Utrpenie akéhokoľvek druhu môže byť nebezpečenstvom pre našu vieru. Bolesť v nás vyvoláva pochybnosti, či je Ježiš lepší ako to, čo sme stratili, či už ide o zdravie, peniaze, sny, nezávislosť alebo život milovanej osoby.
Božie slovo prehlasuje, že je možné čeliť mučivým skutočnostiam života s radosťou, pretože skúšky našej viery spôsobujú trpezlivosť (Jakub 1:2-3) a súženie vedie k vytrvalosti (Rimanom 5:3). Utrpenie však nemusí automaticky produkovať len užitočné veci. Súženia bežne v ľuďoch spôsobujú aj zatrpknutosť, skľúčenosť, netrpezlivosť, závistlivosť alebo hnev. Ak reagujeme neverou, utrpenie vyprodukuje horké ovocie. Ak sa však nevzdáme, prinesie úrodu spravodlivosti (Galatským 6:9, Jakub 3:18).
Takže aké praktické kroky môžeme spraviť uprostred utrpenia pre zachovanie viery?
- Neprestávajme navštevovať svoje zbory.
Keď sa naši chlapci narodili s vážnym ochorením volaným nemalínová myopatia (pozn. nervovosvalové ochorenie), prešli sme si časom, kedy sme necítili, žeby sme mali navštevovať spoločné zhromaždenia kresťanov. Nehovorím teraz o časoch, kedy sme z rozličných dôvodov neboli schopní opustiť domov, pretože máme doma bábätká závislé na prístrojoch. Hovorím o časoch, kedy bolo v našich srdciach niečo, prečo sme nechceli byť v blízkosti Božieho ľudu. Toto je druhom nevery, voči ktorému by sme mali byť obozretní.
Výhovorky sa zakaždým zdajú byť legitímne: „Je príliš vyčerpávajúce byť blízko ľudí. Nechcem odpovedať dookola na tie isté otázky. Neznesiem už dobre mienené, ale nenápomocné rady.“
Pocity sú však nespoľahlivým radcom. Nedostatok túžby zapájať sa nie je dôvodom to nerobiť. Navyše je zrejmé, že to zúfalo potrebujeme. Ak vytrváme, potom je to s pomocou evanjeliového spoločenstva. V liste Židom 10:23-25 čítame: „Pridŕžajme sa neochvejne vyznania nádeje, lebo verný je Ten, ktorý dal to zasľúbenie. A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň.“
Byť súčasťou Kristovho tela znamená, byť súčasťou komunity veriacich, ktorí sú povolaní premýšľať nad spôsobmi, ako to nevzdať. Spoločné uctievanie je miesto, kde stoja svätí bok po boku, pozdvihujú svoje hlasy v chvále a tak verejne dosvedčujú, že sa stále držia Ježiša.
- Neprestávajme sa sýtiť Božím slovom.
Utrpenie poskytuje všetky druhy výhovoriek pre zanevretie na Božie slovo: „V mojom preplnenom harmonograme si nedokážem nájsť čas, slovo mi zovšednelo a dopadá s hlbokým dunením na moju bledú dušu.“ Keď nenachádzame útechu a nádej, prichádza pokušenie skoncovať s Bibliou a sýtením sa Božím slovom.
Máme však dušu a telo. Nežijeme len chlebom samotným (Matúš 4:4). Je nepopierajúce, že naše duše sa živia duchovnými kalóriami. Otázkou však je, kde ich nájdeme. Namiesto hľadania lacných náhrad, ktoré naše duše bez uspokojenia omámia, musíme pokračovať v sýtení sa Božím slovom všade, kde sa len dá. Čítaj si ho. Počúvaj ho. Zapamätaj si ho.
Jeremiáš 15:16 hovorí: „Keď sa vyskytli Tvoje slová, zjedol som ich, Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu. Veď Tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností.“
- Neprestávajme prosiť o pomoc.
Úzkosť, depresia, manželský konflikt, zármutok… prešli sme si tým všetci. Zatiaľ čo nás pýcha drží od pripustenia si, že potrebujeme pomoc, Božia milosť nás pokoruje, keď nám pripomína, že naše pokušenia nie sú výnimočné a že nám Boh zasľubuje vytrvalosť a spôsoby, ako im uniknúť (1. Korintským 10:13). Vedomie toho, že všetci potrebujú pomoc, nás nabáda, aby sme o ňu prosili tiež.
Boh už poskytol všetky potrebné nástroje k našemu vyučeniu, náprave a povzbudeniu cez svoje slovo (2. Timoteovi 3:16-17), ale často potrebujeme aj pomoc múdrych kresťanov, ktorí vedia naše duše vyviesť pravdami evanjelia von z trápenia.
- Neprestávajme sa držať Božích zasľúbení.
Keď sa pozeráme na budúcnosť cez objektív minulej a súčasnej bolesti, vidíme len zúfalstvo, pretože sme zameraní na tie isté veci. Avšak skrze vieru máme perspektívu, ktorou hľadíme spätne na naše utrpenie vo svetle večnej slávy. Z tejto perspektívy vidíme, ako nám naše trápenie pomáha maximalizovať večnú radosť z Božej slávy. (2. Korintským 4-17-18)
- Neprestávajme slúžiť druhým.
Zaiste nám trápenie uberá z našej kapacity slúžiť. Narúša našu rutinu, oslabuje nás a vyčerpáva emočne, ale nemení nič na slove: „Nehľadajte každý len svoj prospech, ale aj prospech iných“ (Filipským 2:4). Slúženie druhým je dôležitou súčasťou nevzdávania sa, pretože nás chráni od toxickej sebaľútosti a dáva nám príležitosť uprednostňovať potreby druhých.
Uprime svoj zrak na Ježiša
Toto sú efektívne spôsoby, ako vytrvať vo viere, pretože nám pomáhajú upierať svoje oči na Ježiša, ktorý je jediný zdrojom vytrvalosti malomyseľným. (Židom 12:1-3)
Spoločné zhromaždenie kresťanov je miesto, kde sa budujeme ako členovia Kristovho tela (Efezským 4:11-16). Čítame si Bibliu, pretože nám ukazuje na Ježiša (Ján 5:39). Hľadáme múdru radu zakorenenú v Božom slove, pretože Ježiš samotný je našou múdrosťou a naším posvätením (1. Korintským 1:30). Držíme sa Božích zasľúbení, pretože sú nám v Ježišovi dostupné (2. Korintským 1:20) a slúžime druhým, pretože takéto premýšľanie je nám v Ježišovi Kristovi vlastné (Filipským 2:5).
Čokoľvek nám príde do cesty, nech nám to nezabráni hľadieť na Neho.
Ryan Chase
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/when-youre-tempted-to-give-up
