijako prispieť. Nevie iniciovať spásu, nevie spraviť a nerobí prvý, druhý ani nijaký iný krok k Bohu dokiaľ nie je Bohom oživený. Ľudia sú duchovne mŕtvi a evanjelium im nariaďuje, aby sa prebudili, uverili a pokorili sa. Nariaďuje mŕtvym, aby spravili, čo nedokážu a ani nechcú spraviť.
Ef 2:1-5 „Tak (naplnil) aj vás, mŕtvych pre vlastné prestúpenie a hriechy, v ktorých ste kedysi žili primerane veku tohto sveta, podľa kniežaťa mocností vzduchu, ducha pôsobiaceho teraz v neposlušných synoch. Medzi nimi sme aj my všetci žili kedysi podľa žiadostí svojho tela, vykonávali vôľu tela a myšlienok a boli sme od prírody deťmi hnevu ako aj ostatní. Ale Boh, bohatý na zmilovanie, pre svoju veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach – veď milosťou ste spasení!“
Kol 2:13 „Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v hriechoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s ním, keď nám odpustil všetky hriechy“
J 5:21 „Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce.“
J 1:13 „ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha.“
J 11 – Lazár nevstal z hrobu, lebo v ňom bola schopnosť odpovedať Bohu;
J 3 – Ježiš nehovorí Nikodémovi, že musí niečo vykonať pre svoje duchovné oživenie
J 6:44a „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec…“
Iz 43:25 „Ja, ja zotieram tvoje priestupky kvôli sebe samému, a na tvoje hriechy nebudem spomínať.“
Čo znamená, že je človek duchovne mŕtvy? Každý človek si uvedomuje že má ducha, že nie je iba mäso a kosti dokopy. Ľudia sa modlia, vedia kedy je ich duch smutný a kedy radostný, majú duchovné zážitky. Ich duch je však chladný k pravde, pravda ich nezaujíma, nevšímajú si ju.
Iz 42:18-25 „Vy hluchí, čujte, vy slepí, rozhliadnite sa, aby ste videli! Kto je slepý, iba ak môj sluha, a hluchý, iba ak môj posol, ktorého posielam? Kto je slepý, iba ak môj dôverník, a slepý, iba ak sluha Hospodinov? Vidí veľké veci, ale si ich nevšíma, má otvorené uši, ale nepočuje.“
Rim 1:18-23 Pán Boh sa zjavuje všetkým ľuďom, oni si to však nevšímajú a radšej ako Boha uctievajú iných ľudí a zvieratá.
Pr. aký je stav človeka:
- Človek – invalid, sedí na stoličke a nemôže sa hýbať. Pán Boh mu hovorí, aby vstal. Človek nemôže vstať a ani nechce. Je vinný, lebo Ho ani nechce poslúchnuť.
- Človek je nakazený jedom, sedí v čakárni u doktora, ktorý ho vie vyliečiť. Doktor otvorí dvere, volá na pacienta, aby vošiel. Pacient vstane, ale miesto toho, aby vošiel k doktorovi, odíde z nemocnice.
- (film Matrix) – Človek napojený do systému si neuvedomuje realitu, že je vo väzení. Nevie sa odpojiť sám.
Adam a Kristus
Napriek tomu, čo vieme o sebe z Božieho Slova, napriek nášmu stavu a pádom do mnohých hriechov, napriek porušeniu sveta nás Boh miluje a má s nami dobrý plán. Pretože Jeho láska nie je závislá na našom výkone, na našich skutkoch. Zamiloval si nás napriek nám. Zamiloval si nás, lebo si nás zamiloval. Lebo je láska.
Jer 29:11 „Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami – znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej.“
Predstav si hriech, za ktorý sa najviac hanbíš vo svojom živote. Ak máš tak si uvedom, že sa v tej chvíli na teba Boh pozeral a tak ťa miloval, že sa rozhodol poslať Svojho Syna, aby si nezahynul, aby si bol od hriechu slobodný a požehnaný po zbytok svojho života, po večnosť.
Rim 5:12-21 „Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť – tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili. Až do zákona bol totiž hriech na svete, hriech sa však nepočíta, keď nie je zákon. Ale smrť panovala od Adama do Mojžiša aj nad tými, čo nehrešili na spôsob priestupku Adamovho. Adam je však obrazom Toho, ktorý mal prísť. Ale nie je tak s darom milosti ako s pádom. Lebo ak pádom jedného mnohí umreli, milosťou toho jedného človeka, Ježiša Krista, sa milosť Božia a dar tým väčšmi rozhojnili pri mnohých. A nie je tak s darom, ako (s tým, čo zavinil) ten jeden, ktorý zhrešil. Lebo obvinenie viedlo od jedného (pádu) k zatrateniu, dar z milosti však od mnohých pádov k ospravedlneniu. Lebo ak pádom jedného smrť zavládla, tým skôr skrze Toho jedného, Ježiša Krista, budú kraľovať v živote tí, čo došli hojnej milosti a daru spravodlivosti. A tak teda: ako (vinou) pádu jedného došlo k zatrateniu všetkých ľudí, tak (zásluhou) jedného ospravedlňujúceho skutku došlo k životodarnému ospravedlneniu všetkých ľudí. Lebo ako skrze neposlušnosť jedného človeka mnohí sa stali hriešnymi, tak aj skrze poslušnosť jedného človeka mnohí budú ospravedlnení. Do toho ešte popri tom prišiel zákon, aby sa poklesok rozhojnil. A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť, aby tak, ako hriech zavládol nad smrťou, aj milosť panovala nad spravodlivosťou k večnému životu skrze nášho Pána Ježiša Krista.“
Peter Štefančík (Pravda v láske)
