Predchádzajúca 2. časť série 6 článkov „Boží plán pre rodinu“
V mnohých oblastiach života je podriadenie jednostranné. Občania sa musia podriadiť polícii, vojaci sa musia podriadiť svojim veliteľom a zamestnanci sa musia podriadiť svojim zamestnávateľom. Keď je táto jednosmernosť narušená, väčšinou narušiteľ prehráva. Ale v Písme je podriadenie medzi veriacimi obojstranné. Keď je však toto pravidlo narušené, ovplyvní to nie len jednu stranu ale obe.
Božie slovo nám prikazuje podriaďovať sa v rámci rodiny. Toto podriadenie je medzi manželom a manželkou vzájomné: každý sa má snažiť dať toho druhého na prvé miesto (Filipským 2:3). Tento svet sa takémuto podriadeniu vysmieva a pohŕda ním, pretože muža považuje za slabocha a ženu za bojazlivú.
Napriek tomu, čo si myslí svet, je očividné, že Pavol nikdy nepredpokladal, že by princíp vzájomnej podriadenosti akýmkoľvek spôsobom zrušil princíp autority. Ak by toto bol jeho zámer, nikdy by nezdôrazňoval, že v rodine má každý z členov rôzne úlohy. Namiesto toho, veľmi jasne zdôrazňuje to, že muž je hlavou rodiny a rodičia majú autoritu nad deťmi.
Okrem toho je veľmi dôležité zdôrazniť, že Pavol začal s princípom vzájomnej podriadenosti ako prvým princípom. Bol to zámer, pretože vedel, že základom zdravo fungujúcej rodiny je vzájomná oddanosť a podriadenosť. Keby sme hľadali jediný príkaz, ktorý by dokázal zabezpečiť pokoj a istotu v rodine, nenašli by sme lepší ako ten, ktorý použil Pavol počas svojej obšírnej diskusie o úlohách v rodine: „Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej.“ (Efezským 5:21).
Čo podriadenie nie je
Viaceré ženy často veľmi ťažko znášajú slová z Efežanom 5. kapitoly, pretože to vnímajú ako keby to celé bolo len o podriadenosti manželky a dominancii muža v domácnosti. Počul som ako o jednej domácnosti, kde príliš horlivý manžel sa stále oháňal pred manželkou len slovami z 22. verša tejto kapitoly: „Ženy buďte podriadené svojim mužom.“Tento verš veľmi ľahko môže prerásť až do podoby násilných trestov na manželkách.
Ale takýto prístup je úplne proti významu tejto pasáže. Majte na pamäti, že Pavol kládol dôraz na obojstrannú podriadenosť, nie len jednostrannú. Každý v cirkvi musí byť podriadený ostatným. Príkaz podriadenosti sa nevzťahuje teda len na manželky ale rovnako aj na manželov. A verše 22-24 jednoducho vysvetľujú, ako sa majú manželky podriaďovať svojim manželom s takou istou úctou a oddanosťou, akú dĺžia Kristovi.
Podriadený manžel
Ale ak Písmo prikazuje podriaďovať sa svojim manželským partnerom, platí tento princíp vzájomnej podriadenosti rovnako pre manželov ako aj pre manželky? Určite áno. Pavol povedal vo veršoch 25-29, že manžel má milovať svoju manželku a byť jej oddaný tak, ako aj Kristus miluje svoju cirkev: „Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu…“ (Efezským 5:25). Nie je väčšej ukážky podriadenosti, ako keď niekto dá život za druhého. A to je presne to, čo urobil Kristus pre svoju cirkev. Keďže manželia majú prikázané milovať svoje manželky tak, ako Kristus miloval cirkev, vyžaduje si to úplné sebaobetovanie v prospech manželky.
Toto však neznamená to, že muž sa má úplne vzdať svojej Bohom zverenej úlohy vodcu domácnosti. Znamená to, že manžel nemá svoje vodcovstvo v rodine uplatňovať diktátorským štýlom, ale v pokore a obetavosti má slúžiť svojej manželke a rodine. Má byť oporou pre svoju manželku a má jej pomáhať niesť bremená na úkor svojich túžob. Nie je to podriadenosť v zmysle toho, že kto bude viesť domácnosť, ale jedná sa o milujúcu ochotu obetovať sa pre manželku, slúžiť jej a hľadať jej dobro. Inými slovami, hlavným manželovým cieľom by malo byť napĺňanie manželkiných potrieb pred svojimi.
Pavol pokračoval v tejto myšlienke podriadenosti aj vo vzťahu k deťom. Ale opäť, nejedná sa o podriadenosť v takom zmysle, že deti majú mať vládu nad rodičmi. Jedná sa o podriadenosť v zmysle obetavej nesebeckej službe deťom. Pavol to vyjadruje slovami: „A vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich s prísnosťou a napomínaním podľa Pána.“ (Efezským 6:4).
Samozrejme Pavol aj deťom prikazoval, aby poslúchali svojich rodičov podobne, ako poslúchajú sluhovia svojich pánov. Nikdy však Pavol nepredstavoval princíp podriadenosti ako jednostranný. Rovnako ako rodičia aj páni musia preukazovať rešpekt a láskavosť svojim sluhom (Efezským 6:9).
Obetavá podriadenosť
Nakoniec, každý v domácnosti sa v určitom bode a určitým spôsobom musí podriadiť ostatným. Áno, manželky sa majú podriadiť vedeniu svpojich manželov. Ale manželia sa musia tiež pokoriť pred potrebami svojich manželiek. Aj deti musia poslúchať svojich rodičov. Ale rodičia majú rovnako povinnosť slúžiť a obetovať sa pre svoje deti. Samozrejme, že aj sluhovia musia prenechať autoritu svojim pánom. Ale aj páni sú povinní zaobchádzať so svojimi sluhami dôstojne a úctivo, majú si vážiť aj najnižších sluhov viac ako samých seba.
Inými slovami, Pavol prikazuje každému kresťanovi, aby išiel príkladom ostatným v tom, ako majú byť podriadení ostaným. Tento jednoduchý princíp je kľúčom k pokojnej a šťastnej domácnosti. Dominantní muži, ktorí sa snažia používať Efezským 5. kapitolu ako palicu na udržanie svojich manželiek v podriadenosti, vôbec nepochopili myšlienku tohto textu. Aj keď vám dal Boh vodcovské postavenie, máte povinnosť vziať na seba úlohu sluhu, pretože presne toto isté urobil Ježiš pre nás.
Náš Pán veľmi jasne učil ohľadne tejto veci. V Matúšovi 20:25-27 je zaznamenané, ako si Ježiš zhromaždil učeníkov aby ich naučil túto lekciu:
„Viete, že vladári národov panujú nad nimi a mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. Medzi vami to tak nebude, ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto by sa medzi vami chcel stať prvým, bude vaším sluhom.“
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B150413
Nasledovná 4. časť zo série 6 článkov „Boží plán pre rodinu“
Výborná kniha o výchove detí od Johna MacArthura: Boží plán pre výchovu našich detí https://www.dobrasprava.sk/knihy/index.php?route=product/product&product_id=88
