Keď autor listu Židom menoval starozmluvných hrdinov viery, nezabudol ani na Samsona (Židom 11:32). Skutočne? Samsonov život, ktorý je zaznamenaný v knihe Sudcov od 13. do 16. kapitoly, znie ako príbeh o sebestrednom superhrdinovi, ktorého slabosť voči nežnejšiemu pohlaviu nakoniec porazí.
Avšak Boh vložil jeho meno do zoznamu hrdinov viery, pretože existujú zásadné veci v oblasti viery, ktoré chce, aby sme si z jeho života zobrali. K ich preskúmaniu si predstavte dvoch Samsonových bratov, ako smerujú do Gazy vziať Samsonovo telo. Dám im fiktívne mená: Abija a Nadir.
Dvaja bratia na tejto ceste neprehovorili dlhú dobu, až kým v diaľke nezhliadli ruiny Dagónovho chrámu. Na zemi po ňom zostali len trosky. Ľudia sa po nich plazili a vyťahovali mŕtvych.
V takejto situácii prichádzajú vyslobodiť svojho najstaršieho brata Samsona, ktorého telo stále ležalo niekde pod murivom. Žiadny Filištínec by sa nedotkol prekliateho tela muža, ktorý mocný ako boh zrútil celý chrám a zobral spolu so sebou do hrobu viac ako tisícku svojich posmievačov.
Tesne pred ruinami ešte zastali, aby si odpočinuli a nabrali odvahu. Vytiahnutie tela bolo riskantné, nakoľko sa im zarmútení Filištínci mohli odplatiť.
Prečo sa život mocného Samsona zrútil?
Nadir, mladší z dvojice bratov, ukončil dlhé mlčanie: „Pomyslel by si si, že to skončí takto?“ Abija, o sedem rokov starší, odpovedal: „Myslel som si, že je nezraniteľný. Stále si ho predstavujem, ako nám hovorí, že zabil leva holými rukami. Mal som 15 rokov a takmer som ho uctieval. Bol taký silný, bez strachu a Boh bol s ním. Nikdy by som si nepomyslel, že zomrie slepý v dome Dagóna.“
Nadir sa opýtal: „Prečo to Boh dopustil?“
„Som si istý, že Všemohúci mal na to svoje dôvody a treba si dať pozor, koho za to budeme viniť,“ odpovedal Abija.
„Nechápem tomu,“ vravel Nadir. „Ako mohol anjel predpovedať jeho narodenie a Boh ho tak mocne používať, aby to nakoniec takto všetko skončilo?“
Abija sa zahľadel na ruiny a povedal: „Nenazýval by som to koncom. Boh to ešte použije viac, ako si myslíme. Život nášho brata sa zrútil pod váhou jeho pýchy. Bol mu daný úžasný dar, ale ten mu stúpol do hlavy. Myslím, že to vnímal ako dôkaz Božej priazne voči sebe. Očakával, že ho bude Boh požehnávať aj napriek porušeniu nazirejského sľubu (Sudcovia 13:7).“ Pozrel sa späť na Nazira a dodal: „Boh je možno pomalý do hnevu (2. Mojžišova 34:6), ale je nebezpečnou vecou povoľovať hriechu pod zámienkou Božej trpezlivosti.“
Prečo sa zdá, že Boh požehnáva neverných lídrov?
„Prečo ho Boh neprestal požehnávať, keď Samson stratil vieru?“ opýtal sa Nadir.
„Nepovedal by som, že stratil vieru,“ zareagoval Abija. „Svoju vieru môžeš praktizovať, aj keď si neverný. Samson vedel, že jeho sila pochádza od Boha. Veril prorockým slovám anjela a veril Bohu, že ho obdaruje silou, keď to bude naozaj potrebovať. Každý mocný čin, ktorý vykonal náš brat, bol skrze vieru a Boh si ho používal.“
„Čo si teda predstavuješ pod nevernosťou?“ opýtal sa Nadir.
„Myslím tým, že Samson dôveroval Bohu, že zachová vernosť svojim slovám, ale neveril, že aj on potrebuje byť verný. Veril Bohu, že mu daruje silu, ale neveril, že môže uspokojiť aj jeho túžby. Neposlúchal Boha a oddal sa hriechu. Už bol slepý, keď ho Filištínci chytili.“
„Aj tak mi nie je jasné, prečo ho Boh neprestal požehnávať,“ naliehal Nadir.
Abija odvetil: „Ak máš pod požehnaním na mysli Samsonovu silu, bolo to preto, že Boh bol verný svojmu slovu. Zasľúbil, že Samsona použije na to, aby vyslobodil Izrael z rúk Filištíncov (Sudcovia 13:5) a tento sľub dodržal napriek Samsonovej nevernosti. Boh bol voči nemu nesmierne trpezlivý. Dal mu množstvo príležitostí, ale Samson ich premárnil. Keď porušil aj poslednú prísahu, nastal koniec Božej trpezlivosti. Tragédiou nášho brata bolo, že si myslel o sebe viac ako o Bohu.“ Abija sa obzrel za pozostatkami chrámu a dodal: „Tento zničený chrám je pre mňa pamätným miestom, kam ťa môže Boží dar doviesť, ak si neverný.“
Čo sa môžeme zo Samsonovej viery naučiť?
Samson je odstrašujúcim príkladom hrdinu viery. Svoju vieru používal, ale bol neverný v tej najdôležitejšej veci: v milovaní Boha svojou poslušnosťou (Ján 14:15). Ak máme veľkú vieru, ale chýba nám láska, sme ničím (1. Korintským 13:2).
Boh nás obdarúva rozličnými darmi podľa svojej milosti (Rimanom 12:6). Sú to milostivé nezaslúžené dary a sú pre všeobecný úžitok (1. Korintským 12:7). Svedčia o Božej veľkoleposti, nie o tej našej. Majú nás pokorovať (Rimanom 12:3) aj vo svetle Ježišových slov, ktorý niektorým konateľom mocných divov povie: „Nikdy som vás nepoznal!“ (Matúš 7:23).
Nech nám teda Samsonova viera pripomína, že naše obdarovania nie sú dôkazom Božej priazne voči nám, že verná poslušnosť je lepšia ako pôsobivý talent a že viera musí byť činná skrze lásku (Galatským 5:6).
Preložené z: https://www.desiringgod.org/articles/the-weakness-of-the-worlds-strongest-man
