Božia norma nie je nič menšie ako dokonalosť. A ak nie si v Kristovi, tak túto normu nespĺňaš. Ak nie si v Kristovi,môžeš dať všetky svoje peniaze na charitu, môžeš robiť všetky tieto veci, konať všetky tieto skutky, môžeš byť v kostole 24 hodín denne, 7 dní v týždni a nebude na tom záležať. Na to, aby si splnil Božiu normu, musíš byť v Kristovi!
Celá kniha na stiahnutie je k dispozícii tu: http://pravdavlaske.sk/wp-content/uploads/2019/03/Stratena-katolicka-spasena-Bozou-milostou-Jacquelyn-Johnson.pdf
Úryvok z knihy:
Volám sa Jacquelyn Johnson a mám 22 rokov. Keď som vyrastala, vždy som verila, že Boh existuje. Moja mama sa vždy so mnou hrala vonku. V Rimanom 1 čítame, že stvorenstvo svedčí o Bohu a Jeho atribútoch, a to je úplne presné. Pamätám si, ako som sa pozerala na oblaky, hviezdy a dokonca na mravce a niečo vo mne hovorilo “Tam niekde existuje Stvoriteľ.” Pamätám si, ako sa mama so mnou modlila predtým, ako som šla spať. Vychovala ma v poslušnosti k nej a môjmu otcovi. Keď prišiel čas ísť na základnú školu, šla som do katolíckej školy. Prešla som množstvom katolíckych rituálov, mali sme hodiny náboženstva a dokonca sme mali omše každý utorok a štvrtok ráno. Moji učitelia boli morálni ľudia a myšlienka byť morálnou osobou sa mi páčila. Bolo to niečo, čím som chcela byť. Pamätám si na svoju prvú spoveď. Kňaz mi vymeral desať “otčenášov” ako pokánie na odpustenie môjho hriechu.
A od tej doby, každý večer predtým, ako som šla spať, som povedala tých desať “otčenášov.” Nikdy som si skutočne neuvedomila, že som spravila niečo zlé, ale povedala som si, pre istotu, budem mať podporný plán a tých desať “otčenášov” bolo mojím podporným plánom. A od tohto bodu som vždy mala predstavu, že človek si duchovne musí veci odpracovať, že duchovne si musíme všetko zaslúžiť. Počas zvyšných rokov môjho dospievania som bola vzorom dobrého človeka. Vždy som bola ten typ “Áno, madam.” a “Nie, madam.” Vždy som mala dobré známky. Jediný alkohol, ktorý som kedy požila, bolo víno počas katolíckeho prijímania. Nikdy som nenadávala. Z času na čas som chodila na omšu. Často som sa modlila a dokonca som si z času na čas čítala Bibliu. A ľudia ma vždy zahŕňali komplimentmi. Vždy hovorili, “Ach, ona je také dobré dievča!” “Ach, ona je taká milá!” “Ach, ona je taká úctivá!” A ja som začala veriť, že som dobrý človek.
Jacquelyn Johnson
