Predchádzajúca 3. časť série 6 článkov „Boží plán pre rodinu“
Manželove vedenie domácnosti je veľmi často diskutovanou témou vo svete. Niet sa ani čo čudovať, keď spoločnosť úplne odmietla Boží plán pre rodinu. Ale v dnešnej dobe je to čoraz častejšie diskutovaná otázka aj v cirkvi, ktorá znepokojuje ľudí.
Preto ani nemôžeme dúfať, že pochopíme alebo budeme schopní aplikovať Boží plán pre manželstvo a rodinu, ak odsunieme na bok túto dôležitú doktrínu o vodcovstve v domácnosti.
Manželstvo je však založené na princípe vzájomnosti. Prestaňte myslieť nad manželovým Bohom zvereným vodcovstvom ako nad degradovaním manželkinej úlohy v domácnosti alebo spôsobom, akým zrušiť podstatu jednoty manželstva. Manželstvo je partnerstvom, nie súkromnou vládou pre dominantných manželov. Táto pravda je zahrnutá do celého učenia Písma o manželstve a rodine.
Odlišní ale rovní
Po prvé, Písmo veľmi jasne hovorí o tom, že muži a ženy sú si pred Bohom duchovne rovní. V Kristovi majú rovnaké postavenie a rovnaké výsady, pretože všetci sme zjednotení v Ňom rovnakým spôsobom. Galatským 3:28 hovorí: „Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi.“ Neexistuje žiadna druhoradá duchovná trieda. V Kristovi pred Bohom existuje iba jednota. Sme si rovní. Muži nie sú duchovne nadradení ženám.
Napriek našej rovnosti je zjavné, že na základe Písma a aj z biologického hľadiska, boli mužom a ženám zverené rozdielne úlohy. Biblia je úplne jednoznačná v tom, že vedenie domácnosti patrí mužom a nie ženám (Efezským 5:23). Zodpovednosť vo veciach vyučovania a vedenia zboru je zverená mužom, nie ženám (1. Timoteovi 2:12). Ženy však majú jedinečnú úlohu vychovávať deti a omnoho viac vplývať na novú generáciu ako muži. A napĺňanie tejto úlohy určite nemôžeme vôbec považovať za nejakú druhoradú úlohu.
Muži sú spravidla fyzicky silnejší (1. list Petra 3:7, pozn. prekl.: Roháčkov preklad hovorí o manželkách ako o „slabších nádobách“). Muži sú preto zodpovední za zabezpečenie a ochranu rodiny. Písmo jasne učí, že Boh bol ten, ktorý určil fyzické a funkčné rozdiely medzi mužom a ženouz nejakého dôvodu a aj preto Boh rozdeľuje úlohy a rozdielne zodpovednosti medzi mužov a ženy.
Zapamätajte si, že napriek tomu, že muž a žena majú jasne odlišné úlohy, tak ich duchovné postavenie v Kristovi je úplne rovnaké. Dokonca aj biblické vyjadrenie o tom, že dvaja sa stanú jedným telom, len podčiarkuje jednotu medzi mužom a ženou a už len toto samotné vyvracia myšlienku nadradenosti.
Biblické vodcovstvo
V skutočnosti spôsob, akým Písmo opisuje to, že muž má byť hlavou ženy, len podčiarkuje duchovnú rovnosť medzi mužom a ženou. V 1. liste Korinťanom 11:3 Pavol píše: „Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus a hlavou ženy je však muž a hlavou Krista je Boh.“
Všimnite si niekoľko významných právd, ktoré sú zjavné v tomto jednom verši:
Po prvé, Boh dal každému manželovi jasnú zodpovednosť za duchovné vedenie a muž nemá právo sa vzdať tejto úlohy. Manžel, nie manželka (!), má byť hlavou rodiny. To je Boží plán. V každej domácnosti musí mať niekto zodpovednosť za vedenie a Písmo túto úlohu jasne zveruje mužovi, nie žene.
Po druhé, vzorom takéhoto správania pre muža je Kristus. Vodcovstvo založené na Kristovom vedení nezahŕňa len zodpovednosť za duchovné vedenie ale taktiež starostlivosť, výchovu, ochranu a sebaobetovanie. V Efezským 5:28-29 je napísané:„Tak sú povinní aj mužovia milovať si ženy ako vlastné telá. Kto si miluje ženu, seba samého miluje. Veď nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale ho živí a opatruje, ako aj Kristus cirkev.“
Tento text vyvracia akúkoľvek myšlienku o tom, že manželova vodcovská úloha ho robí akýmkoľvek spôsobom nadradeným nad svojou manželkou.
Vodcovstvo v rámci Božej Trojice
Po tretie, všimnite si vyhlásenie na konci 1. listu Korinťanom 11:3 „Boh je hlavou Krista“. Inými slovami, aj v rámci Trojice je jedna osoba hlavou. Boh Otec je hlavou Krista, Boha Syna.
Znamená to teda, že všetky osoby Trojice nie sú rovnaké vo svojej podstate? Samozrejme, že nie. Ježiš sám hovorí: „Ja a Otec sme jedno.“ (Ján 10:30). Ďalej hovorí: „Kto mňa videl, videl Otca.“ (Ján 14:9). Kristus „je obrazom neviditeľného Boha“ (Kolosenským 1:15). „Lebo v Ňom prebýva všetka plnosť božskosti, telesne“ (Kolosenským 2:9). Neexistuje vôbec žiadna nerovnosť medzi osobami Trojice.
Napriek tomu však existuje rozdiel v ich úlohách. Syn sa dobrovoľne podriaďuje pod Otcove vedenie. Ten istý Ježiš, ktorý hovorí „Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi.“ (Matúš 28:18),tak isto povedal: „Mojím pokrmom je činiť vôľu Toho, ktorý ma poslal, a dokonať Jeho dielo.“ (Ján 4:34). „Nehľadám svoju vôľu, ale vôľu Toho, kto ma poslal.“ (Ján 5:30, porovnaj Ján 6:38). Inými slovami, napriek tomu, že Otec a Syn sú vo svojej podstate rovnakí, ich úloha je iná. Úloha Syna nie je o nič menšia ako úloha Otca, je len iná. Syn nie je v žiadnom zmysle menejcenný ako Otec, napriek tomu, že sa dobrovoľne poddáva pod Otcove vedenie.
Podriadenie v manželstve
Toto isté platí aj v manželstve. Ženy nie sú nijakým spôsobom menejcenné oproti svojim manželom aj napriek tomu, že každému z nich určil Boh inú úlohu. Dvaja sú jedným telom. Vo svojej podstate sú si úplne rovní. Aj keď žena sa musí podriadiť pod vedenie muža, Boh prikazuje, aby muž uznal rovnosť svojej ženy a miloval ju ako vlastné telo.
Toto všetko krásne ilustruje princíp vzájomného podriadenia sa. Ďalej môžeme obraz tohto princípu vidieť v učení Písma o fyzickom zväzku dvoch manželov. V 1. liste Korintským7:3 Pavol píše: „Nech si muž plní svoje povinnosti k žene, podobne aj žena k mužovi.“ Jasne tu poukázal na to, že každý člen v manželskom zväzku má určitú povinnosť voči tomu druhému a Pavol tu prikazuje, aby si každý plnil túto svoju povinnosť. Ale tak isto aj uviedol, že každý z partnerov má určitú autoritu nad telom toho druhého: „Žena nevládne svojím telom, ale jej muž. Podobne ani muž nevládne svojím telom, ale jeho žena.“ (1. Korintským 7:4). Znovu tu vidíme, že každý sa musí podriadiť tomu druhému. Ten istý princíp vzájomnej podriadenosti je potrebné aplikovať do každého aspektu v manželskom vzťahu, počnúc fyzickou jednotou.
Ale opäť: Nič z tohto neruší to, čo Písmo jasne učí o vodcovstve manžela. Poukazuje však na to, že mužove vodcovstvo nemá mať diktátorský charakter, kde zvyšní členovia rodiny majú za úlohu plniť len jeho príkazy. Manžel totiž nemá rozdávať svojvoľné autoritárske príkazy, ale aj vo vedení domácnosti má plniť Božiu vôľu.
Inými slovami, Bohom ustanovené úlohy v rodine nemajú nič spoločné s nadradenosťou alebo menejcennosťou. Mnoho žien je určite múdrejších, vzdelanejších, disciplinovanejších ako sú ich manželia. Boh to napriek tomu určil tak, že muž je hlavou rodiny, pretože ženy sú „slabšími nádobami“ (1. list Petra 3:7, Roháčkov preklad) a preto musia byť muži sebaobetaví a musia ich chrániť. Manželka však kvôli tomu nemá o nič menejcennú úlohu v rodine ako manžel.
Základná pravda
Predovšetkým: Manžel ako hlava a žena ako slabšia nádoba musia uplatňovať princíp vzájomnej podriadenosti, kde každý toho druhého považuje za hodnotnejšieho ako seba. Princíp vzájomnej podriadenosti je dôležité dodržiavať nie len v rodine ale aj v cirkvi, preto v určitom zmysle,rovnako ako každý člen rodiny tak aj každý kresťan má byť „naklonený v bratskej láske, predbiehať sa navzájom v úctivosti“ (Rimanom 12:10).
Toto je východiskovým bodom pre všetko, čo Pavol ďalej učí o rodine. Zvyšok jeho učenia, kde popisuje úlohy manželov, manželiek a detí sa opiera o túto dôležitú lekciu o duchovnej pokore. Toto pravidlo je základom princípov vzájomnej podriadenosti, duchovnej rovnosti, láskavej sebaobetavosti, pokory a láskyplnej služby. Tieto princípy sú kľúčom k rodinnej harmónii.
Preložené z: https://www.gty.org/library/blog/B150415
Nasledovná 5. časť zo série 6 článkov „Boží plán pre rodinu“
Výborná kniha o výchove detí od Johna MacArthura: Boží plán pre výchovu našich detí https://www.dobrasprava.sk/knihy/index.php?route=product/product&product_id=88
