V pozadí snahy o ekuménu je túžba naplniť Ježišovo prikázanie o bratskej láske a svedectvo svetu (Ján 13:34-35). Ľudia často zdôvodňujú svoje pochybnosti o kresťanstve tým, že vidia kresťanov rozdelených do rôznych denominácií. Úsilím o ekumenickú jednotu chcú mnohí verejne vyjadriť takúto lásku jeden k druhému (medzi Ježišovými učeníkmi), vydať tým dobré svedectvo a odstrániť tak bariéru v ceste ku Kristovi, ktorá týmto pre svet okolo nás vzniká.
Pomôže ekuména medzi protestantami a katolíkmi naplniť Ježišovo prikázanie (Ján 13:34-35)?
Z Ježišových slov (Ján 13:34-35) nevyplýva, že vzájomná láska robí z kohokoľvek učeníkov Ježiša Krista. Napríklad keď sa dvaja neveriaci manželia milujú, nestávajú sa tým automaticky učeníkmi Ježiša Krista. Ide o to, že podľa vzájomnej lásky ľudia učeníkov identifikujú (podľa toho spoznajú, že sú Ježišovými učeníkmi). Pán Ježiš tu nedefinuje, čo robí z človeka Jeho učeníka. Ani tým Pán Ježiš nevymedzuje lásku len na učeníkov medzi sebou. Na inom mieste učeníkom hovorí, že majú milovať aj svojich nepriateľov. Ani tu neplatí, že ten, kto miluje svojho nepriateľa, je automaticky učeníkom Ježiša Krista.Láska k nepriateľom, podobne ako vzájomná láska učeníkov je jedným z poznávacích znakov pravého učeníka Pána Ježiša. V Písme čítame o veľa ďalších spôsoboch, podľa ktorých sa pozná učeník Ježiša Krista. Pozná sa mimo iného aj podľa toho, že má lásku k pravde, stojí pevne a drží sa učenia, ktoré nám odovzdali apoštolovia Pána Ježiša Krista (2 Tes 2). Učenie o tom, čo robí z človeka učeníka Ježiša Krista, však nájdeme aj na iných miestach Biblie.
Toto konkrétne prikázanie (Ján 13:34-35) je teda možné naplniť výhradne medzi učeníkmi Ježiša Krista. Nedá sa ho, ani pri najlepšej vôli, naplniť jednostranne. V prípade, že nie sú učeníkmi obidve strany, možno naplniť ďalšie Ježišove prikázania o láske, o ktorých čítame na iných miestach. Toto prikázanie sa teda automaticky nenaplňuje napríklad spoluprácou rôznych denominácií alebo usporiadaním spoločných bohoslužieb a evanjelizačných akcií. Ani sa nenaplňuje dohodou o zjednotení rôznych denominácií alebo rozhodnutím, že budem tolerovať rôznosť vieroučných presvedčení ľudí okolo mňa a tak ďalej.
Čo sa týka lásky, je nutné si uvedomiť, že milovať neznamená prehliadať duchovný stav človeka. Naopak: Ak niekoho milujeme, máme o jeho duchovný stav úprimný záujem a starosť. Milovať niekoho tiež neznamená byť bezhlavo tolerantný k tomu, v čo alebo v koho ten ktorý človek verí. V stávke je totiž večný život! Láska tiež nespočíva v dohode o spolupráci medzi rôznymi denomináciami. Láska sa neprejavuje ani tým, že musíme v každom, kto hovorí pozitívne o Kristovi, hneď vidieť brata alebo sestru v Kristovi. Láska má omnoho hlbšiu podstatu než len povrchné pózy a gestá, nech sú akokoľvek dobre mienené. Prikázanie Pána Ježiša v Jánovom evanjeliu 13:34-35 o vzájomnej láske môžu naplniť len učeníci Ježiša Krista medzi sebou. Účelom tohto článku nie je teologicky definovať, kto je alebo nie je učeníkom Ježiša Krista. Chcem ale poukázať na problém, ktorý v otázke ekumény medzi protestantami a rímskymi katolíkmi vzniká.
Ak chceme bez predsudkov prísť k porozumeniu katolíkom, musíme dobre poznať katolícky katechizmus. Ak sa chceme snažiť o ekuménu s katolíkmi, musíme mať jasno v tom, čo učí katolícka cirkev o spáse človeka, pretože na tom stojí viera jednotlivých katolíkov. Nemôžeme ignorovať učenie rímsko-katolíckej cirkvi o spáse napríklad zo strachu, že pochopením rozdielov vznikne bariéra, ktorá zabráni naplneniu Ježišovho prikázania (Ján 13:34-35). Ak je v stávke večný život, potom nie je nič horšieho, než ignorovať učenie o spáse a žiť v týchto otázkach v nevedomosti.
Čo robí z katolíka katolíka?
Katolícka viera je pevne definovaná, jasne vyjadrená a každému prístupná v katolíckom katechizme (Katechizme katolíckej cirkvi). Podľa neho túto vieru tiež vyučujú všetci katolícki duchovní, ktorí patria do rímsko-katolíckej cirkvi. Je to záväzné učenie pre každého katolíka: vrátane otázok o spasení. V súlade s katolíckym katechizmom je rímsko-katolíckou cirkvou tiež hlásaná cesta spásy neveriacim.
Niekedy sa v článkoch a debatách zaoberajúcich sa ekuménou s katolíkmi bavíme o ľuďoch, ktorých voláme katolíkmi, ale po hlbšom skúmaní by sme zistili, že ich viera nevychádza z katolíckeho učenia tak, ako ho vidíme v ich katechizme. Tým pádom sa nebavíme o ekuméne s rímskymi katolíkmi alebo rímsko-katolíckou cirkvou. Bavíme sa vtedy o ekuméne s nejakou nedefinovanou skupinou ľudí, ktorí si svojvoľne vyberajú, čomu z katolíckeho učenia veriť budú a čomu nie, a ktorí preto nie sú skutočnými katolíkmi, hoci sami seba za katolíkov považujú. Bavíme sa potom o ekuméne s niekým, koho by sme správne za katolíka označovať nemali.
V čo teda verí katolík v otázkach spásy? Nie ten katolík, ktorému radšej nedávame otázky ohľadne spásy človeka, pretože by nás to viedlo k pochopeniu, že v tejto veci medzi nami tkvie závažný problém. Ani nejaký imaginárny katolík, ktorého si vyobrazujeme v mysli buď v tom negatívnom alebo pozitívnom svetle. Ale ten ozajstný katolík, ktorého viera, ak sa chce volať katolíkom, musí stáť na učení rímsko-katolíckeho katechizmu.
Katolík, okrem mnohých iných vecí (vrátane tých, ktoré sú v súlade s Písmom), verí, že podmienkou dosiahnutia zmierenia s Bohom je vyznať kňazovi všetky ťažké hriechy (katechizmus katolíckej cirkvi čl. 1493 = KKC čl. 1493).
Ďalej verí, že katolícke sviatosti, ktoré rímsko-katolícka cirkev považuje za sviatosti Novej zmluvy, sú pre neho nevyhnutné ku spáse (KKC 1129).
Verí, že ospravedlnenie sa udeľuje krstom, sviatosťou viery (KKC 1992), že krstom v rímsko-katolíckej cirkvi je oslobodený od hriechu a je znovuzrodený ako Božie dieťa (KKC 1213, 1265) a že sa mu týmto odpúšťajú všetky hriechy, prvotný hriech a všetky osobné hriechy (KKC 1263).
Verí, že pri slávení eucharistie sa chlieb a víno premieňa na pravé telo Kristovo (KKC 1376). Verí, že v tejto božskej obeti, ktorá sa koná vo svätej omši, je prítomný a nekrvavým spôsobom obetovaný sám Kristus (KKC 1367), že táto obeť eucharistie je prinášaná na zmierenie za hriechy živých i mŕtvych (KKC 1414) a že kedykoľvek sa eucharistia slávi, vždy sa uskutočňuje dielo nášho vykúpenia (KKC 1405).
Skutočný katolík tiež verí, že aj keď zomrie v Božej milosti a priateľstve s Bohom a má istotu večnej spásy, nemusí byť dokonale očistený. Má preto po smrti možnosť byť podrobený konečnému očisťovaniu v očistci, aby dosiahol svätosť, nutnú pre vstup do nebeskej radosti (KKC 1030).
Verí, že prostredníctvom odpustkov môžu veriaci získavať pre seba ale i pre duše v očistci odpustenie časných trestov a následkov hriechov (KKC 1498).
O Márii katolík verí, že má podiel na dovŕšení spásy všetkých vyvolených a v súčasnej dobe v nebi vykonáva spasiteľný úkon, príhovormi získava veriacemu dary večnej spásy a je veriacemu za orodovníčku, pomocníčku, ochrankyňu a prostredníčku (KKC 969). Dôvodom mariánskej úcty je pre katolíka to, že sa Mária stala kráľovnou trojitej Cirkvi a tiež paňou a vládkyňou kresťanskej cirkvi (KKC časť A. Dôvody mariánskej úcty). Ďalej verí, že cieľom mariánskej úcty je doviesť veriaceho k Ježišovi, k Bohu a k večnému životu (KKC časť B. Cieľ mariánskej úcty). Katolík verí, že vrúcna úcta a láska k Panne Márii je známkou večného vyvolenia a že mariánska úcta je zárukou Božej milosti, spásy a vytrvania (KKC časť C. Ovocie mariánskej úcty). Rímsky katolík tiež verí, že Mária vedie ku Kristovi a že úcta k nej je cesta k Bohu (KKC časť E. Podmienka pravej mariánskej úcty).
Nie je iné evanjelium
Nie je možné v jednom a tom istom srdci veriť, že som získal spásu preto, že Kristus raz, navždy a neopakovateľne zaplatil na kríži dokonalou zástupnou obeťou za moje hriechy a zároveň v rovnakom srdci veriť, že je sám Kristus znovu a znovu obetovaný na oltári vo sviatosti eucharistie, aby sa uskutočnilo dielo môjho vykúpenia.
Nie je možné veriť, že som ospravedlnený len a výlučne z viery v milosť a zástupnú obeť Pána Ježiša Krista a v tom istom srdci veriť, že som ospravedlnený krstom, sviatosťou viery a že k dosiahnutiu zmierenia s Bohom musím vyznať kňazovi všetky ťažké hriechy. Jedným totiž popieram druhé.
Nie je možné v srdci veriť, že sviatosti rímsko-katolíckej cirkvi sú nutné ku spáse, a v tom istom srdci veriť, že jedinou podmienkou spásy je viera v milosť a obeť nášho Pána Ježiša Krista. A tak ďalej a tak ďalej.
Vidíme, že ide o zásadné otázky spásy. Katechizmus síce hovorí, že len Božie meno prináša spásu (KKC 432) a cituje 2 Kor 5:19 „Boh zmieril svet so sebou skrze Krista“ (KKC 433), ale navzdory tomu neučí, že spása je len a výlučne v Kristovi. Viera v Ježiša Krista je síce nevyhnutná pre spásu (KKC 161), ale nie je pre spásu človeka dostatočná. Podľa Katechizmu veriaci nachádza spásu vďaka celému radu prostriedkov, ktoré vyučuje a poskytuje výlučne rímsko-katolícka cirkev (krst, eucharistia, vyznávanie hriechov kňazovi, upieranie nádeje na Máriu, očistec atď.). Keby niekto veril všetkému, čo je v katolíckom katechizme v súlade s Písmom, ale veril by spolu s tým aj niečomu z toho, čo je uvedené vyššie v tomto článku, verí potom v iné, prekrútené a falošné evanjelium. A takéto „evanjelium“ nemá moc nikoho spasiť (Gal 1:7-9).
Ekuména medzi protestantmi a katolíkmi: Dá sa to?
Je rozdiel na jednej strane medzi priateľstvom s katolíkmi, snahou im porozumieť a túžbou im zvestovať evanjelium a na strane druhej medzi ekumenickou jednotou a spoluprácou. Na tej jednej strane nevyjadrujeme súhlas s tým, aké učenie katolícka cirkev zastáva a čo prezentuje svetu v otázkach spásy a v iných dôležitých veciach. Na tej druhej svojou aktívnou účasťou v ekumenickej jednote a spolupráci vyjadrujeme súhlas s učením a vierou toho, s kým sme sa v ekumenickom hnutí zjednotili. Dávame tým svetu jasnú správu: „Ten, kto prijíma učenie o spáse, tak ako ho vidíme v katolíckom katechizme, a verí mu, ten je mojim bratom a sestrou. Preto aj ty, neveriaci človek, môžeš podľa tohto učenia byť spaseným…“
Prejavuje sa azda láska tým, že niekoho zanechávam na scestí a v tme v otázkach spasenia? Je azda protestantom ľahostajné, čomu katolík verí ohľadne spásy? Je azda ľahostajnosť a slepá tolerancia k učeniu v otázkach spásy svetu svedectvom lásky? Pomôžeme azda pritakávaním prekrútenému učeniu o spáse ľuďom okolo nás ku Kristovi?
Čo môžem urobiť ja?
Je niekto z tvojich priateľov katolík? Opýtaj sa ho, či verí tomu, čo je uvedené vyššie (ale či verí aj iným veciam, ktoré sú v rozpore s Písmom). Ak áno, tak citlivo, trpezlivo a s láskou sa usiluj o to, aby spoznal pravú cestu spásy výlučne na základe viery v Božiu milosť a dokončenú obeť Pána Ježiša Krista. Snaž sa mu pomôcť pochopiť, že nie je možné veriť bludom, ktoré učí o spáse rímsko-katolícka cirkev, a zároveň sa spoliehať na Božiu milosť v Kristovi Ježišovi. Jedno totiž vylučuje druhé. (Jasné varovanie čítame napríklad v liste Galatským 1:6-9.)
Je jeho odpoveď nie? Potom si uvedom, že ho zatiaľ Boh buď ochránil pred tými zvrátenosťami rímsko-katolíckeho učenia o spáse, alebo že je na ceste odpadnutia od rímskeho katolicizmu a vydal sa teda nádejným smerom. Ďalej ho s láskou, citlivo a trpezlivo povzbudzuj, aby týmto smerom pokračoval a poznával pravdu evanjelia na základe Písma.
Namiesto túžby po ekuméne s katolíkmi, ktorá vedie ku kompromisom ohľadne učenia Písma, prijmi to povolanie, ku ktorému ťa vyzýva Pán Ježiš Kristus: Modli sa, aby Boh rímskym katolíkom otváral oči, aby videli jasne pravdu evanjelia Ježiša Krista. Pros Boha, aby v tebe vzbudil väčší a úprimný záujem o nich a ich duchovný stav pred Bohom. Buď aktívny: hovor s nimi, buď trpezlivý a v láske zvestuj katolíkom pravé evanjelium Ježiša Krista. Povzbudzuj ich k samostatnému čítaniu Biblie. Navrhni im možnosť spoločného štúdia Písma. Ponúkni im spoľahlivú literatúru, ktorá im ozrejmí biblickú cestu spásy.
Jiří Král
Preložené z: http://www.reformace.cz/zod/ekumena-mezi-protestanty-katoliky-nejde-cislo-121
