V roku 1854, kedy začal Charles Spurgeon svoju kazateľskú službu v zbore New Park Street Chapel, mal iba niekoľko diakonov, ktorí mu pomáhali a zbor mal 313 členov. Len počas 12 týždňov Spurgeonovho kázania pribudlo toľko členov v zbore, že nemali dostatok miesta pre všetkých, preto začali uvažovať o zväčšení priestorov. Akonáhle sa im podarilo zväčšiť priestor, ocitli sa opäť v situácii, že nemali dostatok miesta a preto začali plánovať výstavbu novej budovy, ktorá nakoniec dostala názov „Metoropolitan Tabernacle“ (Metropolitná modlitebňa).
Spurgeon sa čochvíľa ocitol v situácii, kedy musel viesť tak veľké spoločenstvo, na aké už nemal kapacity. Pre Spurgeona to bol veľký problém kvôli svojmu ekleziologickému záväzku (záväzok týkajúci sa teológie o cirkvi alebo učení o cirkvi). Spurgeon nebol len nejaký pocestný kazateľ, ktorý odkázal kázeň a potom sa už o spoločenstvo nezaujímal. Práve naopak, Spurgeonova služba, ako oddaného baptistu, mala korene v spoločenstve s pokrstenými veriacimi (veriacimi, ktorí sa dali pokrstiť na vyznanie svojej vlastnej viery). Svoje povolanie hlásať evanjelium odmietol oddeliť od vernosti a zodpovednosti k vedeniu svojho miestneho zboru. Jeho vernosť spoločenstvu veriacich ho viedla k veľmi dôkladnému postupu pri udeľovaní členstva a tak isto vážne bral aj cirkevnú disciplínu (cirkevnú alebo zborovú kázeň). Spurgeon raz vyhlásil: „Radšej sa vzdám svojej pastorácie, než aby som za člena zboru prijal niekoho, kto nie je poslušný Božím príkazom a Jeho vôli.“
Pre Spurgeona to neboli len nejaké prázdne slová. Počas vyše 6 rokov jeho služby zbor New Park Street Chapel prijal 1442 členov. To znamenalo: 1442 pohovorov s diakonom, 1442 rozhovorov so samotným Spurgeonom, 1442 svedectiev pred celým zhromaždením a 1442 schválení celým spoločenstvom, nehovoriac o vyše tisícke krstov (väčšina z týchto ľudí boli novoobrátení veriaci). A akonáhle sa títo veriaci usadili v Metropolitan Tabernacle, počty členov neustále narastali. Počas celej svojej služby kládol Spurgeon výrazný dôraz na členstvo. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo sa jeho zbor stal veľkou hybnou silou v šírení evanjelia po celom svete.
Ako to dokázal?
- Dôkladný proces prijímania členov
Vo februári 1869 v časopise „Sword and the Trowel“ Spurgeon opísal zborový proces prijímania členov:
- Žiadateľ o členstvo sa stretne s jedným zo starších v stredu večer a zdieľa s ním svoje svedectvo.
- Keď svojím svedectvom uspeje u staršieho, tak starší zaznamená svedectvo do „Knihy svedectiev“ a zariadi stretnutie so samotným pastorom.
- Ak je pastor spokojný, tak na zborovom stretnutí sa určí niekto, kto bude skúmať morálny charakter dotyčnej osoby.
- Ak je aj tento človek s ovocím života dotyčného spokojný, tak pozve záujemcu na najbližšie spoločné zborové stretnutie, aby odpovedal na akékoľvek otázky, ktoré mu členovia zboru položia.
- Po tejto verejnej debate odovzdá osoba, ktorá mala na starosti preskúmanie morálneho charakteru záujemcu, svoju správu členom zboru, ktorí následne na to začnú hlasovať o prijatí záujemcu za člena.
- Po prijatí členmi zboru môže byť záujemca pokrstený a pri najbližšej pamiatke Pánovej sa môže tejto udalosti zúčastniť.
Počas svojho pôsobenia musel Spurgeon z dôvodu veľkého záujmu vylepšiť a zdokonaliť tento proces prijímania, avšak nikdy to nerobil spôsobom, ktorý by ohrozil alebo zjednodušil dôkladné preskúmanie každej osoby, ktorá mala záujem o členstvo.
- Práca na význame členstva
Čím viac narastal počet členov zboru, tým viac sa začal Spurgeon obávať toho, aby nemal plný zbor členov, ktorí budú zastávať len nejakú funkciu. Túžil po tom, aby keď sa niekto stane členom jeho zboru, tak neprestal vyznávať svoju vieru. Vo svojej poslednej kázni na Pastor’s College vyzýval Spurgeon študentov, aby neboli pasívnymi v zbore, aby ich mená neboli len zapísané v knihe svedectiev, ale aby sa aktívne zúčastňovali na dianí v zbore. Spurgeon veľmi dôsledne sledoval, kto prichádza k Pánovej pamiatke. Každý člen zboru dostal vždy na začiatku roka členskú kartičku, ktorá bola rozdelená na 12 očíslovaných častí. Pri každej Pánovej pamiatke sa označila jedna kolónka na tomto lístku. Postupne počas roka starší zboru kontrolovali tieto lístky a keď niekto chýbal viac ako na troch pamiatkach, tak sa mu niekto zo starších začal osobitne venovať, či nepotrebuje s niečím pomôcť, či neprechádza nejakým ťažkým duchovným obdobím alebo keď to bolo veľmi zlé, tak ho vylúčili z členstva.
- Zborové stretnutia a disciplína
Pretože každý záujemca o členstvo musel predstúpiť pred zborové zhromaždenie a jeho prijatie muselo byť odhlasované, zborové stretnutia sa tak stali veľmi podstatnou súčasťou zborového života. Okrem ročného stretnutia v januári sa zborové stretnutia konali skoro vždy za účelom prijímania nových členov. A tieto stretnutia neboli vôbec krátke. V pamätnej knihe je záznam z 18. mája 1860, kedy na zborovom zhromaždení predstúpilo 42 záujemcov o členstvo, každý so svojím svedectvom. Toto stretnutie začalo o 14:00 a podľa Spurgeonových slov: „Toto najpožehnanejšie stretnutie trvalo až do neskorých nočných hodín. Sláva Bohu!“
Na týchto stretnutiach sa však ľudia nestretávali len kvôli tomu, aby odhlasovali členstvo do zhromaždenia. Tieto stretnutia mali vzdelávací charakter a slúžili aj na povzbudzovanie jednotlivých členov zboru k šíreniu evanjelia, pretože častokrát sa stávalo, že pred toto zhromaždenie prichádzali ľudia, ktorí sa neobrátili pod vedením Spurgeona, ale sa obrátili na základe toho, že im niekto v úplne inom zbore zvestoval evanjelium. A na základe týchto svedectiev mohli ľudia vidieť Božiu zachraňujúcu moc a tak si uvedomiť veľkú potrebu zvestovania evanjelia strateným.
- Povolanie starších zboru
Keď Spurgeon začal kázať v zbore New Park Street Chapel, ľudia v tomto zbore rozlišovali len funkciu pastora a diakonov. Avšak keď sa zbor začal rozrastať, tak samotný pastor a diakoni sa už nedokázali postarať o duchovné potreby zhromaždenia. Preto na januárovom zborovom stretnutí v roku 1859 Spurgeon ustanovil na základe Písma funkciu starších zboru, ktorí sa mali starať o duchovné potreby členov zboru.
Oficiálne povinnosti starších boli: vyučovanie, kázanie, všímanie si potenciálnych záujemcov o členstvo v zbore, kontrola neprítomných na pamiatke večere Pána, starostlivosť o chorých a utrápených, organizovanie modlitebných stretnutí a biblických hodín pre mladých, získavanie a výučba dobrovoľníkov pre službu staršieho v zbore. Jeden zo starších mal osobitnú funkciu navštevovať chudobných a chorých, ktorí nedokázali prísť do zhromaždenia, a mal povinnosť dohliadať na to, aby sa to konalo pravidelne.
Spurgeona trápilo, že väčšina okolitých zborov nemala úrad staršieho a preto povzbudzoval tieto zbory, aby nasledovali novozmluvný vzor pre tento úrad.
- Starostlivosť o fungujúci zbor
Naším jediným cieľom však nemá byť len dokonalý spôsob prijímania členov. Toto nebol ani Spurgeonov cieľ. Spurgeon však pochopil, že spoločenstvo plné ľudí, ktorí milujú Ježiša a uverili evanjeliu, môže byť veľkou hybnou silou, ktorá môže pod Božím vedením otriasť svetom. A práve preto neustále vyzýval ľudí, aby robili niečo pre Božie kráľovstvo.
Otázka, ktorú kládli každému záujemcovi o členstvo znela: „Čo budeš robiť pre Krista?“ Odpoveď na túto otázku bola zapísaná do knihy. A jedna vec, ktorú požadovali od každého člena zboru bola, aby pokračoval v robení niečoho pre Spasiteľa. Ak dotyčný člen začal byť nečinný, bola to otázka cirkevnej disciplíny. Buď bol aktívny v zbore alebo sa musel vzdať členstva.
Z Metropolitan Tabernacle bolo vyslaných niekoľko stoviek kazateľov a misionárov, bolo založených niekoľko stoviek zborov a desiatky charitatívnych organizácií, po celom svete bolo rozdaných nespočetné množstvo traktátov a kníh a vplyv Spurgeonovho zboru cítiť až dodnes.
Nie každý zbor však bude tak veľký ako zbor Metropolitan Tabernacle a nie každý pastor bude takým pastorom, akým bol Charles H. Spurgeon. Toto ani nie je cieľom. Cieľom každého zboru a každého pastora by mala byť vernosť: vernosť Písmu v doktrinálnej čistote, vernosť v prijímaní členov, vernosť v aktívnom šírení evanjelia, vernosť Kristovi. V tomto by mal byť Spurgeonov zbor aj dnes vzorom pre každého pastora a pre každý zbor.
Geoff Chang
Preložené z: https://www.spurgeon.org/resource-library/blog-entries/meaningful-membership-at-spurgeons-metropolitan-tabernacle
