Jeden z najzbožnejších mužov v Starom zákone spáchal cudzoložstvo a potom sa to snažil zakryť tým, že zabil muža svojej novej milenky. Ak ešte aj Bohom pomazaný kráľ môže spadnúť do takéhoto hriechu, tak by sme mali byť aj my na pozore. Čo je ešte horšie, je to, že Dávid nebol hneď po tomto hriechu usvedčený a nečinil pokánie. Práve naopak: na mnoho mesiacov si zatvrdil srdce voči tomuto hriechu.
Biblia nám presne nehovorí, ako dlho po tom hriechu mal Dávid chladné srdce voči Bohu. Ale z Biblie vieme, že kým prišiel Nátan, aby napomenul Dávida, tak dieťa, ktoré bolo počaté v tejto afére, sa už narodilo. Dávid, muž naplnený Duchom Svätým, ktorý napísal skoro polovicu Žalmov, mal minimálne rok zatvrdené srdce voči Bohu.
Čo priviedlo nakoniec Dávida k pokániu? Musel prísť prorok a povedať Dávidovi priamo do očí: „Ty si ten muž!“ (2 Samuelova 12:7). Po Nátanovom dôraznom napomenutí Dávid rýchlo a oddane činil pokánie. Čo je však dôležitejšie, Boh mu hneď odpustil (2 Samuelova 12:13). Čoskoro sa Dávid vrátil k uctievaniu Boha a dôvere v Neho. Ale kľúčovou súčasťou jeho pokánia bol Bohu oddaný priateľ, ktorý mu v ťažkom období povedal pravdu v láske.
Veľké hriechy v živote velikánov
Dávid bol najväčším vodcom v Starom zákone. Peter bol zase najväčším vodcom v Novom zákone. A napriek tomu spáchal vážny hriech dlho po tom, ako bol samotným Kristom označený za vodcu. Petrov hriech nebol až tak „škandalózny“ ako Dávidov, ale bol rovnako zlý.
Peter urobil veľmi tvrdé a ničivé rozhodnutia, pretože sa bál ostatných. Boh mu osobne povedal, že je v poriadku, aby Židia aj nežidia mali spoločné spoločenstvo (pozri Skutky 10-11). Hoci sa Peter chvíľu zúčastňoval týchto spoločných stretnutí, potom sa v dôsledku spoločenského tlaku zo strany „stúpencov obriezky“ oddelil od svojich kresťanských bratov z pohanov (Galatským 2:11-14).
Toto je oveľa horšia situácia ako len to, keď si k niekomu nesadnete pri obede. Petrove konanie malo hlboké evanjelizačné dôsledky. Peter bol takým kresťanským vodcom, že jeho konanie výrazne vplývalo na doktrinálne pravdy. Jeho rozhodnutie ohľadom oddelenia sa od kresťanov z pohanov naznačovalo, že kresťania z pohanov sa musia stať židovskými kresťanmi na to, aby boli plne uznaní za kresťanov. Jednoducho povedané, na základe Petrových činov, ktoré sa nezhodovali s tým, čo hlásal o ospravedlnení, bola doktrína ospravedlnenia ohrozená tým, že bude zle vysvetlená a pochopená.
Kedy sa Peter zastavil a činil pokánie? Po tom, ako si apoštol Pavol všimol jeho hriešne konanie a zavolal si ho verejne na koberček (Galatským 2:14).
Ak duchovní hrdinovia ako Dávid a Peter potrebovali vo svojich životoch priateľov ako Nátan a Pavol, nepotrebujeme niekoho aj my vo svojich životoch?
Koho?
Možno lepšia otázka by bola, koho potrebujeme vo svojich životoch? Tvárou v tvár všetkým ťažkostiam, ktoré nás budú lákať k tomu, aby sme sa odvrátili od Krista, nám autor listu Židom múdro radí, že jedným z najlepších spôsobov, ako sa priblížiť Kristovi, je pomocou Kristovho tela, teda cirkvi.
V liste Židom 10:24-25 autor vyzýva veriacich, aby sa „budovali navzájom“ a aby „povzbudzovali jeden druhého.“ To sa javí ako niečo úplne iné než len nevyhnutná bohoslužba na konci týždňa. Zatiaľ čo spoločné zhromaždenia kresťanov sú jedným z najdôležitejších prostriedkov Božej milosti, zdá sa, že autor listu Židom hovorí o niečom inom ako len o veľkom zhromaždení v nedeľu ráno, kde jeden alebo dvaja pastori majú dojemné a povzbudivé slovo.
Hovorí o zodpovednosti všetkých veriacich budovať jeden druhého, aby sa navzájom povzbudzovali. Nemyslím si, že „veľký zbor“ (ako som to nazýval, keď som bol dieťaťom) je jedinou vecou, ktorú potrebuje väčšina kresťanov na to, aby vytrvali na dlhej ceste viery. Mnohí z nás nie sme dobrí v tom, že na prvé počutie nejakej kázne dokážeme počuté pravdy hneď sami aplikovať do svojich životov. Možno mnohí z nás nie sme zodpovední, aj kebyže vieme mnohé hlboké pravdy aplikovať do svojich životov. Potrebujeme užšie a dôvernejšie spoločenstvo.
Potrebuješ uzdravenie?
Prakticky všetci kresťania vedia, že by sme mali pravidelne vyznávať svoje hriechy Kristovi, ako hovorí 1. list Jána 1:9. Môžeme vyznávať hriechy priamo Spasiteľovi kedykoľvek a kdekoľvek bez pomoci kňaza. Kristus je naším najvyšším Kňazom. A napriek tomu, Jakub 5:16 hovorí, že je veľkým požehnaním vyznávať hriechy jeden druhému: „Preto si vyznávajte navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili.“
Tu použité slovo „vyliečiť“ môžeme použiť na označenie fyzického alebo duchovného uzdravenia. Možno práve teraz nepotrebuješ fyzické uzdravenie, ale nepotrebuješ duchovné uzdravenie? Je tvoj život s Pánom chabý? Je tvoje srdce chladné voči Nemu? Zdá sa ti, že si si celkovo duchovne zatvrdil svoje srdce? Je nejaký vážny hriech v tvojom živote, ktorý tajíš?
Niekedy keď s úprimnosťou vyznáme náš hriech nejakej osobe, tak nás to núti byť úprimnými aj sami voči sebe aj voči Pánovi. Existuje nejaký dlho pretrvávajúci hriech, s ktorým si nevieš poradiť? Je nejaký škandalózny hriech, ktorý skrývaš pred ľuďmi aj napriek tomu, že si ho vyznal Pánovi? Dôveruj Božiemu slovu a vyznaj ho niekomu.
Všetci potrebujeme pomoc iných kresťanov v cirkvi, aby sme sa navzájom preskúmavali, napomínali a povzbudzovali k životu v svätosti. Využi skvelý dar, ktorý nám Boh dal v odpustení (Rimanom 8:1), vo viere, ktorá dokáže ničiť hriech (Rimanom 8:4) a vo veriacich priateľoch (Rimanom 12:5-8), ktorým môžeme vyznávať hriechy, aby nás mohli v pravde a láske povzbudzovať k životu v čistote.
Olan Stubbs
Preložené z: http://www.desiringgod.org/articles/we-need-friends-to-fight-sin
