(pozn. prekladu: pôvodný článok bol publikovaný v roku 1994 ako reakcia na dokument, ktorý bol vydaný v rovnakom roku)
Nedávny dokument nazvaný „Evanjelikáli a katolíci spoločne: kresťanská misia v treťom tisícročí“ [Evangelicals and Catholics Together: The Christian Mission in the Third Millennium], podpísaný mnohými prominentnými evanjelikálmi, popiera širokú doktrinálnu priepasť, ktorá rozdeľuje evanjelikalizmus a rímsky katolicizmus. Vyhlasuje jednotu medzi dvoma zúčastnenými stranami, zdôrazňuje ich spoločnú vieru, dáva priestor vieroučným rozdielom a uvádza, že napriek nim majú spoločnú misiu. Fatálnou chybou dokumentu je domnienka, že spoločná misia je možná napriek doktrinálnym rozdielom. Údajné spoločné poslanie je v skutočnosti v konflikte s pravdami, ktoré sú evanjelikálnymi pokladmi. Dôvody, ktoré sú predkladané evanjelikálnymi signatármi dohody, sú prázdne a nepresvedčivé. Prehlásenie v skutočnosti rozvracia to, čo obhajovala protestantská reformácia ohľadom princípov Sola Scriptura a Sola Fide. Biblický postoj reformátorov ohľadom ospravedlnenia bol Tridentským koncilom prekliaty. Ďalšie základné biblické doktríny boli aj súčasnými vyhláseniami rímskokatolíckej cirkvi popreté. Jednota s rímskym katolicizmom je bezcenným cieľom, ak znamená obetovanie pravdy.
29. marec 1994 zaznamenáva vývoj, ktorý niektorí propagujú ako najvýznamnejší posun v protestantsko-katolíckych vzťahoch od úsvitu reformácie. Bol vydaný dokument „Evanjelikáli a katolíci spoločne: kresťanská misia v treťom tisícročí“, ktorý podpísalo viac ako 30 signatárov vrátane dobre známych evanjelikálov ako Pat Robinson, J.I. Packer, Os Guinness a Bill Bright. Pridali sa aj poprední katolíci: kardinál O´Connor, biskup Carlos A. Sevilla alebo katolícky učenec Peter Kreeft.
Zoznam protestantských signatárov je zaiste pôsobivý. Niektorý z týchto mužov venovali svoje životy zvestovaniu a obrane reformovanej teológie. Práca J.I. Packera je dobre známa skrze mnohé hodnotné knihy. Jeho kniha Evanjelizácia a Božia zvrchovanosť, stále v tlači aj po desiatkach rokov, predstavila tisícom reformačné dôrazy skrze Božiu zvrchovanosť. Packer bol schopným obhájiť kľúčovú reformačnú doktrínu ospravedlnenia jedine z viery v mnohých svojich knihách. Jeho dielo Fundamentalizmus a Božie slovo zdatne obraňuje autoritu Písma. Len pár ľudí z našej generácie boli efektívnejšími advokátmi reformovanej teológie.
Charles Colson patrí medzi najschopnejších evanjelikálnych autorov. Mnoho opakujúcich sa motívov v jeho dielach znie ako ozvena reformačných tém: Božia zvrchovanosť, Kristovo Panstvo a autorita Písma. Služby učiteľov, ktorých Colson menuje ako svojich mentorov, sú úzko spojené s ideálmi a cieľmi protestantskej reformácie.
Obaja títo muži sú si určite vedomí priepasti, ktorá oddeľuje rímsky katolicizmus od evanjelikálnej viery. Nejde tu o filozofický alebo politický rozdiel, ale o teologický. A nejedná sa o nič triviálne. Kľúčový rozdiel medzi evanjelikalizmom a rímskym katolicizmom sa týka evanjelia. Problémy, ktoré rozdeľovali reformátorov a Rímsko-katolícku cirkev, zasahujú do srdca toho, čomu evanjelikáli veria ohľadom spasenia.
Mnoho ľudí sa domnieva, že vďaka podpisom významných postáv, musí byť „Evanjelikáli a katolíci spoločne“ hodnoverným dokumentom, ktorý nerobí kompromis ohľadom charakteristických reformačných prvkov. Avšak ide o bezpečnú domnienku?
„Evanjelikáli a katolíci spoločne“ je objektom lekcie o dôležitosti biblického rozlišovania. Ale je oveľa viac ako len to. S nárastom tlaku na evanjelikálov, aby uspeli vo svete politiky a v zápase o tvár spoločenskej morálky, kapitulovali pred novým ekumenizmom. Toto sa môže stať jedným z najhorúcejších problémov tohto desaťročia. Budúcnosť evanjelikalizmu môže visieť na vlásku.
Vyhlásenie spoločnej viery
Dokument poukazuje na oblasti spoločnej viery medzi katolíkmi a evanjelikálmi. Potvrdzuje Kristovo Panstvo ako „prvé a definitívne potvrdenie, ktoré kresťania robia ohľadom všetkej reality.“ Krista označuje za „Toho, ktorého poslal Boh ako Pána a Spasiteľa všetkých“. Deklaruje, že Písma sú božsky inšpirované a bezchybné. A potvrdzuje, že Apoštolské vyznanie viery je „presným vyznaním biblickej pravdy.“
Tento pakt taktiež obsahuje toto prehlásenie ohľadom spasenia:
„Spoločne potvrdzujeme, že sme ospravedlnení z milosti skrze vieru v Krista. Živá viera je aktívna v láske, ktorá nie je ničím menším ako láskou Kristovou…“
Napriek tomu, že toto vyhlásenie bolo oslavované ako pozoruhodný ústupok zo strany zúčastnenej katolíckej strany, v podstate nehovorí nič, čo by katolícka cirkev netvrdila od čias reformácie. Skutočnému problému debát medzi rímskym katolicizmom a evanjelikalizmom, ospravedlnenie jedine z viery, sa dokument v celom svojom texte starostlivo vyhýba.
Fatálna chyba
Ďalšie prehlásenie v sekcii „Svedčíme spoločne“ prezrádza zásadnú slabinu dokumentu:
„Existujú teda medzi nami rozdiely, ktoré sa tu nedajú vyriešiť. Avšak túto vec sme vyriešili: Každé autentické svedectvo musí byť zamerané na obrátenie k Bohu v Kristovi mocou Ducha. Obráteným, či už pod tým termínom máme na mysli prijatie nového narodenia po prvýkrát alebo prežitie prebudenia nového narodenia pôvodne udeleného vo sviatosti krstu, musí byť daná úplná sloboda a rešpekt v rozlišovaní a rozhodovaní sa ohľadom spoločenstva, v ktorom žijú svoj nový život v Kristovi.“
Dokument uznáva „zásadný rozdiel v našom porozumení vzťahu medzi krstom a novým narodením v Kristovi. Pre katolíkov sú všetci, ktorí sú riadne pokrstení, znovuzrodení a sú skutočne, hoci nedokonalo, v spoločenstve s Kristom.“ Avšak ako „zásadný“ je tento rozdiel? Signatári dohody evidentne nemali pocit, že ide o niečo veľmi podstatné. „Existujú“, koniec koncov,„ rôzne spôsoby kresťanstva“.
Teda ľuďom, ktorí veria, že sú znovuzrodení, pretože boli pokrstení ako katolíci „musí byť daná úplná sloboda a rešpekt“, aby zostali katolíkmi. To znamená, že by nemali byť oslovení evanjelikálmi a nemalo by im byť hovorené, že žiadne množstvo prijatých sviatostí alebo dobrých skutkov ich nemôže urobiť prijateľnými pre Boha.
Dokument odmietol riešiť hlboký rozdiel medzi evanjelikálnym posolstvom ospravedlnenia skrze vieru samotnú a rímsko-katolíckym „evanjeliom“ viery plus skutkov a s týmto rozdielom narába ako s vecou osobnej preferencie.
Katolicizmus kladie nepatričný dôraz na ľudské skutky. Popiera, že Boh „ospravedlňuje bezbožného“ (Rimanom 4:5). Najprv ho musí urobiť zbožným. Dobré skutky sa stávajú dôvodom ospravedlnenia. Písmo vraví, že mzda takýchto ľudí sa nepočíta z milosti, ale z podlžnosti (Rimanom 4:4). Ako tisíce bývalých katolíkov dosvedčia, rímsko-katolícke učenie a liturgia zakrývajú základnú pravdu, že spasení sme z milosti skrze vieru a nie aj z vlastných skutkov (Efezským 2:8-9). Milióny katolíkov sú chytení do pasce systému poverčivosti a náboženských rituálov, ktorý ich izoluje od slávnej slobody v pravom Kristovom evanjeliu.
Pridanie skutkov k viere ako dôvodu pre ospravedlnenie je práve to učenie, ktoré Pavel označil za „iné evanjelium“ (2. Korintským 11:4, Galatským 1:6) rušiace Božiu milosť. Ak je možné záslužnú spravodlivosť získať prostredníctvom sviatostí, potom Kristus nadarmo umrel (Galatským 2:21). „Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona.“ (Rimanom 3:28)
Ignorovaním závažnosti tohto defektu rímsko-katolíckeho systému evanjelikálni signatári dokumentu v podstate sľubujú, že žiadne z ich evanjelizačných diel nebude nikdy zamerané na vyvádzanie katolíckych konvertilov z rímskeho katolíctva, teda zo systému každodenných obetí, zaslúžných sviatostí, spovedelníc, ružencov, strachu z očistca a modlitieb k Márii a svätým. Dokument trvá na tom, že v Katolíckej cirkvi „sú dostupné príležitosti a prostriedky na rast v kresťanskom učeníctve“. Preto získanie katolíka na stranu evanjelikálnej viery nie je ničím iným ako „kradnutím oviec“, hriechom proti Kristovmu telu.
Deklarovaním, že všetci aktívni katolíci sú „bratia a sestry v Kristovi“ a de facto uznaním znovuzrodenia v krste a ospravedlnenia skrze vieru a skutky, dohoda nemá na výber, iba vyhlásiť členov katolíckej cirkvi za mimo hraníc evanjelizácie.
Majú evanjelikálni signatári v úmysle ísť cestou, ktorú dokument stanovuje? Modlíme sa vrúcne, aby to neurobili. Tí, ktorí sa budú uberať týmto smerom zistia, že svoje evanjelikálne právo prvorodenstva vymenili za zmätok ekumenického podvodu. Namiesto toho, aby ctili nášho Pána, Ho potupujú. Namiesto toho, aby objasňovali evanjelium pre svet, ktorý sa pozerá, vydajú zmätenú správu. A namiesto toho, aby ľudí nasmerovali na malú bránu a úzku cestu budú mnohým ukazovať na veľkú bránu a širokú cestu, ktorá vedie to zatratenia.
Preložené z: https://www.gty.org/library/articles/A149/evangelicals-and-catholics-together
