Predchádzajúca 1. časť série 6 článkov „Boží plán pre rodinu“
Neveriaci svet má skreslený a cynický pohľad na podriadenosť. V skutočnosti sa pokora a podriadenosť už nepovažujú za charakterové vlastnosti, ale sú skôr považované za slabosti. Je to jeden z mnohých spôsobov,ako svet znehodnotil a prekrútil Boží zámer pre rodinu.
Božie predpisy
Písmo často vyzýva kresťanov k pokore a podriadenosti. V 5. kapitole listu Efezským Pavol hovorí, že život naplnený Duchom nemá byť zápasom o vrchol ale o dno. To je presne to, čo učí aj Pán Ježiš: „Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým.“ (Marek 9:35). „Každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Lukáš 18:14).
V spoločenstve veriacich by teda mal byť tento princíp podriadenosti aplikovaný do všetkých vzťahov. Každý jednotlivec by mal byť podriadený všetkým ostatným. Toto je presne tá situácia, ktorú opisuje Pavol v liste Efezským 5:21 slovami: „Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej.“ Peter povedal toto isté v 1. liste Petra 5:5-6:
„Podobne mladší poddaní buďte starším. A všetci spoločne sa opášte pokorou, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil.“
V Novom zákone sa na vyjadrenie slova „podriadiť sa“ používa grécke slov „hupotasso“. Toto slovo je zložené z dvoch slov: hupo = pod, tasso = zoradiť, dostať do poriadku, usporiadať. Hovorí to o zaradení sa jedného pod druhého. Toto je zmýšľanie, ktoré by malo byť nám, kresťanom, blízke a malo by riadiť všetky naše vzťahy: „…v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba a nehľadajte každý len svoj prospech, ale aj prospech iných.“ (Filipským 2:3-4).
Príklad pokory
Napokon bol to náš Pán, ktorý nám ukázal dokonalý príklad pokory. Napriek tomu, že bol Bohom, zostúpil z nebies na zem, bez akejkoľvek veľkej reputácie v podobe milujúceho človeka. Ako služobník sa poddal hanebnej smrti na kríži v prospech druhých (Filipským 2:5-8). Tým, že toto urobil, dal nám príklad, ktorý máme nasledovať (1. Petra 2:21).
Toto je dôvod, prečo máme byť aj my podriadení vo všetkých vzťahoch jeden druhému, ale v prvom rade máme byť podriadení Kristovi. Toto je jadro skutočného kresťanského charakteru a je to jediný princíp, ktorému by mali zodpovedať všetky naše vzťahy. Kresťania by mali byť podriadení jeden druhému.
Autorita, nie anarchia
Nepochopte zle tento princíp a ani ho neaplikujte zlým spôsobom. Tento princíp neruší potrebu vodcovstva a princíp autority. Určite neruší hierarchiu pozícií v rôznych inštitúciách. Napríklad v zboroch, kazatelia a starší plnia Bohom zverenú funkciu vedenia a Biblia nám, členom zboru, prikazuje podriadiť sa pod ich duchovné vedenie, pokiaľ je v súlade s písmom (Židom 13:17). Podobne ako v rodine majú rodičia Bohom danú úlohu autority, ktorá vedie, napomína a ochraňuje svoje deti, deti majú zase povinnosť počúvať a poslúchať svojich rodičov (Exodus 20:12, Príslovia 1:8).
Písmo jasne učí: „Každá duša buď poddaná nadriadeným vrchnostiam. Lebo nieto vrchnosti, iba ak od Boha. A tie, čo sú, sú zriadené Bohom. Kto sa teda protiví vrchnosti, Božiemu zriadeniu sa protiví. A tí, čo sa protivia, priťahujú si súd.“ Rimanom 13:1-2.
Takže princíp vzájomnej podriadenosti nemôžeme vnímať ako absolútnu rovnosť. Určite to neznamená, že by nikto nemal byť na čele v cirkvi, vo vláde alebo v rodine.
Zdravý rozum len potvrdzuje potrebu autoritatívnych štruktúr v ľudskej spoločnosti. Samozrejme, tou najväčšou spoločenskou štruktúrou je národ. Každý právoplatný národ musí mať svoju vládu. Žiadny národ nedokáže fungovať bez autority. Sám Boh navrhol, aby národ fungoval pod vedením nejakej vlády. Preto nám texty z listu Rimanom 13 a 1. list Petra 2:13-17 pripomínajú, že to bol Boh, ktorý ustanovil vládne autority:Vládcovia, králi, vojaci, policajti a sudcovia, všetci títo sú potrebnú k tomu, aby „trestali všetkých, čo zle robia, a chválili tých, čo dobre robia.“ (1. list Petra 2:14). Bez nich by bola anarchia a žiadna spoločnosť nedokáže prežiť anarchiu.
Podobne aj v najmenšej ľudskej inštitúcii, v rodine, je potrebné uplatňovať rovnaké princípy. Ani rodina nedokáže prežiť anarchiu. Niekto musí byť zodpovedný za disciplínu, výchovu, smerovanie a duchovné vedenie. Aj Písmo to potvrdzuje a postupne, ako sa budeme hlbšie venovať listu Efezským 5. a 6. kapitole, to uvidíme.
Autorita a podriadenosť v rodine
Napriek tomu, pokiaľ sa jedná o vzťah jedného voči druhému, tak princíp podriadenosti musí byť viditeľný v tom, ako sa jeden k druhému správame. Dokonca aj osoba v autoritatívnom postavení musí byť podobná Kristovi vo svojom vzťahu voči druhej osobe, čo samozrejme znamená, že si váži tú druhú osobu viac ako seba. Opäť, Kristus je nám príkladom toho, ako takéto vedenie má vyzerať. „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.“ (Marek 10:45).
Princíp vzájomnej podriadenosti je dobre vystihnutý v Efežanom 5:21 slovami: „Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej.“ Aby nám Pavol znázornil princíp podriadenosti, kde Boh ustanovuje vodcovské autority, zobral si príklad z najzákladnejšej ľudskej inštitúcie: z rodiny.
Pavol vysvetľuje tento princíp v 13. kapitole listu Rimanom a Peter zase v 1. liste Petra 2:13-16. Pavol mohol v 13. kapitole použiť na vysvetlenie princípu podriadenosti príklad cirkvi, ako to urobil v 1. liste Timotejovi 2. a 3. kapitole, ale v liste Rimanom sa Pavol zameriaval na vzájomnú podriadenosť a preto použil obraz rodiny. Na príklade rodiny, ktorá je tou najmenšou a najintímnejšou inštitúciou v spoločnosti, vysvetlil, ako funguje podriadenosť bez toho, aby došlo k vyvráteniu potreby Bohom daných autorít, ktoré riadia každú ľudskú inštitúciu.
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B150410
Nasledovná 3. časť zo série 6 článkov „Boží plán pre rodinu“
Výborná kniha o výchove detí od Johna MacArthura: Boží plán pre výchovu našich detí https://www.dobrasprava.sk/knihy/index.php?route=product/product&product_id=88
